Za Srba zabijeme sto Moslimov, hovoril kedysi. Dnes je obľúbencom Bruselu aj Putina
Srbský premiér Aleksandar Vučić chce do EÚ a zároveň mať nadštandardné vzťahy s Moskvou. V nedeľných voľbách sa môže stať prezidentom už v prvom kole.
Srbská vláda to hrá v zahraničnej politike na dve strany. Chce do Európskej únie, ideálne do roku 2020, no zároveň chce udržiavať veľmi dobré vzťahy aj s Ruskom.
Aj preto sa srbský premiér Aleksandar Vučić krátko pred prezidentskými voľbami, kde je jasný favorit, stretol s Angelou Merkelovou v Berlíne aj s Vladimirom Putinom v Moskve.
Putin mu zaželal šťastie, no zároveň jeho hovorca odmietol, že by Rusi chceli zasahovať do volieb, ktoré krajinu čakajú v nedeľu.
Pravdou je, že ani nemusia. Vučić je jasným predpokladaným víťazom a očakávaným budúcim srbským prezidentom. Otázka len je, či sa tak stane v prvom kole, alebo až v druhom.
Aj komik Beli
Všetky marcové prieskumy mu dávali viac ako 50-percentnú podporu už v prvom kole, čo by znamenalo, že by vyhral už v nedeľu. Najlepší z jeho 10 súperov, vrátane bývalého ombudsmana Sašu Jankovića, bývalého ministra zahraničia a šéfa Valného zhromaždenia OSN Vuka Jeremića či komika Ljubiša Preletačevića Beliho, dosahujú ledva dvojciferný výsledok.
Aleksandar Vučić tak môže získať najväčšiu podporu od čias Slobodana Miloševića. V roku 1990 ho 62,5 percenta ľudí v prvom kole zvolilo za prezidenta Srbska, vtedy ešte len jednej z republík Juhoslávie.
Miloševičovo meno sa pri Vučićovi, dvojmetrovom politikovi, ktorý je od roku 2014 premiérom, no za najvplyvnejšieho muža v krajine sa považoval už predtým, nespomína náhodou. Ešte v 90. rokoch totiž bol jeho ministrom pre informácie. Okrem iného presadil tvrdý zákon voči novinárom.
Vúčić bol vtedy jedným z lídrov Srbskej radikálnej strany Vojislava Šešelja, ktorá bola ešte radikálnejšia ako Miloševič. Nekrotil sa ani on sám. Len pár dní po Srebrenici povedal, že za jedného zabitého Srba zabijú 100 Moslimov.
Počas bombardovania NATO (práve na 18. výročie koncom marca uskutočnil v Belehrade svoj najväčší predvolebný míting) prirovnal amerického prezidenta Billa Clintona k Hitlerovi.
Obrat na Západ
V roku 2008 však spolu s Tomislavom Nikolićom otočili. Odišli zo strany a založili Srbskú pokrokovú stranu. Umiernili sa, za svoj cieľ si dali vstup do Európskej únie, ktorý väčšina Srbov podporovala, no radikáli odmietali.
Tento obrat sa im podaril. Nikolič sa stal prezidentom, Vučić ministrom obrany a neskôr samotným premiérom. Nikto v krajine nemal od čias Miloševića takú moc ako v súčasnosti Aleksandar Vučić.
Pre európskych lídrov sa stal spoľahlivým partnerom najmä pre to, že vážne berie rokovania o vstupe a podporuje dialóg o vzťahoch s Kosovom. „V srbčine je také príslovie – iba somári sa nemenia. Je úplne normálne zmeniť naše názory, zmeniť seba, dospieť, byť zodpovednejším,“ povedal v rozhovore pre britský Guardian.
Podľa kritikov sa však až tak veľmi nezmenil. Vyčítajú mu, že s tým, ako čoraz viac moci dostáva do rúk, klesá slobodná spoločnosť v krajine. Útočí sa na médiá aj na neziskové organizácie, v poslednom čase najmä na tie, ktoré majú blízko k americkému finančníkovi Georgeovi Sorosovi. Tento trend vidieť aj v iných krajinách na Balkáne.
