Denník N

Prečo musí Ústav pamäti národa platiť advokátovi tisíce eur?

Na snímke archívne materiály Štátnej bezpeènosti v priestoroch archívu Ústavu pamäti národa pri príležitosti Dòa otvorených dverí Ústavu pamäti národa. Urèený je predovšetkým pre študentov, žiakov a pedagógov širokého spektra škôl, ako aj pre ostatnú verejnos. V Bratislave 20. októbra 2016. FOTO TASR - Andrej Galica
Na snímke archívne materiály Štátnej bezpeènosti v priestoroch archívu Ústavu pamäti národa pri príležitosti Dòa otvorených dverí Ústavu pamäti národa. Urèený je predovšetkým pre študentov, žiakov a pedagógov širokého spektra škôl, ako aj pre ostatnú verejnos. V Bratislave 20. októbra 2016. FOTO TASR – Andrej Galica

Prípad Reného Hudzoviča pripomína spor Ústavu pamäti národa s českým ministrom financií Andrejom Babišom. Kým v kauze Babiš bolo cítiť aktívnu obranu zo strany ÚPN, pri Hudzovičovi nie.

Zatiaľ čo sa vlani pozornosť médií a verejnosti sústredila na súdny spor Ústavu pamäti národa (ÚPN) a českého ministra financií a šéfa ANO Andreja Babiša, na levickom okresnom súde tikala časovaná bomba. A to doslova, pretože rozhodnutie súdu môže ústav finančne položiť.

Levický súd priznal 450-tisíc eur advokátovi René Hudzovičovi za to, že bol neoprávnene evidovaný vo zväzkoch ŠtB ako jej agent. Ústav by z tejto sumy mal zaplatiť tretinu, teda 150-tisíc eur, zvyšok je na ministerstve vnútra.

No pre ÚPN je to aj tak likvidačná suma. Preto je logické, že hoci ešte nie je napísané zdôvodnenie, ústav už avizuje, že sa proti verdiktu odvolá.

Nateraz však nie je istý postoj Hudzoviča. Jeho právny zástupca Marek Benedik odpísal, že s klientom zvážia ďalšie kroky po preštudovaní rozhodnutia súdu. Ten mu totiž priznal asi 40 percent sumy, ktorú žiadal, nárokoval si totiž vyše 1,2 milióna eur.

Pre zväzky ŠtB prišiel o klientov

Suma, o ktorú sa Hudzovič súdi, sa vyšplhala aj preto, že sa súdny spor ťahal už od roku 2008. Každoročne svoje nároky zvyšoval, a to podľa toho, ako vyčíslil ušlý zisk.

Odškodnenie tiež žiadal za to, že sa mu zhoršil zdravotný stav. Tvrdil, že sa pravidelne začal budiť o štvrtej ráno.

Uverejnením informácie o tom, že je vo zväzkoch ŠtB, sa podľa neho narušili aj jeho rodinné vzťahy. Utrpel najmä jeho vzťah s dcérou, pre ktorú bol vždy vzorom a modlou.

Hudzovič bol členom charitatívnej organizácie Lions Clubs International District, kde mal tiež problémy. Okrem toho utrpel ujmu aj v pracovnom živote. Nestal sa regionálnym zástupcom advokátskej komory a klesal mu počet klientov.

„Ak médiá o niekom uverejnia nepravdivú informáciu, znášajú zodpovednosť. Rovnakú zodpovednosť musí znášať aj štát, respektíve ÚPN ako jeho predĺžená ruka,“ hovorí Benedik.

Podstatu sporu vidí v tom, že zákony platia aj pre štát a ten nemôže porušovať základné práva a slobody svojich občanov.  Za absurdné považuje, že štát cez ŠtB neoprávnene zasiahol do práva na ochranu osobnosti tým, že tajná služba založila na Hudzoviča fiktívny zväzok. Potom toto porušenie s fatálnymi dôsledkami znásobil štát tým, že spis zverejnil.

„Ak sa niečo také stane, štát musí znášať dôsledky a musí poskytnúť satisfakciu,“ dodal Benedik.

Služobný preukaz ŠtB. ilustračné foto - TASR
Služobný preukaz ŠtB. Ilustračné foto – TASR

Žiadanú sumu však ÚPN spochybňuje. Hovorí, že Hudzovič si dal ako základ na výpočet ušlého zisku rok pred medializáciou jeho mena. V tom roku však boli jeho príjmy historicky najvyššie.

„Takýto prístup považujeme za účelový a pripomína nám skôr nový dôchodkový pilier,“ argumentuje ústav.

