Denník N

Má len 15 a svojich rovesníkov varuje pred fašizmom: Mladí veria tomu, čo je na Facebooku

Marek Mach. Foto - Archív M.M.
Marek Mach. Foto – Archív M.M.

Marek Mach (15) je gymnazista zo Senice, ktorý založil stránku Mladí proti fašizmu. Vraví, že Kotleba je dnes aj o imidži. Ten, kto chce byť dnes „in“, volí Kotlebu, lebo je v kurze, hovorí Marek o svojich spolužiakoch.

Ste prvákom na strednej, máte 15 rokov. Zaujíma sa takýto mladý človek o politiku?

Hej, už dlhšiu dobu. Pol roka pred minuloročnými voľbami som sa o ňu začal zaujímať viac. Prekážali mi konšpirácie, ktoré sa v tom čase šírili na Facebooku. Doteraz si pamätám obrázok malého dieťaťa, pri ktorom bolo napísané, že ho zbili imigranti. Keď som si ten obrázok skopíroval do Google Images, zistil som, že to dieťa bolo v skutočnosti obeťou domáceho násilia v bielej rodine v Nórsku. S imigrantmi to nemalo nič spoločné. Obrázok vtedy vo veľkom zdieľali aj moji spolužiaci.

Vysvetlili ste im, kde sa v skutočnosti zobral?

Áno, ale veľmi to nebrali. Jednoducho v nich zostalo, že imigranti sú zlí a hotovo.

Je záujem o politiku medzi vašimi rovesníkmi bežný? Ako často sa v triede bavíte o takýchto veciach?

Bavíme. Som prekvapený, koľko mladých ľudí nevie úplné základy o tom, ako politika funguje. Nevedia, ako vzniká vláda, nevedia rozlíšiť koalíciu od opozície, dokonca nechápu, že nie každý, kto je v parlamente, musí byť automaticky aj vo vláde. Čo je pravica a čo ľavica, to už je úplne mimo nich. Dôsledkom tohto je aj to, že nevnímajú extrémistické strany ako naozaj extrémistické, nedokážu si predstaviť, že ak by sa chopili extrémisti moci, žiadne ďalšie voľby už nemusia byť. Idú si svoje a hovoria – aj tak ich budem voliť.

Viem, že sa to nedá zovšeobecniť, ale akí politici dokážu vašich rovesníkov osloviť? S kým sympatizujú?

Pomerne veľký vplyv na nich má prezident. Je silný a aktívny na sociálnych sieťach, má zaujímavé názory a mnohých preto oslovuje. Druhou silnou skupinou sú tí, ktorí sympatizujú s Marianom Kotlebom. Oni neskúmajú hlbšiu podstatu, nepýtajú sa, či k tomu, čo hovorí, má nejaký reálny program. Kričí, upozorňuje na problémy, a to im stačí.

Vravíte, že prezident má vplyv na sociálnych sieťach. Akú rolu hrá Facebook pri formovaní názorov u vašich spolužiakov?

Obrovskú.

Na Facebooku je silný aj Kotleba. Máte vo svojom okolí jeho reálnych fanúšikov?

V mojej triede s ním sympatizuje minimálne jedno dievča. Tvrdí, že ho bude voliť, lebo hovorí o tom, ako spraví poriadky, a tie spraviť treba. Keď sa jej pýtam, či mi vie povedať, ako chce tie poriadky spraviť, alebo či si uvedomuje, že by sa Kotleba možno rád vrátil k typu režimu, aký tu bol za Slovenského štátu, odfrkne, že je jej to jedno, a voliť ho bude aj tak. Je veľmi ťažké presvedčiť ju nejakými racionálnymi argumentmi.

Akou témou Kotleba mladých oslovuje? Rómami?

Áno, to hlavne. A potom kritikou korupcie.

Čo si vaši rovesníci myslia o Rómoch?

Veľmi zovšeobecňujú. Každý, aj ja, asi pripúšťa, že máme nejaký problém, a mal by sa riešiť. No veľa mladých to vníma tak, že „Cigán je zlý“. Nemajú potrebu medzi nimi rozlišovať.

Sú vo vašom okolí nejaké veľké problémy s osadami?

Tu na západe Slovenska je toho oveľa menej, ja konkrétne neviem o ničom. Na základnej škole som pritom mal problém s jedným spolužiakom. Ale predsa nebudem na základe jednej skúsenosti odsudzovať všetkých.

Marek Mach. Foto - Archív M.M.
Marek Mach. Foto – Archív M.M.

Kedy ste založili web Mladí proti fašizmu?

