Už niet cesty späť. Británia spustila článok 50, čakajú ju rokovania, ktoré prirovnali k učeniu čínštiny

Šesťstranový list bol taký tajný, že jeho presný obsah vopred nepoznali ani niektorí dôležití britskí ministri. Podpísaná pod ním je britská premiérka Theresa Mayová a adresuje ho Donaldovi Tuskovi, predsedovi Európskej rady.

Deväť mesiacov po referende listom, ktorý neskôr zverejnili, Británia oficiálne aktivovala článok 50.

V stredu o pol druhej ho odovzdal britský ambasádor v Bruseli Tuskovi, čo znamená, že už niet cesty späť. Británia tak definitívne začala svoj odchod z Únie, ktorý by sa mal zavŕšiť do dvoch rokov. Fotka, ako veľvyslanec odovzdáva Tuskovi list, obletela celý svet.

Nemajú sa radovať

Denník Financial Times to nazval jednou z najdôležitejších udalostí britskej povojnovej histórie. Míľnik je to aj pre samotnú Úniu.

„Je to veľmi symbolické aj pre Európu. Štyri dni po tom, čo oslavovala 60. výročie podpisu Rímskych zmlúv, jeden z najväčších členských štátov povedal: máme dosť, majte sa,“ vraví pre Bloomberg britský analytik Annon Menon.

Európa stratí odchodom Británie 65 miliónov obyvateľov, druhého najbohatšieho člena a 3 milióny ich občanov, vrátane skoro 100-tisíc Slovákov, zostanú žiť mimo Únie.

Hoci ide o historickú chvíľu, neboli žiadne oslavy. Vláda podľa Guardianu chcela, aby ministri, ktorí boli za brexit, zostali počas dnešného dňa v úzadí a konzervatívni poslanci v tento deň nevyzerali príliš radostne.

Národ je stále v otázke brexitu rozdelený, referendum sa skončilo tesne, 52 k 48, a názor sa viac-menej nezmenil. Hoci napríklad v jednom prieskume počet ľudí, ktorí sa na dôsledky odchodu pozerajú pesimisticky, stúpol.

Stredajším historickým dňom sa však všetko iba začína. Do mája by mala Európska únia premyslieť svoju stratégiu pri rokovaniach. Tie by sa mali začať najskôr koncom mája, alebo v júni.

Celkovo sa očakávajú veľmi náročné rokovania. Brexitu sa podľa Politica týka vyše 20-tisíc európskych zákonov. Znamená to, že pri 500 pracovných dňoch do konca „deadlinu“ budú musieť úradníci prejsť 40 noriem denne. Britský politológ Tim Haughton pre Washington Post nazval rokovania „šachom na viacerých úrovniach“

Kľúčové rokovania prídu nasledujúce mesiace. Jeden diplomat to pre Guardian prirovnal k učeniu čínštiny: veľmi ťažké na začiatku, ale keď sa do toho dostanete, už to ide.

O občanoch EÚ na začiatku

Dôležitá téma pre Slovákov, ktorá by sa na rad mala dostať ako prvá, bude rokovanie o právach občanov Únie žijúcich v Británii a naopak. Celkovo sa to týka o 4,5 miliónov ľudí, a ak sa brexit prirovnáva k rozvodu, tak toto sú deti, ktorých sa môže dotknúť najviac.

Theresa Mayová v januári povedala, že dostať pod kontrolu imigráciu z východnej Európy je pre ňu také dôležité, že Británia nezostane súčasťou jednotného trhu. V budúcnosti tak Slováci už nebudú môcť prísť a bez povolenia pracovať v Británii.

Prečítajte si

Británia zatvára dvere, Slováci už nebudú môcť prísť pracovať bez obmedzení

Špekulovalo sa, že 29. marec bude dátum, dokedy budú mať občania v Únii garantované doterajšie práva. Ak niektorí prídu po tomto termíne, už to budú mať zložitejšie.

Lídri Európskeho parlamentu však vravia, že dohodu s Britániou budú vetovať, ak aj noví občania v Británii nebudú mať garantované práva počas celého dvojročného obdobia.

Ďalšou citlivou témou bude účet za brexit. Únia chce, aby Británia zaplatila do rozpočtu okolo 60 miliárd eur. Táto požiadavka sa najskôr stretla v Londýne s úsmevom, no predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker potvrdil, že účet bude „veľmi tvrdý“.

Tento rok bude musieť Británia schváliť aj takzvaný Great Repeal Bill, ktorým všetky európske zákony transformuje do britských zákonov. Zástancovia brexitu pritom argumentovali aj tým, že veľké množstvo zákonov „diktuje“ Británii Brusel.

Podľa Guardianu Mayová povedala, že zákony budú môcť v budúcnosti preskúmať a zmeniť. No nie je isté, či to bude počas tohto procesu, alebo ich zatiaľ len „odkopírujú“ z európskej legislatívy.

Británia chce tiež vyrokovať dohodu o voľnom obchode medzi Britániou a Úniou. Predtým sa spomínalo, že by mohli mať vzťah ako Nórsko (spoločný trh) alebo Švajčiarsko (séria zmlúv s voľným pohybom osôb). Teraz sa ako model spomína dohoda, ktorú má Únia s Ukrajinou.

Okrem toho chcú Briti uzavrieť obchodné dohody aj s inými krajinami, s ktorými doteraz obchodovali podľa zmlúv celej Únie.

Stihnú to?

Dohody by mali byť uzavreté do októbra 2018, aby zostal čas na ich ratifikáciu do marca 2019, keď uplynú dva roky, ktoré majú Briti na odchod. Schváliť ich budú musieť Európska rada, Európsky parlament a britský parlament.

V prípade dohody o odchode Británie stačí v Rade kvalifikovaná väčšina, v prípade obchodnej zmluvy s Britániou však je potrebný jednohlasný súhlas všetkých členov a ratifikácia všetkých členských krajín. Je však možné, že obchodná dohoda sa dovtedy pripraviť nestihne (podpísať sa môže, až keď bude Británia mimo) a urobí sa prechodné riešenie.

Nie je pritom vôbec isté, či sa to všetko do dvoch rokov podarí. „Je menšia ako 50-percentná šanca, že sa podarí komplexná trojitá dohoda do marca 2019,“ napísal pre Financial Times lord Kerr, ktorý bol autorom článku 50.

Keď ho Kerr pred 15 rokmi vymyslel, urobil to najmä z obavy, že by sa k moci v nejakom členskom štáte dostal autoritatívny vodca. V tom prípade by mala byť možnosť, ako sa s takýmto štátom pokojne a legálne rozísť.

Že odchádzať ako prvá bude práve jeho Británia, nečakal. „Necítim sa vinný, že som vynašiel tento mechanizmus. Nemyslel som si však, že ho aktivuje Británia,“ povedal pre Politico.