Po hádke ho prenasledovali a strelili odzadu šípom. Detektív riešil záhadu vraždy pravekého „ľadového muža“
Útok Ötzi nečakal. Tesne pred napadnutím jedol a na dokončení zbrane nepracoval. Vrah vystrelil zo vzdialenosti asi 10 metrov. Šíp preletel ľavým podpažím a obeti poškodil podkľúčnu tepnu. Zraneniam by zrejme podľahol aj dnes, myslí si nemecký inšpektor.
Keď riaditeľka Archeologického múzea Južného Tirolska volala detektívovi Alexandrovi Hornovi z mníchovskej polície, opýtala sa ho, či vyšetruje aj „chladné prípady“.
„Áno, vyšetrujem,“ povedal vyšetrovateľ.
„Nuž, mám pre vás ten najchladnejší prípad,“ odvetila riaditeľka.
Na mysli mala Ötziho, „ľadového muža“, ktorý žil v období eneolitu zhruba 3300 rokov pred naším letopočtom.
Najzachovanejšia múmia
Od jeho objavenia v Alpách v roku 1991 je uskladnený v mrazničke múzea v meste Bolzane na severe Talianska.
Ötzi je najzachovanejšou múmiou na svete. „Na rozdiel od mumifikácií, ktoré poznáme zo starovekého Egypta, je Ötzi prirodzene mumifikovaný. Zachoval sa, lebo zamrzol, bezprostredne po smrti ho prikryl sneh a zľadovatel,“ povedal pre Denník N archeológ Pavol Jelínek z Archeologického múzea Slovenského národného múzea.
Denník New York Times minulý týždeň informoval o nových zisteniach inšpektora Horna, ktoré sa týkali života a smrti Ötziho.
Zaplietol sa do šarvátky
Nemecký detektív mal spočiatku pochybnosti, či náročnú úlohu zvládne. „Myslel som si, že to bude príliš ťažké, lebo (od jeho smrti, pozn. red.) uplynulo príliš veľa času. Ale skutočnosť je taká, že je v lepšom stave ako nedávne obete vrážd, na ktorých som pracoval a našli sa na otvorenom priestranstve.“
Peľ z tráviaceho traktu Ötziho naznačuje, že zomrel koncom jari alebo na začiatku leta. Dva dni pred smrťou trikrát jedol. Na pravej ruke medzi palcom a ukazovákom mal hlbokú reznú ranu až na kosť. Detektív usúdil, že podľa stupňa hojenia došlo k zraneniu deň až dva dni pred smrťou.
Inšpektor Horn si myslí, že Ötzi sa v dedine zaplietol do potýčky. „Bolo to defenzívne zranenie. Pretože na tele nemal žiadne iné rany, ani modriny či rany po bodnutí, usudzujem, že bol asi víťazom súboja, možno aj zabil osobu, ktorá sa ho pokúsila napadnúť,“ cituje detektíva denník New York Times.
Rituály a symboly
Archeológ Jelínek vysvetlil, že násilná smrť bola v tom čase pomerne bežná. „Bojovník bol vtedy ideálom spoločnosti. Máme doklady o ritualizácii bojovníctva. Z toho obdobia poznáme kamenné doštičky na ochranu zápästia. Bolo to veľmi nepraktické, lebo to bolo z kameňa. Ale skôr tam išlo o symboliku, bola to luxusná záležitosť. Súčasťou hrobov bola lukostrelecká výbava, mala symbolický význam a ukazovala na status človeka,“ približuje význam bojových nástrojov slovenský odborník.
Z eneolitu poznáme kostrové pochovávanie v skrčenej polohe i žiarové hroby, pokračuje Jelínek. „Kultúry sa v pochovávaní líšili a pohrebiská začali byť bežnou záležitosťou až neskôr,“ dodal archeológ.
O pochovávaní nemusíme mať z daného obdobia vždy archeologické záznamy. „Mŕtveho napríklad nezakopali a niekde ho nechali ležať, alebo ho pustili do vody. Ale bolo to urobené rituálne a s pietou.“
Varili aj piekli
Ötzi je atypický, lebo ho nepochovali. „Bol obeťou vraždy,“ vraví archeológ. Ako k nej došlo? Nemecký detektív usudzuje, že po šarvátke, keď Ötzi utrpel poranenie ruky, sa vydal do hôr.
Puzdro z jelenice, ktoré niesol na chrbte, mal plné jedla. So sebou niesol aj malú dýku s pazúrikom, dvojmetrovú palicu, ktorá mala slúžiť na výrobu luku, a tucet šípov, na dvoch z nich už boli pripevnené hroty.
V previse horského sedla vo výške 3200 metrov sa uvelebil, aby sa najedol. „Zhruba polhodinu pred smrťou sa poriadne najedol,“ vraví inšpektor Horn.
Jelínek vraví, že v období, keď žil Ötzi, sa už varilo aj pieklo. „Ich kuchyňa bola odlišná od tej našej. Naša globalizovaná kuchyňa pozná aj paradajky či zemiaky, ktoré k nám prišli oveľa neskôr. Ötzi jedol hlavne obilniny, ale aj mäso. Lovili zvieratá,“ povedal archeológ.
Útok zozadu
Detektív je presvedčený, že Ötzi útok nečakal. Časť stravy si zrejme uvaril. „Ak sa ponáhľate, prvá vec, čo spravíte, je, že sa snažíte uniknúť pred tým, kto sa vás snaží zabiť, a nevaríte,“ povedal Horn. Ötzimu by trvalo iba pol dňa, aby si z palice vyrobil luk. Náznaky, že by na výrobe zbrane tesne pred smrťou intenzívne pracoval, nie sú.
Vrah vystrelil na Ötziho zozadu zo vzdialenosti asi 10 metrov. Šíp preletel ľavým podpažím a poškodil podkľúčnu tepnu. Ötzi by zraneniam podľahol zrejme aj dnes, v čase modernej medicíny.
Podobá sa nám
„Cieľom útočníka bolo zabiť ho,“ hovorí pre New York Times o úmysloch vraha detektív Horn. „Podobný scenár vidíte aj dnes. Väčšina vrážd má osobný rozmer a ide o následok predošlej eskalácie násilia: chcem ho prenasledovať, nájsť a zabiť. Všetky emócie, ktoré máme pri vražde dnes, boli aj vtedy a po celé tie roky nevymreli,“ dodal inšpektor.
Podľa zahraničného odborníka nemohla byť dôvodom vraždy lúpež. Ak by sa páchateľ vrátil do dediny s lupom, každému by bolo jasné, čo sa stalo, myslí si Horn.
Katharina Hersel z múzea v Bolzane, kde je Ötzi uložený, pre New York Times povedala, že dnešní ľudia sa na neho podobajú. „Použil rovnaké vybavenie ako my, keď ideme do hôr, len materiály sa líšili,“ povedala. „A stále sa zabíjame, takže možno sme sa odvtedy až tak nepohli,“ dodala.
50 až sto ľudí
Archeológa Jelínka sme sa opýtali, prečo vtedy ľudia žili v nehostinných horách. „Vieme, že tí ľudia žili aj v nížinách a do hôr chodili preto, aby tam napríklad hľadali kovy alebo tam lovili divé kozy.“
Slovenský vedec doplnil, že vtedajšie komunity boli malé a obsahovali 50 či okolo sto ľudí. „Boli pomerne sebestační. Kolega opísal, že vtedajší ľudia žili podobne, ako je to opísané v Starom zákone, so šéfom klanu a synmi a s ďalšími príbuznými okolo neho. Ľudia sa venovali hlavne dobytkárstvu a poľnohospodárstvu. Úroveň remesla bola len na úrovni domácej výroby.“
Zuby ako Elton John
V čase, keď žil Ötzi, bola na území Slovenska takzvaná bádenská kultúra. „Siahala od Čiech až po Rumunsko. Zjednotila menšie kultúry, ktoré tu boli predtým, do jedného obrovského celku. Trvala niekoľko storočí a potom sa rozpadla.“
Keď Ötzi zomrel, mal okolo 45 rokov, plus-mínus 6 rokov. Meral 165 centimetrov a vážil 50 kilogramov. Mal hnedé oči a vlasy rovnakej farby, siahali mu po ramená. Mal všetky zuby a medzi hornými prednými zubmi mal 3-milimetrovú medzeru (diastéma), podobne ako Madonna či Elton John. Na tele nemal takmer žiaden tuk, píše New York Times.
Čo sa týka jeho oblečenia, bolo z kože a zošívané. „Nepoznali nohavice, ako máme my, jednotlivé nohavice boli nespojené, podobne ako u Indiánov,“ povedal Jelínek.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
