Denník N

„Ak nebudeš spolupracovať, v byte ti nájdeme drogy.“ Prečo sa Putin bojí mladých Rusov?

Počas protestov 26. marca zatkli vyše tisíc Rusov. Foto – TASR/AP
Počas protestov 26. marca zatkli vyše tisíc Rusov. Foto – TASR/AP

„Rusko je hybridný režim, moderná verzia autokracie, ktorá nemá vždy všetko pod kontrolou,“ vravia ruskí politológovia po masívnom zatýkaní demonštrantov.

Mladý ruský aktivista Ivan Tanskij z mesta Stavropoľ prišiel z práce domov. Vystúpil z taxíka, a v tom k nemu pristúpil mladý, nie veľmi vysoký človek so zdravotníckou maskou na tvári. Opýtal sa ho, či sa volá Ivan Tanskij, a či organizoval v meste 26. marca protikorupčné protesty.

Tie vypukli v celej krajine a ruské ozbrojené zložky zatkli pri nich až tisíc, väčšinou mladých ľudí.

Tanskij odvetil neznámemu človekovi v maske, že áno. „Začal ma biť a stratil som vedomie,“ opísal ruským novinám Novaja Gazeta aktivista opozičného Mládežníckeho Jabloka útok na svoju osobu, po ktorom stratil vedomie.

Stavropoľské mládežnícke hnutie mimoparlamentnej opozičnej strany malo problémy už dlhšie. V marci zatkli jeho lídra Kirilla Borbu a obvinili z držania narkotík. „V strane sú presvedčení, že jeho prenasledovanie má politický charakter a obvinenie je vymyslené,“ napísali ruské noviny.

Ako (znovu) vystrašiť mladých

Nebolo by to prekvapením. Po masívnych protestoch proti korupcii viacerí zatknutí demonštranti rozprávali o výhražkách, ktoré dostávali podľa ruských médií od silovikov, teda mužov z bezpečnostných štruktúr. Pri vypočúvaní ich žiadali, aby im ukazovali svoje účty na sociálnych sieťach, pýtali sa ich na politické názory.

Jednému povedali, že ak nebude spolupracovať, v jeho byte sa nájdu drogy, druhému, že u jeho brata vzniknú problémy, a tretiemu, že ho obvinia z napadnutia príslušníka ozbrojených síl.

Od protestov na Blatnom námestí v rokoch 2011 a 2012, keď masy Rusov vykrikovali Rusko bez Putina!, nezažili ruské mestá takú nevídanú vlnu odporu ako 26. marca 2017.

Tentoraz to bol dokument o údajnom nepriznanom bohatstve ruského premiéra Dmitrija Medvedeva, ktorý vyhnal do ulíc tisíce ľudí. Zverejnil ho protikorupčný bloger Navaľnyj, ktorý sa dlhodobo zaoberá sledovaním korupcie v najvyšších kruhoch okolo ruského prezidenta.

Navaľného dokument o tajnom impériu Dmitrija Medvedeva.

Fotografie zo zatýkania najmä mladých nahnevaných ľudí, či 15 dní väzenia pre opozičného lídra Alexeja Navaľného ukazujú, že režim prezidenta Vladimira Putina je nervózny. Protest bol však relatívne malý a oficiálne ratingy Putina aj vďaka anexii Krymu sú rekordne vysoké. Tak prečo silové zložky na relatívne malý a pokojný protest reagovali s takou silou a podráždením?

Strach, že sa zrúti systém

„Má strach, to je hlavný dôvod zatýkania,“ povedal pre Denník N ruský politológ Andrej Kolesnikov z moskovského Carnegieho centra. Nikto podľa neho nebol pripravený na novú vlnú protestov, ako aj to, že sa doň zapojilo veľa regiónov a mladých.

Represiou, zatýkaním a silným tlakom na občiansku spoločnosť zareagoval Putinov režim na protesty z Blatného, a k osvedčenej taktike zastrašovania sa vrátil aj teraz.

„Podcenili Navaľného. Režim je drsný, nie je pripravený komunikovať a analyzovať svoje vlastné chyby. Je to podobný etický protest ako v roku 2011 a 2012. Je mierumilovný, sofistikovaný a prejavujúci znechutenie z korupčných praktík,“ hovorí Kolesnikov.

O tom, že Putin a jeho elity sa cítia stabilne, svedčí podľa neho ich pripravenosť ešte pritvrdiť represie, aby sa udržali pri moci.

„Navaľnyj síce teraz nemôže zmeniť veci ako Putinovu popularitu, ale rozohral hru na dlhú trať, a navyše má nové publikum. Bude stále viac výraznejší,“ myslí si ruský politológ o najvýraznejšom ruskom opozičnom politikovi.