Už po zverejnení informácie o vysúdenej sume reagoval šéf ÚPN Ondrej Krajňák, že ide o unikátny spor. „Neviem o tom, že by ktorýkoľvek slovenský súd priznal osobe evidovanej vo zväzkoch ŠtB odškodné, a už vôbec nie v takej výške.“

Ústav sa v tomto kontexte zamýšľa nad tým, akú výšku odškodnenia by si zaslúžili bývalí politickí väzni, ktorí prežili desať rokov v jáchymovských táboroch nútených prác.

Okresný súd najskôr peniaze neprisúdil

ÚPN tiež argumentuje, že platiť nemá ani cent. Zverejnením spisu si totiž len splnil zákonnú povinnosť. Nie je nástupcom komunistickej tajnej služby, tak prečo by mal byť postihnutý za to, že bývalí pracovníci ŠtB si vraj vymýšľali na ľudí spisy.

Aj levický sudca Alexander Ivkovič vo svojom rozhodnutí pred siedmimi rokmi napísal, že zverejnením registračných protokolov si ÚPN plnil povinnosti, ktoré mu vyplynuli zo zákona. „Nepochybne nie je pôvodcom nepravdivých údajov o navrhovateľovi,“ dodal v rozsudku s tým, že konanie ústavu preto„nie je neoprávneným zásahom do osobnostných práv“ Hudzoviča.

Sudca zdôraznil, že ÚPN nemá právneho predchodcu, a teda nemôže byť zástupcom štátu. Je síce pravda, že ŠtB „hrubo a arogantne“ zasiahla do osobnosti advokáta, no „nie sú dôvody, aby verejnoprávna ustanovizeň plniaca povinnosti vyplývajúce zo zákona bola zaviazaná na zaplatenie nemajetkovej ujmy“.

Hudzovič tiež žiadal, aby ústav preplatil aj náklady na uverejnenie rozsudku v médiách. Levický súd to však zamietol.

Zvrat pritom nastal na Krajskom súde v Nitre, kde senát predsedníčky Ingrid Vallovej povedal, že v Leviciach rozhodli zle. Na kraji boli presvedčení, že Hudzovičovi prináleží aj nemajetková ujma, morálna satisfakcia v tomto prípade nepostačovala.

„Bude povinnosťou súdu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o uplatnenom nároku,“ rozhodol senát predsedníčky  Vallovej.

Spis sa preto vrátil na levický súd. Ten nedávno rozhodol o odškodnení aj o náhrade škody.

Eštebáci potvrdili, že si spis vymysleli

Okresný súd po verdikte na kraji nemal veľmi na výber, ako rozhodnúť. Je už neskoro sa zamýšľať nad tým, čo by sa dialo, ak by vo vedení ÚPN v roku 2010 nebol Ivan Petranský, ale súčasný šéf Ondrej Krajňák.

Bol to totiž Petranský, ktorý rozsudok o tom, že Hudzovič bol evidovaný neoprávnene, vôbec nenapadol. Na vysvetlenie Petranského postoja sa však musíme vrátiť späť do minulosti.

Hudzovič totiž tvrdí, že až do leta 2007 vôbec nevedel, že bol vo zväzkoch ŠtB. Na spoluprácu ho vraj získali v roku 1984, keď študoval právo v Košiciach, mal donášať na spolužiakov.

Pred desiatimi rokmi mu zavolal redaktor televízie Markíza a chcel sa s ním na jeho spoluprácu s ŠtB pýtať. Hudzovič však namiesto zväzkov riešil to, prečo mu volá na utajené číslo, na fakty teda nereagoval.

Predseda Správny rady Ústavu pamäti národa Ivan Petranský vystupuje na Vedeckej konferencii s názvom Gustáv Husák a jeho doba. Bratislava, 28. januára 2013. FOTO TASR - Michal Svítok
Bývalý predseda Správnej rady ÚPN Ivan Petranský. Foto – TASR

Z rozsudku okresného súdu je jasné, že na spoluprácu s ŠtB ho vraj získal pracovník tajnej služby Pavel Heldak. Bol aj vypovedať na súde, kde potvrdil, že si spis na Hudzoviča „vytvoril od stola“, aj jeho podpis sfalšoval.

Prečo to urobil? „Bol tlačený číslami a nárokmi nadriadených, aby vykazovali nejakú činnosť,“ opisuje jeho výpoveď sudca v rozsudku. Údaje o študentoch získaval Heldak zo študijného oddelenia.

Hudzovič podľa Heldaka na nikoho nedonášal. Nevedel o tom, že by poskytoval štátnej službe informácie.

