Denník N

O čo nám ide v príručke Klamstvá a konšpirácie a komu je určená

Ako sa brániť manipulácii, vysvetľujeme v príručke pre stredné školy aj s príkladmi manipulácie a cvičeniami pre študentov.

Žijeme v dobe, keď na ovplyvnenie myslenia ľudí nepotrebujete vlastniť celoštátnu televíziu – stačí vám dobre spravovaný profil na Facebooku.

Fakty nie sú dôležité, najviac lajkov môže pozbierať ten, kto je najtvrdší, najhlučnejší, a ten, kto vytvorí dojem, že prináša niečo, čo bežné médiá zamlčiavajú.

Sociálne siete dali každému človeku možnosť, aby fotku, video, status či článok rozšíril medzi tisíce ľudí. Zároveň tak vznikol priestor, v ktorom sa môžu voľne šíriť aj vyložené nezmysly. Na Facebooku ich nikto nekontroluje, záleží len na ľuďoch, čo budú zdieľať a lajkovať.

Tieto vlastnosti sociálnych sietí začala využívať skupina médií nového typu, ktoré sa snažia vytvoriť protiváhu tradičným médiám. Samy seba nazývajú „alternatívne“, inak sa pre ne ujal skôr názov „konšpiračné“ alebo „dezinformačné“.

Neznamená to, že by šírili len lži a konšpirácie typu, že Američania nikdy nepristáli na Mesiaci. Viac či menej viditeľnou manipuláciou sa však snažia presviedčať ľudí, že súčasný demokratický systém nefunguje alebo že našej kultúre hrozí apokalypsa pod náporom migrantov.

Šírenie ich príspevkov následne zabezpečujú rôzne facebookové skupiny, často s neznámym pozadím, ale aj bežní používatelia.

Dezinformačným médiám nevyčítame to, že majú k týmto témam vyhranený postoj. Je právom každého myslieť si o Európskej únii alebo o migrantoch, čo uzná za vhodné. Je zrejmé, že Európska únia a jej štáty čelia množstvu problémov, medzi ktoré patrí aj neschopnosť zastaviť nekontrolovanú migráciu do Európy.

Dezinformačným médiám však vyčítame, že svoje posolstvá šíria za cenu toho, že si vymýšľajú alebo si realitu prispôsobujú. Aj pričinením takýchto médií môže bežný používateľ Facebooku získať pocit, že migranti sú pre Slovensko problémom číslo jeden a že Európska únia je na pokraji rozvratu vinou moslimov, ktorí v skutočnosti tvoria necelých päť percent jej obyvateľov.

To je prvý predpoklad toho, aby ľudia volili extrémistov, ktorí tieto predstavy posilňujú a ktorých politika sa zakladá na podnecovaní nenávisti ku každému, kto nezapadá do ich podoby sveta.

O čo nám ide

Táto príručka sa snaží v prvom rade poukázať na to, že mnoho ľudí na Slovensku si vytvára názory na základe prekrútenej reality.

Na konkrétnych príkladoch ukazujeme, ako tisíce slovenských používateľov sociálnych sietí šírili a lajkovali zmanipulované príspevky.

Nesnažíme sa však nekriticky obhajovať tradičné médiá, ktoré zďaleka nie sú bezchybné. Na rozdiel od samozvaných alternatívnych médií však publikujú články, ktoré sú overené a za ktoré niekto nesie zodpovednosť.

Radi by sme prispeli k tomu, aby ľudia k sociálnym sieťam pristupovali opatrne a pamätali na to, že aj oni môžu vlastným zdieľaním šíriť dezinformácie, ktoré im niekto úmyselne podsúva.

Komu je príručka určená

Táto príručka vznikla ako kolektívne dielo niekoľkých novinárov a aktivistov, ktorí sa venujú sociálnym sieťam a fungovaniu dezinformačných médií.

Je určená komukoľvek, koho zaujíma dianie na slovenskom Facebooku a techniky, pomocou ktorých je možné ovplyvniť názory ľudí.

Môžu ju využiť aj študenti a žiaci slovenských stredných škôl ako doplnkový materiál na hodinách náuky o spoločnosti, informatiky alebo mediálnej výchovy.

Na webe Denníka N nájdete okrem konkrétnych ukážok manipulácie aj niektoré praktické cvičenia a návody pre študentov aj na to, ako rozoznať falošnú fotografiu alebo zmanipulovaný titulok, a návrhy na diskusie. Postupne budú pribúdať aj ďalšie cvičenia.

Kto sú autori

Vladimír Šnídl vyštudoval politológiu na Univerzite Karlovej v Prahe. Pracoval v českých Hospodářskych novinách a denníku SME, patrí medzi zakladajúcich redaktorov Denníka N. O konšpiračných weboch napísal sériu textov, chodí o nich prednášať na stredné školy, aj v spolupráci s Metodicko-pedagogickým centrom.

Na texte sa svojimi pripomienkami podieľali novinári Denníka N Martin M. Šimečka, Juraj Koník, Rastislav Kačmár, Filip Struhárik, tréner kritického myslenia Ján Markoš, grafik a publicista Jakub Goda, odborník na extrémizmus a analytik Globsec Policy Institute Daniel Milo, stredoškolský učiteľ a aktivista Juraj Smatana, politológ Martin Kovanič, učiteľka II. stupňa ZŠ Adriana Parížeková a stredoškolský učiteľ Stanislav Ďurek.

[Pochopiť fenomén konšpiračných teórií znamená spoznať ich mechanizmus. Objednajte si knihu Falšovaná pravda z knižnej edície Denníka N.]

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Hoaxy a propaganda

Teraz najčítanejšie