Skutočný politik

Alexej Navaľnyj nemá problém prebrať populistickú taktiku a lá Donald Trump a útočí tam, kde to Putina najviac bolí. Mieri na jeho extrémne bohatú politickú elitu, ktorá zmonopolizovala ruský biznis od ropy, plynu až po výstavbu olympijských štadiónov a ciest.

Navaľnyj dostal po proteste 15 dní väzenia. FOTO - TASR/AP
Navaľnyj dostal po proteste 15 dní väzenia. Foto – TASR/AP

Navaľnyj, ktorému zrejme neumožnia kandidovať v prezidentských voľbách v roku 2018 pre údajný finančný podvod, nie je v úplne ľahkej pozícii.

Jeho brat je už vo väzení, čo je podľa viacerých pozorovateľov jasná pomsta za jeho aktívnu politiku. „Napríklad neriadi auto, pretože sa obáva, že by mu pod kolesá skočil provokatér, a jeho by tak bolo možné strčiť za mreže za dopravnú nehodu s ujmou na zdraví poškodeného,“ napísal o Navaľnom ruský novinár Michail Zygar vo svojej knihe Všetci mocní Kremľa.

„Je to možno jediný skutočný politik zo všetkých 143 miliónov ruských občanov,“ dodáva hneď.

Bol to napríklad on, kto v roku 2011 počas predvolebnej kampane pred parlamentnými voľbami spopularizoval slogan o zlodejíčkoch a podvodníkoch (strana žulikov a vorov) z Putinovskej strany Jednotné Rusko. Sú to jeho videá o obrovských sídlach predstaviteľov ruskej elity, ktoré majú na YouTube milióny klikov. To o Medvedevovi má už vyše 16 miliónov vzhliadnutí.

Ak sa niekomu viditeľne darí narúšať starostlivo premyslené zdanie akejsi zhora riadenej ruskej demokracie, tak je to Navaľnyj.  To, či sa mu systém nakoniec podarí reálne ohroziť, je už otázne.

Ak sa však na niečom prominentní ruskí politológovia zhodnú, a posledné udalosti im znovu dali za pravdu, tak v tom, že Ruská federácia ani v náznakoch nie je demokratickou krajinou.

Hybridný Putinov režim

„Nazval by som to hybridný autoritársky,“ hovorí Kolesnikov o režime, ktorý sa teraz dostal do nepríjemnej situácie a chce sa s ňou čo najskôr vysporiadať. Prvý náznak, že sa niečo deje, by mohol byť aj odložený tradičný živý prenos s otázkami pre prezidenta Vladimira Putina niekedy na leto.

„Keď hovoríme o hybridnom režime, máme na mysli skutočnú autokraciu.To nie je mix demokratických a aurtokratických inštitúcií. Hovoríme o autokracii, ktorá imituje isté demokratické inštitúty používané na legitimizovanie samotného režimu,“ povedala Denníku N jedna z najcitovanejších ruských politologičiek Ekaterina Šulman.

Niekedy sa takému režimu podľa nej hovorí aj „kompetitívna autokracia“, respektíve „volebná autokracia“. Teda systém, kde voľby nie sú v skutočnosti voľbami, ale slúžia len na vyvolanie dojmu demokratickej súťaže a legitimity.

Nič iné sa neočakáva ani v roku 2018, keď by sa mali odohrať prezidentské voľby.

„Staré dobré diktatúry už nie sú in. Takže musíte trochu imitovať, aby ste zachytili trend,“ vysvetľuje Šulman. Americké voľby boli súťažou medzi Hillary Clintonovou, ktorú Putin podľa znalcov nenávidí, a Donaldom Trumpom, ktorý sa mu podlizoval. S kým bude súťažiť o rok Putin a za akých podmienok?

Zabudnite na nejaké primárky a otvorené televízne debaty, kde bude kandidát Putin dostávať nepríjemné otázky na telo.

„Aj preto musí Putinov režim zinscenovať aspoň ako-tak dobre vyzerajúce voľby. Má však problém, ľudia nechcú len tak prísť na predvídateľnú šou plnú starých mužov. Je to ako amatérska dráma v domove pre seniorov,“ rozpráva Šulman o blížiacich sa prezidentských voľbách, v ktorých by kandidoval Putin už po štvrtýkrát, čo mu umožnila zmena ústavy a výmena na poste s premiérom Dmitrijom Medvedevom.

Ako ukázali už protesty na Blatnom námestí, nie je vždy ľahké udržiavať zdanie politickej súťaže a demokratického ovzdušia. „Je síce možné opísať ruský politický systém ako autoritársky, ale keď to robíme, je to zveličené, nakoľko stále dokáže mať pod kontrolou proces vládnutia,“ napísal Kolesnikov vo svojej analýze pre Carnegie.

