Ficove silácke reči nám s brexitom nepomôžu

Brexit bude pre Londýn veľmi bolestivý, povedal vlani Robert Fico. Európska únia sa podľa premiéra musí postarať, aby sa Británii mimo Európskej únie darilo horšie, aby fungovala ako odstrašujúci príklad pre ďalšie štáty, ktoré by uvažovali o vystúpení. Tento týždeň na samite premiérov V4 Fico opäť tvrdil, že by bolo životnou chybou Únie, ak by bolo postavenie Británie po odchode z Únie lepšie než postavenie ktoréhokoľvek členského štátu.

Toľko hnevu by sme azda mohli chápať, ak by bol Fico zapáleným a principiálnym zástancom európskej jednoty, ktorému teraz nejakí britskí ignoranti búrajú jeho veľký humanistický sen. Aj tak by však bol problém v pohľade, ktorý chce členské krajiny v Únii udržať strachom a hrozbami, namiesto toho, aby im poskytol pozitívnu perspektívu klubu, v ktorom sa oplatí ostať pre jeho kvality a jeho schopnosť reformovať sa a byť čoraz užitočnejším.

Ak chce Fico (a podobne reagujúci únioví politici) podporiť konšpiračné teórie o tom, že Únia je nástrojom nedemokratickej európskej elity na zotročenie občanov európskych krajín, musí vykrikovať práve takéto hlúposti.

Je to o to horšie, že Fica, podobne ako Szydlovú, Orbána a Sobotku, zaujíma na oficiálne začatom brexite aj tak len to, čo bude s občanmi vyšehradských krajín, ktorí pracujú v Británii, a najmä čo bude s eurofondmi. Z nich sa na Slovensku platí drvivá väčšina verejných investícií. Ak by sa ich objem znížil, bolo by u nás menej diaľnic aj opráv škôl, menej práce, nižšia zamestnanosť a oveľa väčšia nespokojnosť s vládou a jej premiérom.

Veľká Británia patrí v Únii medzi čistých platcov, sama doteraz hradila asi desať percent jej rozpočtu. A i keď z Únie peniaze aj poberala, jej odchod bude znamenať v úniovom rozpočte poriadny výpadok.

Premiéri V4 majú jednoduché riešenie, ako túto dieru zaplátať – zvýšením príspevkov bohatších členských krajín. Odchod Británie z Európskej únie nesmie znamenať zvýšenie členských poplatkov pre Dánsko a Švédsko, oznámili však tento týždeň politici oboch škandinávskych krajín.

Zvýšenie príspevkov čistých platcov je dnes politicky nepriechodné pre odpor obyvateľov krajín, ktoré by mali viac platiť. A dupľom nemožné potom, ako sebecky sa krajiny V4 zachovali pri riešení utečeneckej krízy. Aby nedošlo k omylu, Fico a spol. aj na samite vo Varšave potvrdili, že na svojej imigračnej politike nič nezmenia a utečenecké kvóty odmietajú zároveň s tým, že majú ostatní platiť viac, aby nám neubudlo. Vraj to spolu nijako nesúvisí.

Reálnejšie je však to, že sa diera v úniovom rozpočte bude riešiť znížením úniových výdavkov. Niežeby nebolo kde, odchod Británie by mohol byť dobrou príležitosťou napríklad na reformu a zníženie nákladov celého systému poľnohospodárskych dotácií a ochranných ciel, ktoré boli dovedené do absurdna, deformujú trhové hospodárstvo a ničením poľnohospodárstva rozvojových krajín patria medzi príčiny migračnej krízy. To však asi tiež neprejde cez našich poľnohospodárov a cez Francúzov, ktorých vplyv v Únii sa odchodom Británie ešte viac posilní.

Takže sa bude dosť nesystémovo uberať trochu tu, trochu tam a určite utrpia aj dotácie pre náš región. Tie sa mali postupne znižovať aj bez brexitu, teraz sa budú znižovať ešte rýchlejšie. Namiesto vyhrážania sa Británii by teda mali Fico a jeho stredoeurópski súdruhovia začať pracovať na tom, aby znížili závislosť našej ekonomiky od eurodotácií a znižovali výdavky rozpočtu, aby zostalo na verejné investície viac peňazí z toho, čo sami vyprodukujeme. Lenže to bude ťažké a nepopulárne, takže v tejto veci nerobia nič a radšej zostávajú pri siláckych vyhláseniach, ktoré zakrývajú ich strach z budúcnosti a vlastnej neschopnosti.