Heldakovu výpoveď potvrdil aj nadriadený Vladimír Pém, ktorý povedal, že v tom období sa vytvorili falzifikované spisy s vymyslenými údajmi.

Na základe týchto výpovedí okresný sudca z Levíc Ivkovič nepochyboval, že Hudzovič nemal vo zväzkoch ŠtB čo robiť. S jeho názorom sa vtedy stotožnil aj šéf ÚPN Petranský.

„ÚPN sa neodvolal, lebo na základe vykonaných dôkazov bolo zjavne neefektívne pokračovať v danej časti sporu. Pri súdnom spore bolo preukázané, že nebol vedomým spolupracovníkom ŠtB,“ vysvetľuje svoje rozhodnutie Petranský. „Okrem toho je morálne sporné, či mal za daných okolností ÚPN naďalej trvať na tvrdeniach, o pravdivosti ktorých sú viac než odôvodnené pochybnosti,“ dodal Petranský.

Súčasné vedenie vidí spor inak

S názorom svojho predchodcu sa však nestotožňuje súčasné vedenie ÚPN. „Považujeme za absurdné, že súdy dôverujú viac bývalým príslušníkom ŠtB ako dobovým spisom, ktoré boli v tom čase vedené ako prísne tajné,“ hovoria v ústave.

Eštebáci sa teraz podľa nich len usmievajú, pretože na súdoch „podivným spôsobom spochybňujú spisy, ktoré sami vyhotovovali a očakávajú, že za to bude nakoniec zodpovedať ÚPN“.

Petranský hovorí, že Hudzovičov spis obsahoval viditeľne falošné dokumenty, a teda bol evidovaný neoprávnene. „Napriek tomu, že v časti spoločnosti existujú tendencie veriť v jednoznačnú pravosť a pravdivosť všetkých dokumentov bývalej ŠtB a v neobmedzenú čestnosť a poctivosť príslušníkov ŠtB pri výkone svojich pracovných povinností, vo viacerých prípadoch sa preukázalo, že niektorí príslušníci ŠtB boli náchylní si povinnosti zľahčovať a podvádzať svojich nadriadených,“ oponuje bývalý šéf ústavu.

Na základe toho, čo hovorí, je podľa neho celkom prirodzené, že „mohli vznikať aj vyfabrikované spisy, čo sa vo viacerých prípadoch – hlavne z tohto obdobia – preukázalo“.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Pri tejto obrane nemal súd na výber a musel uznať, že Hudzovič je vo zväzkoch neoprávnene. Je otázne, či by bol taký jednoznačný záver, ak by sa ústav bránil aktívnejšie. Napríklad aj tým, že výpovede eštébákov spochybňuje, pretože na súdoch vypovedali bez zbavenia mlčanlivosti.

Petranský oponuje, že už za prvého šéfa ÚPN Jána Langoša vypočúvali príslušníkov tajnej služby v súdnych sporoch. V prípade Hudzoviča vraj vôbec nezavážili výpovede eštebákov, ale samotný spis.

Prelom pri výpovediach eštebákov

Pokiaľ ide o zbavovanie mlčanlivosti bývalých pracovníkov ŠtB pri výpovediach, prelomové bolo rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave vlani na jeseň. Ten povedal, že bez zbavenia mlčanlivosti týchto pracovníkov to nepôjde.

Išlo o spor medzi advokátom Dušanom Kubovčákom a ÚPN. V prípade Kubovčáka chýba podpis a aj dôkaz o ústnom súhlase so spoluprácou. Evidovaný bol od roku 1982 a v roku 1989 bol jeho zväzok zničený.

Krajský súd však spis vrátil opäť na Okresný súd Bratislava II. „Súd sa dopustil vážneho procesného pochybenia v tom, že získal dôkazy nezákonným spôsobom pri výsluchu svedkov, bývalých príslušníkov ŠtB, keď pred uskutočnením ich výsluchu ako svedkov neboli zbavení povinnosti zachovávať mlčanlivosť.“

V spore vypovedal aj bývalý náčelník II. odboru správy ŠtB František Budavári, ktorý povedal, že po preradení do kategórie agent nebolo možné, aby osoba o tom nevedela a niekto si pod jej krycím menom vyrábal záznamy. Vylúčil teda, že by sa vyrábali záznamy na mŕtve duše.

Bol presvedčený o tom, že operatívny pracovník by nikdy neriskoval vyrábanie určitých záznamov, pretože jeho nadriadený sa mohol kedykoľvek rozhodnúť a ísť s ním na kontrolnú schôdzku s „prameňom“.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Ústav pamäti národa

Slovensko

Teraz najčítanejšie