Vlani, na 17. novembra, teda keď už som prišiel zo základnej školy na gymnázium.

Prečo?

Bolo to vo mne už dávnejšie. Ešte na základnej som mal v triede jednu spolužiačku. Počúvala metal, chodila oblečená v čiernom, bola tak trochu vylúčená z kolektívu. Nikto sa s ňou nebavil, lebo bola iná. Nikto neriešil, že je v skutočnosti normálna, len inak oblečená. Ja som s ňou robil na jednej súťaži, rozprával sa s ňou a zistil, že aj keď niekto navonok vyzerá inak, môže byť vo vnútri taký istý človek, ako sme my. Pri nej som si uvedomil, že by sa ľudia nemali posudzovať podľa zovňajšku. Keď sa po voľbách dostal Kotleba do parlamentu, bol som v šoku. Bavili sme sa o tom so spolužiakmi a uvedomil som si, že aj keď som proti Kotlebovi dokázal argumentovať, na webe nebolo miesto, kde by všetky fakty o ňom boli pokope. To bol impulz, aby som založil tento web – aby si mladí mohli argumenty proti fašistom nájsť na jednom mieste.

Robíte ho sám?

Áno, úplne sám. Podporilo ma len združenie Equity, ktoré sa venuje Rómom v osadách a spolupracuje s projektom Zabudnuté Slovensko, ktoré mi tiež pomohlo napríklad tým, že texty na webe nechali pozrieť právnikom, aby som mal istotu, že z toho nebudem mať problémy. No obsah robím sám.

Koľko ľudí to číta?

Ak zverejním nejaký článok, vie mať aj tisíc zobrazení, denne tam chodí niekoľko sto ľudí. Ak práve žiadny článok nezverejním, tak je to slabšie, je to len pár desiatok.

Na webe máte články o historickom fašizme, ale upozorňujete aj na paralely s tým súčasným. Mnoho ľudí tie paralely nevidí, hovoria, že Kotleba a iní radikáli predsa nemajú nič s Tisom či so Slovenským štátom. Ako to je podľa vás?

Určite tam tie paralely sú, veľa jeho tvrdení to dokazuje. Stačí si prečítať výroky o tom, že pracovné tábory pre Židov sa osvedčili (autorom je predseda Slovenského hnutia obrody Róbert Švec, pozn. redakcie), všimúť si, ako Kotleba a jeho poslanci kladú vence na hrob Jozefa Tisa, alebo že ľudia z jeho kandidátky popierajú holokaust, aj keď možno niekedy nepriamo. Každému je jasné, čo majú na mysli. A ako sa dá čítať napríklad to, keď Kotleba na budove úradu Banskobystrického kraja vyvesí na výročie SNP čiernu vlajku?

Ako na web Mladí proti fašizmu zareagovali spolužiaci?

Najprv sa tomu ani veľmi nevenovali. Ale nedávno som ho prezentoval na hodine Umenia a kultúry, spravili sme si takú hodinu o extrémizme, a tam mi na konci niektorí povedali, že to bolo pre nich veľmi zaujímavé a že sa im to páčilo. Večer mi potom písala jedna spolužiačka, že si môj web pozrela s mamou, a že aj ju to veľmi zaujalo. To ma potešilo.

Máte pätnásť rokov. Učili ste sa vôbec v škole o Slovenskom štáte?

Učili, v deviatej triede na základnej škole, ale veľmi málo. Celému tomu obdobiu bolo venovaných päť-šesť hodín, väčšinou v štýle: podčiarknite si v učebnici a naučte sa. Väčšina z nás sa to len nabiflila na písomku a dnes nevedia, že niečo také existovalo a už vôbec nie, kto bol vtedy prezidentom. Navyše, tie dejiny sa preberajú tak, že sa povie pár rokov, kto ten štát založil a kto tam vládol, ale o tom, aký štát to bol, že bol zodpovedný za 70-tisíc deportovaných Židov, to už sme sa nedozvedeli. Inak sa celkovo nové dejiny berú veľmi málo. Komunizmu a Nežnej revolúcii sa učebnice venujú sotva na dvojstrane, zato Uhorsko sa preberá hrozne detailne, aj keď to nikoho nebaví.

Odkiaľ teda čerpáte informácie pre svoj web?

Niečo viem vďaka tomu, že môj otec je dosť zameraný na históriu, máme doma veľa kníh o druhej svetovej vojne. To ostatné si jednoducho vyhľadám, no vtedy si dávam pozor, aby som čerpal z overených zdrojov, a nie zo stránok, ako je Zem a vek a podobne.

