Boj s klimatickými zmenami nemusí ohroziť ekonomický rast, tvrdia nové dáta

Až doteraz to bol asi najsilnejší argument, prečo sa mnohé štáty nechceli zaviazať, že budú aktívne bojovať proti klimatickým zmenám. Štátnici po celom svete tvrdili, že ak by prijali nové pravidlá, zničilo by to ekonomický rast ich krajín.

Najnovšie dáta Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) však hovoria o možnom prelome – po prvýkrát od začiatku meraní sa totiž stalo, že objem emisií CO2 sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom nezvýšil, aj keď svetová ekonomika rástla.

Ak by sa teda tieto pozorovania potvrdili aj v ďalších analýzach, znamenalo by to, že boj proti klimatickým zmenám sa nemusí nevyhnutne odraziť v znížení životnej úrovne či v spomalení ekonomického rastu.

Ekonomika rástla, emisie nie

Medzinárodná energetická agentúra zbiera dáta o emisiách oxidu uhličitého už 40 rokov. Za ten čas sa podobný prípad – teda že objem emisií nebol v niektorom roku vyšší ako v predošlom – stal len trikrát. A vždy boli tieto roky spojené s globálnou ekonomickou krízou či stagnáciou.

Tak tomu bolo počas ekonomického poklesu USA na začiatku 80. rokov, po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1992 a naposledy v roku 2009, teda po vypuknutí globálnej ekonomickej krízy.

V minulom roku však svetová ekonomika podľa IEA rástla o 3 percentá, no emisií CO2 sme vypustili toľko, koľko v roku 2013.

“Je to veľmi príjemné a dôležité prekvapenie. Tieto dáta poskytujú veľmi potrebné argumenty, ktoré môžu využiť vyjednávači pri príprave materiálov na svetovú klimatickú dohodu, o ktorých sa má hovoriť na decembrovom summite v Paríži. Po prvýkrát sa totiž emisie skleníkových plynov oddelili od ekonomického rastu,” povedal vo vyhlásení IEA Fatih Birol, hlavný ekonóm agentúry. Podľa Corinne Le Quere, klimatologičky z University of East Anglia, k tomu mohla pomôcť predovšetkým Čína.

V krajine totiž v minulom roku klesla spotreba uhlia, sčasti preto, že sa čínska vláda snaží využívať viac obnoviteľných zdrojov energie. Čínskej ekonomike sa v posledných rokoch darilo (aj keď teraz už rastie pomalšie), no často to bolo na úkor životného prostredia. Klimatologička však pre BBC povedala aj to, že emisie oxidu uhličitého ovplyvňujú aj iné faktory.

“Snahy o redukciu emisií po celom svete sú síce dôležité, no existujú aj iné, náhodnejšie faktory ako počasie alebo ceny ropy, uhlia a plynu,” vysvetlila pre BBC Le Quere.

Musíme znížiť vypúšťanie skleníkových plynov

Britský denník Guardian je pri hodnotení dát opatrnejší. Podľa neho si treba počkať na oficiálnu analýzu, ktorú by mala IEA vydať v júni tohto roka. Dovtedy totiž podľa britského denníka nie sme schopní povedať, čo vlastne stagnáciu emisií CO2 minulý rok spôsobilo. To si uvedomujú aj v samotnej agentúre.

“Najnovšie dáta sú povzbudivé, nie je však čas cítiť sa spokojne – a už vôbec nie je čas na to, aby sme pozitívne správy využili ako výhovorku, prečo neprijať nové opatrenia,” povedala vo vyhlásení IEA jej riaditeľka Maria van der Hoeven.

Podľa údajov agentúry sa dnes až 80 percent zo svetovej spotreby energie spája s fosílnymi palivami. Pri spaľovaní uhlia, ropy a plynu vzniká väčšina skleníkových plynov.

Medzi vedcami dnes panuje konsenzus o tom, že práve skleníkové plyny, ktoré do ovzdušia vypúšťajú ľudia, sú zodpovedné za zvyšovanie globálnej teploty a za klimatické zmeny.

Práve o nich majú lídri krajín z celého sveta rokovať na decembrovom summite v Paríži. Tam by sa mali dohodnúť na opatreniach, ktoré by mali zabezpečiť, aby sa priemerná globálna teplota nezvýšila o viac ako 2 °C.

Medzivládny panel pre klimatickú zmenu (IPCC) už v roku 2007 vydal správu, že ak chceme tento cieľ dodržať, najneskôr do roku 2020 by sme mali začať vypúšťať do ovzdušia čoraz menej a menej skleníkových plynov.