Zveličovanie problému špekulantov znižovaniu nezamestnanosti nepomôže

Autor je ekonóm, spolupracuje s OZ Progresívne Slovensko

V parlamente je novela zákona o službách zamestnanosti, ktorej nosná téma sa dá opísať ako boj proti špekulantom. Zmeny sú okrem iného namierené proti uchádzačom o zamestnanie, ktorí sa snažia vyhnúť sankciám za odmietnutie pracovnej ponuky sprostredkovanej úradom práce tým, že ponuku prijmú, ale následne v krátkom čase odídu zo zamestnania a opätovne sa zaradia do evidencie nezamestnaných. Po novom by malo byť opakované skončenie zamestnania do jedného mesiaca sankcionované vyradením z evidencie po dobu šiestich mesiacov.

Podstate tejto zmeny sa nedá veľa vyčítať. Pomoc štátu ľuďom bez práce musí byť podmienená aktívnym prístupom zo strany nezamestnaných a plnením si povinností pri hľadaní práce. Sankcie sú dôležitým, hoci zďaleka nie jediným nástrojom vo vybavení úradov práce a ak majú byť efektívne, musia byť nastavené tak, aby sa im nedalo ľahko vyhnúť.

Na druhej strane treba povedať, že špekulanti nie sú ani zďaleka hlavným dôvodom tvrdohlavo vysokej miery nezamestnanosti na Slovensku. Zo samotnej dôvodovej správy k novele zákona vyplýva, že z celkového počtu evidovaných nezamestnaných predstavujú uchádzači o zamestnanie, ktorí sa znovu zaevidovali do jedného mesiaca od začatia predošlého pracovného pomeru, iba okolo šesť percent. Navyše sa dá predpokladať, že niektorí z nich tak neurobili opakovane alebo tak urobili z objektívnych dôvodov, ktoré dovoľuje Zákonník práce. Predkladané zmeny by sa teda týkali iba malej menšiny evidovaných nezamestnaných.

Existuje riziko, že zdôrazňovanie až zveličovanie problému špekulantov sťaží prijímanie opatrení, ktoré majú ozajstnú šancu pomôcť tým ostatným vyše 94 percentám nezamestnaných. Slovensko dlhodobo zaostáva za vyspelými krajinami vo financovaní aktívnych politík trhu práce, ktoré hrajú dôležitú úlohu pri upravovaní profilu zručností a kvalifikácií uchádzačov smerom k potrebám zamestnávateľov, ako aj v miere medziregionálnej mobility pracovných síl.

Zmeny v službách zamestnanosti by sa mali sústrediť predovšetkým na tieto problémy. Ako som uviedol v štúdii o nezamestnanosti na Slovensku vypracovanej pre OZ Progresívne Slovensko, ľudia, ktorí aj v dnešnej priaznivej hospodárskej situácii majú problém nájsť si prácu, potrebujú individualizovanú pomoc zo strany úradov práce a ponuku nástrojov na získanie potrebných kvalifikácií a zručností, prípadne pomoc a motiváciu pri sťahovaní sa za prácou tam, kde existuje dopyt po ich práci.

Tieto riešenia si vyžadujú nielen zmeny zákonov a pravidiel, ale aj organizačné zmeny, výskum efektivity jednotlivých nástrojov pre konkrétne skupiny nezamestnaných a taktiež realokáciu a navýšenie financií. Pokrok v tejto oblasti počas ostatných dvoch Ficových vlád bol obmedzený, možno aj preto, lebo pomoc nezamestnaným sa nie vždy teší podpore zo strany verejnosti. Naratív o lenivých špekulujúcich nezamestnaných nehodných pomoci iba ďalej sťažuje upriamenie verejných politík presne tam, kde by mali najväčší osoh.