Ako sa spozná, či je ten zdroj overený?

Keď ide o nejakú bežnú správu, väčšinou sa snažím pozrieť, či je aj na ostatných bežných veľkých weboch. Keď na nejakom malom webe vyskočí správa, že dajme tomu imigranti dokopali niekoho na zemi, a nikde inde o tom nepíšu, je to podozrivé. Druhá vec je, o aký web ide. O mnohých dnes už vieme, že sa tam v minulosti objavovali falošné správy, a tak k nim treba pristupovať.

No to si málokto z vašich rovesníkov takto filtruje, nie?

Nikto.

Väčšine zrejme vyskočí správa na Facebooku a hneď ju čítajú a šíria.

To bol presne prípad toho dieťaťa, ktorého mali zbiť imigranti, a pritom to tak nebolo. Ja aj spolužiakom napíšem – vieš, na čo si dal lajk? Aj tak ich málokedy presvedčím.

Marek Mach. Foto - Archív M.M.
Marek Mach. Foto – Archív M.M.

Boli ste niekedy v Osvienčime či v Múzeu holokoaustu v Seredi?

Bol som v Osvienčime.

Veľa sa teraz debatuje o tom, či by pätnásťroční študenti mali chodiť do Osvienčimu, existujú aj názory, že je to pre mladých príliš silný zážitok. Čo si myslíte vy?

Nemyslím si, že by to nezvládli. Návšteva Osvienčimu je krutá, ale väčšina z nás približne vedela, čo od toho môžeme čakať. Na druhú stranu, nemyslím si, že návšteva Osvienčimu u mladých zmení názor na to, koho chcú voliť. Z jednoduchého dôvodu. Za celú tu exkurziu nikto ani len nespomenul, že na Slovensku máme strany, ktoré niečo podobné nepriamo schvaľujú, alebo by to dokonca v nejakej forme mohli zopakovať.

Čiže nestačí ukazovať zlé dejiny, ale aj vysvetliť, ako to súvisí s dneškom?

Hej. A podľa mňa nestačí ani hovoriť o populistoch či extrémistoch. Treba jasne hovoriť o fašistoch. Slovo populista je lákavé, znie to novo, tak si človek povie, vyskúšam to. Extrémisti tak isto. Pri slove fašista si mladí ľudia aspoň vedia trochu predstaviť, že ide o niečo zlé.

Novinári debatujú o tom, ako nazývať Kotlebu a jeho ľudí. Vy by ste ich nazývali fašistom?

Ak je to právne v poriadku, tak hej.

Akým médiám dnes mladí veria? Majú niečo, čo čítajú, alebo pozerajú?

To je ten problém, že nemajú. Väčšina nepríde domov a neotvorí si SME či Denník N, aby si pozreli, čo je tam nové. Jediné, či si otvoria, je Facebook. Čo na nich vyskočí, na to si kliknú, a naozaj im nezáleží na tom, či náhodou nejde o konšpiračný web, ktorý má od pravdy naozaj ďaleko.

Na webe Mladí proti fašizmu robíte aj akýsi „fact-checking“, máte tam podstránku Ako Marian Kotleba zavádza. Ako to robíte, odkiaľ čerpáte?

Veľa jeho výrokov, ktoré neboli pravdivé, som prevzal od portálu demagog.sk, uvádzam ich aj ako zdroj. Akurát nedávno som videl na webe graf, z ktorého vyplýva, že politici ĽSNS zavádzajú zo všetkých politikov najviac.

Pre moju generáciu neboli fašisti politici, vnímali sme tak skôr skínov v krčmách či na koncertoch, pamätali sme si bitky medzi náckami a pankáčmi. Ako to máte vy?

S týmto sa nestretávam, čo môže byť aj tým, že nechodím do krčiem či na diskotéky. Ale nemyslím si, že je to dnes len o politike. Kotleba je aj o vkuse a imidži. Ten, kto chce byť dnes „in“, volí Kotlebu, lebo je v kurze.

Čím je pre nich taký lákavý?

Neviem už, kto mi to povedal, ale stretol som sa s vetou „volil by som ho, lebo má gule“. Kotleba je iný v tom, že kričí a hovorí o tom, ako narobí poriadky. To, že nemá žiadny skutočný program, vlastne nikomu neprekáža.

Kto by mu mohol konkurovať? Čo by na vašich rovesníkov platilo?

