Denník N

Má zmysel rozpustiť fašistom stranu?

Oswald Mosley a britskí fašisti.
Oswald Mosley a britskí fašisti.

I keď naši fašisti „nie sú historici“, históriou sa rozhodne inšpirujú. A tá nás učí, že zakázať fašistickú stranu nestačí.

Autor je historik, zástupca šéfredaktora historyweb.sk

V roku 1936 sa stretol Oswald Mosley, „vodca“ Britskej únie fašistov (BUF), s notoricky známym nacistickým ministrom propagandy Josephom Goebbelsom. Mosley sa mu sťažoval, že nemôže celkom otvorene hovoriť o židovskom sprisahaní vo svojich novinách, pretože mu hrozia žaloby. Následná pokuta by mohla hnutie, beztak brodiace sa vo finančných problémoch, definitívne zruinovať. Goebbels mu teda poradil, ako na to.

Autor článku alebo zodpovedný redaktor mal byť podľa neho pripravený obetovať sa za hnutie a na súde predviesť údernú propagandistickú reč. Mosley nerozumel, Goebbels však pokračoval. Šéfredaktorovi väzenie nehrozilo, sám teda neriskoval nič. Jediné, čo bolo v hre, bola finančná pokuta. A tá sa dala poľahky obísť.

Goebbels vždy rád poradí

Goebbels poradil Mosleymu spoľahlivý trik: spoločnosť, ktorá vydávala fašistom noviny a bola zažalovaná, nemala mať žiadny alebo len minimálny možný majetok. V prípade žaloby mala okamžite vyhlásiť bankrot. Redaktor sa tak na súde nemusel báť výšky pokuty a mohol si pred sudcom hovoriť, čo chce, a ďalej propagovať hnutie a jeho myšlienky. Mal predviesť útočnú reč, za nič sa neospravedlňovať a spraviť zo seba sebavedomého a odhodlaného vlastenca, bojovníka za národ a pravdu.

Medzičasom by spoločnosť, na ktorú bola podaná žaloba, už dávno neexistovala. Mosley mal mať v zálohe pripravených niekoľko ďalších spoločností, ktoré by ďalší týždeň vydali časopis pod svojou hlavičkou normálne, akoby sa nič nedialo.

Britskí fašisti si nechali od tých nemeckých poradiť a v ďalších rokoch takto normálne fungovali. Koľko spoločností nechali takto zbankrotovať, nevieme presne (archívne dokumenty chýbajú), ale ich noviny (ako Action, The Blackshirt a podobne) vychádzali normálne ďalej pod logami iných firiem.

Náhradná strana je pripravená

Teraz sa v čase prenesme 80 rokov dopredu na Slovensko. Nie je žiadnym tajomstvom, že kotlebovci majú minimálne jednu „záložnú“ stranu. V registri politických strán môžeme nájsť Ľudovú stranu (ĽS), ktorej štatutárom bol Rastislav Schlosár, poslanec za ĽSNS, a v súčasnoti je jej štatutárom Martin Beluský, rovnako poslanec ĽSNS.

Navyše jednu stranu (Slovenská pospolitosť – národná strana) im už Najvyšší súd SR rozpustil (v marci 2006), pretože jej politická činnosť bola v rozpore s Ústavou SR. Fašizmus však rozpustením strany nezmizol. Keď sa dnes uvažuje o tom, že treba ĽSNS zakázať, zamyslime sa, či to z našich fašistov, naopak, neurobí martýrov, sebavedomých a odhodlaných vlastencov bojujúcich za národ a pravdu.

Samozrejme, ak došlo k porušeniu zákona, polícia a súdy musia reagovať bez ohľadu na politické následky a stranu rozpustiť. To však nie je bojom proti fašizmu samotnému, len proti jeho najvážnejším prejavom.

Fašizmus je ako herpes – jeho vírus môžeme mať v tele, ale nikdy neprepukne, ak je náš imunitný systém v poriadku. Ak je však oslabený – ako demokracia dnes –, herpes sa objaví. Zákazom fašistickej strany zanikne fašistická strana, nie fašizmus. V dlhodobej perspektíve musíme nájsť spôsob, ako zlepšiť imunitu organizmu. Len to pomôže.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Komentáre

Teraz najčítanejšie