„V skutočnosti vládnuce elity zaujíma len jedna vec, ich vlastné prežitie na prahu nového politického cyklu, ktorým sú prezidentské voľby v roku 2018. Obyčajní ľudia sú však medzitým zaujatí prežitím v pretrvávajúcej depresii.“

Ak sa niečoho ruské elity boja, tak toho, že prídu o všetko, ak niekto vytiahne zo systému tú povestnú tehličku a celá konštrukcia sa zrúti. A tým niekým by mohol byť napríklad Navaľnyj a ním inšpirované protikorupčné protesty a zlá nálada znechutenej mladej generácie, ktorej radosť z ukoristeného Krymu nestačí.

Nebudeš zosmiešňovať Putina

Predstavte si, že by v Rusku pochodovali tisícky ľudí k domu premiéra Medvedeva, podobne ako vlani v lete  v Bratislave išli tisícky ľudí smerom k Ficovmu bytu na Bonaparte. Je to nepredstaviteľné, zatkli by ich zrejme hneď pri výstupe z metra.

FOTO - TASR/AP
Foto – TASR/AP

Stačí si spomenúť na mladého aktivistu Ildara Dadina, ktorý strávil rok a dva mesiace vo väzení len za to, že si sám organizoval jednočlenné protesty s transparentom v ruke. Kým na Slovensku sa demonštrácie nepovoľujú, stačí ich nahlásiť, v Rusku je to vždy komplikované, pokiaľ nejde napríklad o vďakyvzdanie za pripojenie ukrajinského polostrovu k Ruskej federácii.

Voči kritickým mimovládkam sa prijal zákon, ktorý ich označuje stalinistickým hanlivým výrazom zahraniční agenti. Keď sa punkerky Pussy Riot vysmievali Putinovi v moskovskom chráme, a vyzývali Bohorodičku, aby sa ho zbavila, skončili vo väzení.

V Rusku sa prezident nielenže nezosmiešňuje, ale v ruských televíziách ani nekritizuje. Dostať televízie pod vlastnú kontrolu bolo jednou z prvých krokov Putina po jeho nástupe v roku 2000. Už dávno preč sú časy, keď televízie útočili na Putina napríklad za to, ako nezvládol potopenie ponorky Kursk.

Jednou z tvárí na transparentoch počas demonštrácií z 26. marca bol Medvedev, ktorý sa stal hlavným antihrdinom nedávneho vyšetrovania Navaľného protikorupčnej nadácie. Pri poslednom prieskume Levadovho centra sa ukázalo, že kým Putin si od anexie udržuje veľmi vysokú popularitu vyše 80 percent, v prípade Medvedeva je to takmer pol na pol. Len niečo vyše 50 percent opýtaných jeho politiku schvaľuje.

graf_rusko

Ak je to tak, prečo je potom Putin nervózny?

Ako napísal zahraničnopolitický expert a novinár Tim Marshall, protesty síce nedosiahli také rozmery ako tie pred piatimi rokmi, avšak sa odohrali vo vyše 80 mestách a prekvapili svojou sofistikovanosťou a organizovanosťou. Navaľného nadácia sídli už vo viacerých ruských mestách a je veľmi úspešná na sociálnych sieťach u mladého publika.

„Lokálne médiá tvrdia, že Navaľnyj sľubuje právnu pomoc protestujúcim, ktorí boli zatknutí. Stovky ľudí bolo zadržaných a s nimi aj sám Navaľnyj. Ak by sa mu to podarilo, úroveň organizácie by prekonala predchádzajúce prejavy disentu,“ dodal Marshall.

Načasovanie je takmer dokonalé – ekonomike sa pre nízke ceny ropy, absenciu reforiem a dosahy medzinárodných sankcií nedarí. A do prezidentských volieb je už len rok.

„Putin vie, že to prichádza. Vytvoril národnú gardu na svoju osobnú ochranu. Udrží si svoju moc v krajine, a pravdepodobne vyhrá budúcoročné voľby – nie však bez bitky, a tá sa práve začala,“ píše Marshall.

Navaľnému sa navyše podarilo obísť proputinovské médiá a dokázal osloviť mladú generáciu cez YouTube. „Teraz je na radare detí, spolu s ďalšími osobnosťami YouTube s menej politickými odkazmi,“ píše ruský komentátor agentúry Bloomberg Leonid Beršidskij.

Práve demografia nedeľného protestu spred vyše týždňa bola podľa neho najväčším prekvapením. Mnohí mali pod osemnásť a k policajným celám si po nich museli prísť ich rodičia.

