Denník N

Le Penová získala z Ruska ďalšie milióny na kampaň, Kremeľ vraj do volieb nezasahuje

Marine Le Penová a Vladimir Putin počas stretnutia v Kremli. Foto: TASR/AP
Marine Le Penová a Vladimir Putin počas stretnutia v Kremli. Foto: TASR/AP

Po odhalení, že Marine Le Penová si z Ruska požičala ďalšie tri milióny eur, sa objavujú podozrenia, že Kremeľ zasahuje do francúzskych volieb.

Francúzsky investigatívny portál Mediapart v piatok priniesol informáciu, že Marine Le Penová, protieurópska a krajne pravicová kandidátka na francúzskeho prezidenta, sa dohodla na pôžičke, ktorou financovala svoju predvolebnú kampaň.

Mediapart zverejnil interný dokument Le Penovej Národného frontu, ktorý dokazuje, že vedenie strany si vlani v júni požičalo z moskovskej banky Strategy Bank tri milióny eur s úrokovou sadzbou šesť percent. V dokumente sa uvádza, že pôžička má byť splatená do roku 2018 a je určená na financovanie prezidentskej kampane.

Portál zároveň zverejnil i druhý dokument Národného frontu, potvrdzujúci, že finančné prostriedky boli presunuté na Le Penovej bankový účet a použili sa na predvolebnú kampaň.

Mediapart však zatiaľ nepotvrdil, či Národný front peniaze naozaj aj dostal. Neposkytol ani ďalšie informácie o Strategy Bank.

Le Penová, ktorá minulý týždeň spôsobila rozruch prekvapivým stretnutím s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, odmietla zverejnené informácie komentovať.

Macron obeťou ruských hackerov

Pokladník Národného frontu Wallerand de Saint-Just, ktorý minulý týždeň médiám tvrdil, že Le Penová nebola v Moskve žiadať od Putina ďalšie peniaze, portálu Mediapart povedal, že trojmiliónová pôžička je „projekt, ktorý nemá žiadne pokračovanie“.

Le Penová a jej otec Jean-Marie Le Pen vlani potvrdili, že v minulosti si z viacerých ruských zdrojov požičali už vyše 11 miliónov eur.

Obavy z ruského zapájania sa do európskych volieb narástli po tom, čo bola Moskva obvinená z ovplyvňovania amerických volieb prostredníctvom hackerských útokov a šírenia dezinformácií.

Proeurópsky centrista Emmanuel Macron, ktorý sa tri týždne pred francúzskymi voľbami drží na čele predvolebných prieskumov bok po boku Le Penovej, sa počas kampane stal terčom útoku ruských hackerov. V ruských novinách píšucich po francúzsky ho dokonca obvinili z toho, že utajuje svoju homosexuálnu orientáciu a je agentom amerických bánk a Saudskej Arábie.

Putin šéfom rozdelenej Európy

Bývalý ruský oligarcha Michail Chodorkovskij, ktorého Putin uväznil pre miešanie sa do vládnej politiky, v rozhovore pre EU Observer uviedol, že Putin vidí v Le Penovej „reálnu príležitosť zničiť Európsku úniu“.

Aj keby sa Európa dokázala politicky vyrovnať s francúzskym vystúpením z Únie, po ktorom Le Penová tak volá, podľa Chodorkovského by to pre Putina znamenalo, že Európska únia by ostala bez jadrových zbraní.

Francúzsko a Veľká Británia, ktorá práve minulý týždeň spustila rokovania o vystúpení z EÚ, sú jedinými krajinami spolku, ktoré vlastnia jadrový arzenál.

Dánsky eurokomisár Frans Timmermans vo štvrtok pred španielskym parlamentom povedal, že Putin využíva predstaviteľov krajnej pravice, aby narušil harmóniu v Európskej únii. „Dôvodom, prečo Putin podporuje európsku extrémnu pravicu, je to, že sa nás tým snaží oslabiť a rozdeliť,“ povedal Timmermans a dodal, že „rozdelená Európa by z Putina spravila šéfa“.

Dialóg napreduje, vraví fínsky prezident

Putin médiám odkázal, že jeho schôdzka s Le Penovou nebola pokusom zasahovať do francúzskeho politického života. Na minulotýždňovom stretnutí s fínskym a islandským prezidentom poprel tiež ovplyvňovanie amerických prezidentských volieb.

„Čo by sme tak mohli dosiahnuť? Úplné ukončenie našich diplomatických vzťahov? Doviesť situáciu na takú úroveň, na akej bola v 60. rokoch počas kubánskej raketovej krízy? A čo potom?“ pýtal sa Putin pri stretnutí v Archangeľsku na severozápade Ruska.

Podľa fínskeho prezidenta Sauliho Niinistöa je nesprávne myslieť si, že napätie vo svete stúpa. „Množstvo mojich kolegov zo štátov Európskej únie navštevuje Moskvu. Dialóg napreduje. Nevyvoláva to napätie, skôr nás ho zbavuje,“ povedal Niinistö.

Fínsky prezident sa zároveň ponúkol, že zvolá samit lídrov severských krajín, na ktorom by sa mohol Putin po prvý raz stretnúť s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Stretnutia v Archangeľsku sa zúčastnili aj ministri zahraničných vecí z Dánska a Nórska.

Francúzske voľby

Teraz najčítanejšie