„Európska únia robí v Srbsku veľkú chybu. Sebecky sa zaujímajú iba o Kosovo a nie o kvalitu sociálneho a politického života v krajine. Vučić je ich obľúbenec, pretože podporuje dialóg s Bruselom. Ale nezaujíma ich to, čo robí vo svojej vlastnej krajine – a to hrá do rúk Ruska,“ povedal pre Guardian Boško Jakšić, komentátor z denníka Politika.
Podľa Reportérov bez hraníc sa situácia pre médiá od roku 2014, keď sa stal Vučić premiérom, zhoršila. „Na médiá je vyvíjaný finančný a editorský tlak. Tie, ktoré sú najviac kritické voči vláde, sú napádané aj verejne. Investigatívna mediálna skupiny BIRN je terčom,“ píše sa na stránke organizácie.
Šťastie pre Vučića je, že situácia naokolo nie je lepšia. V rebríčku slobody tlače sa tak Srbsko drží stále vyššie ako Taliansko, Grécko či Bulharsko, čo sú už krajiny Európskej únie.
Premiérova dcéra
Navyše, väčšina médií je provládna. Bolo to vidno aj počas volebnej kampane.
Tesne pred moratóriom priniesol z titulnej strany čítaný bulvár Blic rozhovor s dcérou Vučića. „Je to ťažké pre mňa, keď ľudia hovoria zlé veci o tatkovi, pretože ho ľúbim najviac na svete,“ hovorí v rozhovore 13-ročná dievčina s tým, že ho nevidí tak často, ako by chcela.
Inače ekskluzivni intervju se sastoji od dve rečenice od kojih je jedna da AV mnogo radi. Ostatak do dve strane je Vučić pic.twitter.com/qpUQbyKsbl
— Slobodarska Srbija (@SlobodarskaSrbi) March 30, 2017
„Nie je tu skutočná debata. Rôznorodosť komentárov ide od provučićovských po extrémne provučićovské,“ povedal pre New York Times Dajan Anastasijević z týždenníka Vreme.
„Dnes je menej slobody prejavu a väčšie riziko, ak kritizujete Vučića a jeho blízkych. Jeho blízki kontrolujú väčšinu ekonomiky v Srbsku, nielen štátne, ale aj súkromné spoločnosti,“ dodal.
Vučić mal v kampani v médiách obrovskú prevahu, a nielen preto, že o ňom písali aj ako premiérovi. Informovali aj o jeho mítingoch, na jednom vystúpil bývalý nemecký kancelár, teraz zamestnanec ruského Gazpromu Gerhard Schröder.
Vučić má aj veľkú finančnú výhodu. Takmer všetky hlavné denníky vyšli pár dní pred voľbami na svojich titulných stranách s jeho inzerciou.
Vučić si kúpil inzerciu na titulnej strane v posledný deň pred moratóriom takmer vo všetkých denníkoch.
„Dnes, takmer o dva dekády (po Miloševićovi), je situácia v médiách znova porovnateľná s apokalypsou,“ povedal pre Balkaninsight Slaviša Lekić, nový šéf miestnej Asociácie nezávislých novinárov.
Zahraničná politika sa nezmení
Pravdou však je, že nemá silného protikandidáta. Liberáli a mimovládky podporujú Sašu Jankovića, bývalého ombudsmana, ktorý útočil na vládu pri protestoch proti developerským projektom pri rieke Sáva v Belehrade. V prieskumoch má vyše 10 percent.
Zahraničná politika krajiny, teda vyvážený prístup voči Únii aj Rusku, by sa zrejme nezmenila ani v prípade „zázračnej“ prehry Vučića.
V prvom rade, prezident má právomoci asi ako na Slovensku, hlavná je vláda, ktorú stále ovláda Vučićova strana. Viacerí boli prekvapení, že sa rozhodol kandidovať, no nikto nepochybuje, že v prípade víťazstva bude novým premiérom jemu blízky človek.
Druhá vec je , že všetci hlavní kandidáti majú podľa Politica na zahraničnú politiku zhruba rovnaký názor. Takisto ani jeden z nich nechce uznať nezávislosť Kosova. O rok to bude už deväť rokov, čo vyhlásilo jednostranne nezávislosť. Podpora Európskej únie v Srbsku medzitým klesla, teraz je to už len 43 percent.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
