Denník N

Dizajnér, ktorý zdobil knihy Brunovským i Cipárom

Z knižky ilustrovanej Miroslavom Cipárom. Zdroj – archív Ľ. Krátkeho
Z knižky ilustrovanej Miroslavom Cipárom. Zdroj – archív Ľ. Krátkeho

Grafický dizajnér Ľubomír Krátky sa zaslúžil o to, že aj v kríze slovenskej kníhtlače občas vychádzali pekné knihy.

Slovenská knižná grafika v porovnaní s českou bola vždy výrazne pozadu. Za socializmu bola produkcia knižných titulov štátom silno podporovaná – mohlo by sa teda zdať, že slovenská strana by sa v kvalite mohla vyrovnať tej českej, ktorá v 60. rokoch patrila k svetovej špičke v knižnej kultúre.

Avšak neustále pretrvávajúce slabé povedomie o tomto odbore u nás zostalo hlboko zakorenené. Okrem toho tlačiarne neustále trpeli nedostatkom kvalitného písma do sadzby a zaostávajúcou technikou, čo napokon grafikov obmedzovalo už pri samotnom navrhovaní a mnoho z nich sa stalo iba výpomocnými robotníkmi.

V 90. rokoch sa síce technické možnosti zlepšili, no na výtvarnú kvalitu to v mnohých prípadoch nestačilo. Napriek tomu sa však našli grafickí dizajnéri, ktorí si dokázali nájsť cestu k tvorbe kvalitných kníh a držať krok so svetovými trendmi.

Tých, ktorí sa prácou s písmom zaoberali aj na umeleckej rovine, bolo pomenej, no práve oni zanechávajú výraznú stopu v dejinách slovenskej typografie. Jedným z nich je aj Ľubomír Krátky, pre ktorého práca s písmom bola alfou a omegou jeho tvorby.

2-lysistrata-pred-obal
Obal knihy Lýsistrata, vyd. Tatran, 1970. Ilustrácia – M. Cipár. Zdroj – archív Ľ. Krátkeho

Najkrajšie knihy

Slovenský grafický dizajnér, typograf a kaligraf Ľubomír Krátky (1939) pochádza z Bratislavy. V 50. rokoch študoval v Prahe na Priemyselnej škole grafickej, odbor grafická úprava tlačovín. Práve pri štúdiu tohto špecifického odboru v českom prostredí, kde sa dôsledne dbalo na remeselnú aj estetickú stránku, získal veľkú náklonnosť k písmu a jeho knižnej úprave.

Po štúdiu pracoval v Slovenskom pedagogickom nakladateľstve, vo vydavateľstve Mladé letá a vydavateľstve Slovenský spisovateľ ako technický a výtvarný redaktor. Externe pracoval aj pre rôzne iné slovenské i zahraničné vydavateľstvá ako grafický dizajnér.

Za svoju tvorbu získal mnohé ocenenia v súťaži Najkrajšie knihy Československa a Slovenska. V zahraničí získal významné ocenenia ako Zlatý orol na festivale knihy v Nice, bronzové medaily na International Buchkunst Ausstelung v Lipsku a ocenenia Bienále grafického dizajnu v Brne. Vyučoval typografiu na oddelení ilustrácie a voľnej grafiky na VŠVU v Bratislave. Publikoval v odborných časopisoch a vystavoval samostatne v Prahe, v Bratislave a v Rakúsku.

Kaligrafický list z biliofílie Daniel – Danielov sen, 2001. Zdroj - Archív Ľ. Krátkeho
Kaligrafický list z biliofílie Daniel – Danielov sen, 2001. Zdroj – archív Ľ. Krátkeho

Obálka nestačí

Ľubomír Krátky svoju úlohu typografa vnímal vážne a zodpovedne ako prostredníka medzi autorom textu a čitateľom. Tvorbu knihy ,,neodbaví” iba vytvorením peknej obálky, za rovnako dôležité považuje aj všetky ostatné zložky.

Knihu vidí komplexne a detailne, ako trojrozmerný objekt. Rád rieši knihy s bohatou textovou štruktúrou a množstvom ilustrácií, keď má možnosť rôznorodé elementy spájať do jedného celku, aby čitateľa nič nerušilo. Harmóniu považuje za princíp grafickej úpravy.

Významne spolupracoval s dvoma ilustrátormi – s Miroslavom Cipárom a s Albínom Brunovským. Upravoval takmer všetky knihy, ktoré ilustroval Brunovský a práve na jeho pozvanie začal vyučovať typografiu na VŠVU.

Najlepšími výsledkami spolupráce s Miroslavom Cipárom bolo napríklad slovenské vydanie starovekej gréckej drámy Lysistrata, za ktorú roku 1972 získali cenu na Festivale knihy v Nice, a známa detská kniha Zlatá brána.

Jeho najobšírnejšou realizáciou bola práca na edícii Kruh milovníkov poézie vydavateľstva Slovenský spisovateľ, na ktorej pracoval už od jej vzniku, a graficky upravil viac ako dvesto zväzkov.

Poézia písma

Okrem knižného dizajnu sa Ľubomír Krátky zaoberal aj kaligrafiou – samostatnou výtvarnou disciplínou so širokým záberom možností, ktorá sa však na Slovensku neteší veľmi veľkej pozornosti. ,,Kaligrafia vyžaduje čas, práca nie je lukratívna a k úspechom nie je cesta ľahká,“ hovoril.

Táto oblasť sa dala dobre realizovať najmä pri básnických zbierkach. V roku 1984 vydali v Slovenskom spisovateľovi výber poézie z edície Kruh milovníkov poézie v kaligrafovanej forme, čo bol na Slovensku dosť nezvyčajný počin.

V roku 2001 vyšla mimoriadne nákladná bibliofília Daniel – Danielov sen s kaligrafiou biblického textu Ľubomíra Krátkeho a leptami Dušana Kállaya. Kniha získala Cenu Mikuláša Galandu na Bienále knižného umenia v Martine.

Od 90. rokov mnoho veľkých stabilných vydavateľstiev zaniklo, redaktori odchádzali a po nich na scénu nastúpila nová mladšia generácia, ktorá však vzdelanie v tomto odbore často podceňuje. Ľubomír Krátky teda patrí k tým, ktorí slovenskej knižnej grafike robia dobré meno vo svete. Dnes žije a pracuje v Bratislave.

1-lubomir_kratky_fotoĽubomír Krátky

  • 1939 – narodil sa v Bratislave
  • 1953-1957 – študoval v Prahe na Průmyslové škole grafické
  • od 1957 – pracuje ako grafický dizajnér pre knižné vydavateľstvá
  • 1969-2004 – vyučoval typografiu na Vysokej škole výtvarných umení
  • 2001 – získal hlavnú cenu Mikuláša Galandu na Bienále knižného umenia v Martine za bibliofíliu Daniel 

Kultúra

Teraz najčítanejšie