„Mladí Rusi boli vždy politicky pasívni. Dalo sa však očakávať, že v istom momente Putinovo úsilie zvrátiť krajinu späť do verzie štátom dominantného sovietskeho systému ich bude iritovať,“ dodáva Beršidskij a cituje Jekaterinu Vinokurovu, ktorá píše o tomto systéme bez spravodlivosti a spoločenského výťahu na stránke Znak.com.

„Môžeš byť inžinierom vo fabrike, ale tá fabrika bude patriť priateľovi priateľa syna Timčenka, Kovaľčuka či Rotenberga,“ napísala s odkazom na oligarchov z Putinovho okruhu.

Putin má podľa Beršidského problém, zdá sa, že hrdinami ľudí pod dvadsať rokov už nie sú lojalisti, ale opozičné figúry ako Navaľnyj. Medzi 1030 zatknutými Rusmi bol napríklad aj Daniil Pilčen, ktorý na YouTube zosmiešnil zoznam nepriateľov režimu, povestnej piatej kolóny, ktorý im dal čítať profesor moskovského konzervatória.

Na zozname nepriateľov národa sa v minulosti napríklad ocitol aj bývalý vicepremiér Boris Nemcov, ktorého pred dvomi rokmi zastrelili neďaleko kremeľských múrov dva dni pred tým, ako chystal veľkú protivojnovú demonštráciu proti Putinovej politike na Ukrajine.

Nieže by mladí Rusi neboli Putinovi vďační, že rozšíril impérium o Krym. „Väčšina z obyvateľov Ruska mladších 25 rokov berie vonkajšiu politiku ako geniálnu a vnútornú považuje za strašnú,“ napísal novinár Michail Zygar na svojom Facebooku s tým, že kým Putina spájajú so zahraničnými akciami, Medvedeva s tým, že vláda nemá dosť peňazí.

A Kremeľ zatiaľ nevie, ako reagovať. Slová, že mladých podplatili, ako povedal Putinov hovorca Dmitrij Peskov, skôr pobavili. Putin protesty prirovnal k majdanu či Arabskej jari a opakoval slová o tom, ako je pre vládu dôležitý boj proti korupcii.

Podľa ruských novín Novaja gazeta sa teraz v ruskej politickej elite vedie spor medzi umiernenými a jastrabmi, ako sa vysporiadať s novou výzvou. Podľa stúpencov silového scenára by sa represiami podarilo predĺžiť stabilitu a spoločenský kontrakt medzi vládou a občanmi o niekoľko rokov, aktivisti by sa izolovali a ostatní nespokojní zastrašili.

V hre je však aj variant „zero“, teda nulový scenár, keď by si demonštranti odsedeli svoje niekoľkodňové tresty a s tým by sa prenasledovanie skončilo. Ako píše Novaja gazeta, nevýhodou by bolo, že všetky strany by sa len vrátili na svoje pôvodné pozície.

„Light“ verzia by počítala s procesmi s Navaľnými a viacerými občanmi a hnaním ich k zodpovednosti za chuligánstvo s politickými motívmi, ako sa to stalo Pussy Riot. Hovoríme o väzení až do výšky siedmich rokov. Možností, ako ich potrestať, je však viacero.

Medvedev (ten zlý, čo môže za domáci neporiadok) a Putin (ten akčný hrdina v zahraničí). Aj tak to vidia niektorí mladí Rusi. FOTO - TASR/AP
Medvedev (ten zlý, čo môže za domáci neporiadok) a Putin (ten akčný hrdina v zahraničí). Aj tak to vidia niektorí mladí Rusi. Foto – TASR/AP

No a nakoniec, najtvrdšia možnosť – variant „Blatné-2“, kde sa hovorí už o organizácii masových nepokojov a treste od 8 – 15 rokov a prenasledovanie prakticky každého, kto sa objavil 26. na ulici. „Tento  scenár by viedol ku katastrofe,“ píše Novaja gazeta, podľa ktorej je vôbec absurdné riešiť tieto alternatívy v situácii, keď majú občania podľa ústavy právo pokojne demonštrovať.

Navyše, rozbehnutie rozsiahlych politických procesov v roku 2018, keď sa okrem prezidentských volieb majú v Rusku odohrať aj futbalové majstrovstvá sveta, by zrejme medzinárodnému postaveniu Ruska veľmi nepomohlo. Už teraz sa v Európe vedie diskusia o role Moskvy v ukrajinskom konflikte.

„Informácia o nových politických väzňoch, vrátane na západe známeho Navaľného, by sa stal tromfom v rukách tých, čo hovoria, že hrať na ihrisku s Ruskom, v priamom či prenesenom zmysle, nie je možné,“ napísali ruské noviny, podľa ktorých je v tom aj kus irónie, že práve futbal môže odradiť jastrabov od silovej akcie.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie