Denník N

Voda je život

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Dvadsaťtisíc ľudí žiada zásadnú zmenu v prístupe k riekam a vodným zdrojom na Slovensku. Správa verejnej ochrankyne práv im dáva za pravdu.

Autor je vedecký pracovník Geografického ústavu SAV
a zakladajúci člen Slovenského ochranárskeho snemu

Ako reakcia na nešetrný prístup k našim riekam a vodným zdrojom vo všeobecnosti vznikla pred časom iniciatíva a následne i petícia „Za živé rieky a čistú vodu“. Ide o neformálne spojenie aktivít viacerých ochranárskych, vodáckych, turistických a rybárskych organizácií s cieľom spolu s vedcami, dotknutými samosprávami  a aktívnymi občanmi presadiť zmenu vodnej politiky SR (text petície nájdete tu). Tvárou iniciatívy je herečka Zuzana Kronerová a kontaktnou osobou Martina Barancová Paulíková zo Združenia Slatinka (v oboch prípadoch ide zároveň o zakladajúce členky Slovenského ochranárskeho snemu).

Na Svetový deň vody (22. 3.) doručili členovia a členky petičného výboru petície „Za živé rieky a čistú vodu“ ministrovi životného prostredia takmer 20 000 podpisov signatárov a signatárok tejto petície. Od ministerstva požadujú vypracovanie nových a voči prírode šetrných plánov hospodárenia s vodou, zníženie znečisťovania vôd a obmedzenie bezohľadných technokratických zásahov do tokov – okrem iného prostredníctvom výstavby takých vodných elektrární, ktoré natrvalo znehodnotia prírodný charakter riek a riekami ovplyvnených ekosystémov a krajiny. Žiadajú tiež aktívne zapojenie verejnosti (vrátane samospráv a vedeckých inštitúcií) do prípravy týchto stratégií. Súčasná situácia na úseku vodného hospodárstva na Slovensku je podľa nich alarmujúca, čo dokumentuje aj aktuálna správa ochrankyne verejných práv Jany Dubovcovej o (ne)dodržiavaní práva na životné prostredie v súvislosti s postupom verejnej správy pri povoľovaní tzv. malých vodných elektrární (MVE). Po prvý raz v slovenskej histórii zaradila verejná ochrankyňa práv problematiku porušovania ústavného práva na priaznivé životné prostredie medzi svoje priority. Verejne vyzvala svoju nástupkyňu na čele úradu, aby v tomto duchu pokračovala a venovala systematickú pozornosť prípadom porušovania (aj) tejto kategórie ľudských práv.

Správa okrem individuálnych nedostatkov pri povoľovaní jednotlivých stavieb zistila aj viacero systémových zlyhaní, ako je napr. porušovanie práv účastníkov povoľovacích a iných konaní, nesprávne právne posúdenie veci, nedodržiavanie zákonom stanoveného postupu, nesplnenie požiadavky na riadne odôvodnenie rozhodnutia, nesplnenie povinnosti vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, porušenie povinnosti svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou a ďalších povinností s dôsledkom na základné ľudské práva. Celkovo správa konštatuje, že v povoľovacích konaniach, týkajúcich sa tzv. MVE, dochádzalo a dochádza k porušovaniu základných práv a slobôd týkajúcich sa práva na priaznivé životné prostredie (ŽP), práva na včasné a úplné informácie o stave ŽP, ako aj práva na súdnu a inú právnu ochranu.

Ako sa konštatuje v správe na str. 33: „Neodborné a v niektorých prípadoch protiprávne konanie orgánov verejnej správy viedlo k nedostatočnému posúdeniu vplyvov stavieb na ŽP a následne k zníženiu kvality ŽP a biodiverzity.“ Zo správy ombudsmanky vyplýva, že celá kauza „Výstavba priehrad vs vodné toky, životné prostredie a ľudské práva“ je príkladom konania v rozpore s verejným záujmom a prejavom arogancie moci a peňazí s trvalými a nezvratnými následkami.

Obzvlášť škandalózny je prípad tzv. MVE Tekov, kde stavba bola napokon povolená napriek závažným námietkam zo strany ochrany prírody a krajiny (bariérový efekt, kumulatívny vplyv viacerých priečnych hatí na krátkom úseku Hrona a iné), ale aj napriek upozorneniu Slovenských elektrární, a. s., že stavba sa plánuje realizovať v blízkosti výpustu odpadových vôd z Jadrovej elektrárne Mochovce!

Minimálne v tomto prípade očakávame, že pracovníci štátnej správy, ktorí príslušné povolenia na stavbu tejto tzv. MVE vydali, budú stíhaní v trestnej veci verejného ohrozenia. Celý rad podobných zlyhaní sa však objavuje takmer pri každej tzv. MVE, z čoho je zrejmé, že nejde o náhodu, ale o systémovú poruchu. Svedčí o tom aj skutočnosť, že spomedzi všetkých preverovaných stavieb iba tri prešli riadnym posúdením ich možného vplyvu na životného prostredie (EIA):

Európska komisia zasa poukazuje na porušovanie európskych smerníc pri plánovaní tzv. malých vodných elektrární na Slovensku a podmieňuje čerpanie eurofondov nastavením vhodných legislatívnych nástrojov na ochranu vôd. Naposledy na to Európska komisia upozornila vo februári 2017, keď vyzvala Slovenskú republiku zmeniť svoju vodnú politiku, a to najmä v prípade nových infraštruktúrnych projektov (pozri tu).

Žaloby mimovládok na nedávno aktualizovaný plán výstavby tzv. malých vodných elektrární, na narýchlo spracovanú vodohospodársku politiku, na nerešpektovanie pripomienok zo strany odbornej verejnosti a dotknutých samospráv či na jednotlivé problematické stavby a činnosti súvisiace s využívaním vôd zasa poukazujú na to, že správa tokov a ochrana vôd sa zo strany štátu vykonávajú zväčša len formálne, neinformovane, ignorantsky a bez znalosti najlepších dostupných poznatkov z praxe.

 

Teraz najčítanejšie