Prečo opoziční poslanci podporili vládny návrh rušenia amnestií?

Týždne vypätých debát, pochybovanie do poslednej minúty a nakoniec veľmi silná podpora opozície pre vládny návrh na spôsob zrušenia amnestií. Tak vyzeralo štvrtkové hlasovanie, po ktorom je isté, že Mečiarove amnestie parlament zruší.

Ako je však možné, že nefašistická opozícia dala koalícii všetky hlasy okrem siedmich? A kedy sa vlastne rozhodli?

„To rozhodnutie prichádzalo postupne. Aj s Jánom Budajom sme si hneď na začiatku povedali, že pre nás bude absolútne kľúčovou požiadavkou nepremlčateľnosť,“ hovorí líder OĽaNO Igor Matovič.

Podľa neho vedeli, že po splnení tejto požiadavky bude návrh veľmi ťažké nepodporiť. Váha tejto požiadavky bola podľa neho v porovnaní s ostatnými štyrmi v pomere 90 k 10.

OĽaNO oficiálne oznámilo, že celý klub návrh podporí až ako posledné zoskupenie z opozície na tlačovej konferencii s Annou Remiášovou. Budaj sa s matkou zavraždeného Róberta Remiáša podľa Matoviča na túto tému stretol až deň pred hlasovaním.

Najprv nie, potom áno

Strana Sme rodina Borisa Kollára najprv vyhlásila, že vládny spôsob rušenia amnestií nepodporí, lebo im jednoducho neverí. Kollár bol nakoniec prvým opozičným politikom, ktorý oznámil podporu návrhu zo strany celého svojho klubu.

„Keď som hovoril osobne s Bélom Bugárom, začal som nadobúdať pocit presvedčenia, že to myslí úprimne. Zlomilo to však až to, že sa do návrhu dostali pripomienky od opozície – hlavne nepremlčateľnosť, a keď som zistil, že aj keby na nás chceli hrať habaďúru, nepodarí sa im to pri zastupovaní pánmi Kresákom a Kubinom.“

„Finálne rozhodnutie sme prijali vo štvrtok naobed,“ hovorí nezaradený poslanec Miroslav Beblavý, ktorý so svojimi šiestimi spolupracovníkmi návrh podporil. Pri rozhodovaní podľa neho zavážilo stretnutie sedmičky so Žitňanskou, ktorá bola Beblavého dlhoročnou spolupracovníčkou v SDKÚ.

„Bolo pre nás dôležité vedieť, či sa ona nebojí nejakej pasce, pretože na ňu spolu s pánom Kresákom by to zrejme najviac spadlo, pokiaľ by sa to celé zle skončilo,“ hovorí Beblavý.

Rozhodnutie podporiť návrh jednohlasne padlo bez dlhšieho presviedčania, dodal. Okrem Žitňanskej na túto tému poslanci z jeho okolia hovorili aj s ďalšími ľuďmi z Mosta-Híd.

SaS sa rozdelila

Rozdelený zoslal klub SaS, z ktorého 14 poslancov návrh podporilo a šiesti sa zdržali. Podpredseda SaS Ľubomír Galko vraví, že celý klub chcel od začiatku zrušenie amnestií, poslanci sa však individuálne rozhodovali, či sa do návrhu dostalo dosť požiadaviek opozície, aby zaň zdvihli ruku.

Sám za kľúčovú požiadavku považoval nepremlčateľnosť a dohodu na zástupcoch pred Ústavným súdom. No hovorí, že o podpore od časti svojho klubu otvorene hovorili kolegom z opozície a dali im jasne najavo, že niekoľko hlasov dodajú.

„Povedali sme si, že je to veľmi vážna vec a že je to rozhodnutie na celý život, ktoré sa vám zapíše do politického životopisu.“ Galko hovorí, že na budúci týždeň pri hlasovaní o uznesení, ktorým príde k samotnému zrušeniu amnestií, bude hlasovať celý klub SaS.

Medzi šiestimi poslancami SaS, ktorí návrh nepodporili, bola aj podpredsedníčka parlamentu Lucia Ďuriš Nicholsonová, ktorá to predtým opakovane hovorila v rozprave. Vraví, že sa tak rozhodovala na konferencii k amnestiám v parlamente, ktorú organizovala pre poslancov.

Pochybovala, keď si vypočula argumenty právnikov, ktoré napovedali, že sa vládna koalícia pokúsi pri amnestiách opozíciu podviesť. Definitívne sa však rozhodla, až keď zistila, že je koalícia ochotná do návrhu zapracovať len jednu z podmienok opozície.