Potrebovali by vidieť, že sa niečo v tomto štáte robí. Určite by veľmi pomohlo, keby u nás platilo, že aj politik môže byť potrestaný a politická kauza sa dá vyriešiť. Zároveň musia mať pocit, že sa o nich niekto zaujíma, že nie sú na okraji spoločnosti. Kotleba hovorí, že politici sa o obyčajných ľudí nezaujímajú, a on je ten, kto sa o nich postará. A oni mu to veria, lebo to potrebujú.

Keď som mal debatu na vašej strednej škole, veľa vašich spolužiakov ako najväčší problém spomínalo korupciu. Pätnásťročný človek sa ale predsa ešte nemá kde stretnúť s korupciou. Prečo je teda tak vnímaná?

Sme opäť pri Facebooku. Tam sa objaví každá kauza, k mladým sa dostane, aj keď sa to nestane priamo im. Aj mladí si uvedomujú, že raz budú starší a že pre korupciu veľa peňazí v štáte netečie tam, kde by mohlo, a že to raz môžu pocítiť. Horšie školstvo a zdravotníctvo sa môže týkať aj mojej generácie.

Mali ste nejaké negatívne reakcie na váš web?

Zatiaľ nie. Čakám, že to príde, ale ale zatiaľ nie.

Žiaci na exkurzii v Múzeu holokaustu v Seredi. Foto N - Tomáš Benedikovič
Žiaci na exkurzii v Múzeu holokaustu v Seredi. Foto N – Tomáš Benedikovič

Nebojíte sa?

Sledujem blogera Jána Benčíka, ktorý dostáva vyhrážky a má veľa negatívnych reakcií.

Jemu chodia domov nábojnice.

Viem. A viem aj to, že mu polícia ponúkla ochranu, no on ju odmietol. Benčík je pomerne odvážny a to je v niečom trochu inšpiratívne.

Čo hovoria rodičia na váš web?

Nič zásadné. Keď som stránku robil, trochu ma odrádzali, ale teraz už nie.

Okrem ĽSNS dnes mladých ľudí oslovujú aj rôzne polovojenské organizácie ako sú Slovenskí branci…

…alebo Vzdor.

Hej. Oslovujú aj mladých vo vašom meste?

Nepovedal by som. Kotleba je symbol, za ktorým ide väčšina. Ani iné, možno ešte radikálnejšie organizácie, nemajú také sympatie. Nedávno som si v meste všimol nálepky Slovenského hnutia obrody. Keď sme išli zo školy, pýtal som sa spolužiakov, či vedia, čo to je. Väčšina ani netušila.

Čo si mladí myslia o Európskej únii?

Majú dosť rozdielne názory. Je tu bohužiaľ dosť takých, ktorých oslovila ruská propaganda, hovoria o tom, ako sú Rusi naša záchrana, potrebujeme ich, a Európska únia nám na nič nie je. A potom je tu veľa ľudí, ktorí hovoria, že Únia je dobrá. S tými sa stotožňujem ja, už preto, že teraz len vďaka Únii mám možnosť ísť na dva týždne do školy v Anglicku. Problém je, že sa málo hovorí o tom, čo všetko sa vďaka Únii vybudovalo.

Čo vlastne mladým na Únii môže prekážať?

Aj na tom sa dá vidieť, ako veľmi ich ovplyvňuje Facebook a to, čo sa tam šíri. Jeden chalan mi povedal, že Európsku úniu neznáša, lebo je to fašistická organizácia. Pýtam sa ho, ako na to prišiel. A on mi povedal, že idú podľa fašistickej ideológie. Odpovedal som – keď je Únia taká fašistická, ako je možné, že sa v členskom štáte zorganizuje referendum o vystúpení z Únie, ľudia si to odhlasujú a ten štát odíde? Na to mi nepovedal nič. Propaganda na Facebooku je veľmi silná.

Ako jej čeliť?

Pri mladých je dôležitá úloha rodičov a učiteľov. Keď si nájdu niečo na internete a nebude sa s nimi o tom nikto rozprávať, uveria tomu.

Bavíte sa na škole s učiteľmi o politických a spoločenských témach?

Na základnej škole to neriešil nikto. Na gymnáziu som krátko, takže to posúdiť neviem.

Čo je podľa vás vlastenectvo?

Nemyslím si, že vlastenectvo je, keď sa niekto snaží uzatvoriť svoju krajinu pred všetkým a všetkými. Vlastenectvo je, keď človek chce, aby jeho krajina prosperovala a mala aj medzi ostatnými krajinami dobrú povesť. Aby aj ľuďmi z cudziny bola vnímaná ako krajina, kde sa dobre žije.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie