Denník N

Dvíha sa vlna, Slovensko bude iné

Vláda sa ocitla v takej defenzíve, že už aj sama pripúšťa, že v mnohých oblastiach štát zlyháva.

Pár mesiacov pred ostatnými parlamentnými voľbami som bol opäť v relácii Pod lampou. V jej závere sme sa so Števom Hríbom sporili, či v tom čase blížiace sa voľby môžu niečo zmeniť, alebo, ako tvrdil Štefan, naozaj dôležité budú tie v roku 2020. Každé voľby sú dôležité, presviedčal som ho. No hlavne: význam konkrétnych volieb neurčuje len ponuka strán, ktoré v nich súťažia. Znižujú či zvyšujú ho aj udalosti, ktoré sa medzi dvomi voľbami odohrajú.

Prešiel rok, počas ktorého sme boli nútení vyrovnať sa s prítomnosťou fašistov v parlamente a ich priaznivcov po celom Slovensku. Silnejúca ĽSNS významne poznačí predvolebnú kampaň aj o tri roky.

Prešiel rok a takmer celé Slovensko rieši rušenie Mečiarových amnestií. Čakal si to, Štefan? Nie, ako málokto. Spojilo sa pár nenaplánovateľných okolností (smrť prezidenta Kováča, dokončenie filmu Únos), pár rozhodných krokov (prezidentov apel na zrušenie amnestií, Budajov návrh), dobre zorganizovaná petičná kampaň a výsledok je, že k zrušeniu sme bližšie ako kedykoľvek predtým.

Aj vďaka jednej novinke: Ficov Smer otočil. Predsedova hrošia koža s tetovaním „Zrušenie amnestií = právny suterén“ začala svrbieť a jeho strana je dnes ochotná o tomto Mečiarovom smrteľnom hriechu diskutovať.

Partia stredoškolákov pripravuje veľký protikorupčný pochod, na ktorý sa chystá vyše päťtisíc ľudí. Redaktori verejnoprávneho okruhu sú dnes zdravo sebavedomí a pripravení lepšie, než sme boli dlhé roky zvyknutí. Vláda sa ocitla v takej defenzíve, že už aj sama pripúšťa, že v mnohých oblastiach štát zlyháva. Dvíha sa vlna. Táto vlna už nepôjde zastaviť a výsledkom bude Slovensko iné, ako sme doteraz poznali.

No iné ešte nevyhnutne neznamená lepšie. Nikde nie je napísané, že Slovensko sa nevydá cestou Maďarska a Poľska. Minule som písal o generácii Husákových detí a teraz je ten moment napísať nasledovné: mali sme šťastie v tom, kedy sme sa narodili, ako sme trávili mladosť a čo sme zažili v dospelosti. A dnes máme priam morálnu povinnosť urobiť niečo pre to, aby aj dnešné deti vyrastali v dostatku a dospievali v krajine, ktorá bude slobodná, demokratická, neskorumpovaná a plná príležitostí využiť svoj talent.

Čo urobiť, ako? Možností je veľa a vstup do politiky len jedna z nich. No musí nás byť počuť, vidieť, cítiť – v škole, na úrade, v obecnom zastupiteľstve, v novinách aj na ulici. Lebo kto, ak nie my, a kedy, ak nie teraz?

Teraz najčítanejšie