Denník N

Kiska elegantne ignoroval Mazureka

Mazurek chcel vyučiť Andreja Kisku, namiesto toho Andrej Kiska vyučil Mazureka.

Prezident Andrej Kiska počas návštevy Brezna narazil na kotlebovcov vedených poslancom Mazurekom. Nebolo to náhodné stretnutie. Ako je pre fašistov typické, aj tí naši sa po krajine cielene presúvajú v uniformovaných skupinách (aj tričká môžu byť uniformy) a snažia sa značkovať si svoje teritórium.

Či sú to „vlakové hliadky“, účasť na diskusii z 13. marca v Rimavskej Sobote, alebo najnovšie Brezno, účel je vždy rovnaký. Ukázať sa, obsadiť verejný priestor, presvedčiť o svojej sile prívržencov a v najlepšom prípade vyvolať strach u ostatných. Kotlebovcom rastie sebavedomie a tento scenár budú pred župnými voľbami využívať viac a viac.

Mal by sa na to pripraviť každý, kto s nimi chce súperiť. Hoci hlavným nepriateľom fašistov je prezident, pokojne sa môže stať, že čoskoro sa takej pozornosti ako on v Brezne dočká niekde inde napríklad predseda vlády. Ukázal premiérovi a všetkým ostatným prezident, ako na to?

V prvom rade treba napísať, že mazurekovci zvolili presne takú odpornú taktiku, ako sa dalo čakať. Na prezidenta čakali aj pred miestnou synagógou, aby bolo jasné, že naozaj nie sú fašisti. Prezident dal zaobalene, ale jasne najavo, ako nimi za to pohŕda. 1:0 preňho.

Keď už prišlo na stretnutie, neutiekol pred ním. 2:0.

Andrej Kiska počas krátkeho dialógu (to, čo sme mali možnosť vidieť, bol skôr monológ) urobil povinný diplomatický úklon, keď nebagatelizoval problémy s niektorými Rómami. Táto časť sa skončila bez gólov. Zostáva 2:0.

Popritom sa však prezident dopustil nemiestnej generalizácie, keď kritizoval policajtov, že vyberajú pokuty za každým stromom, ale o bezpečnosť sa až tak nestarajú. To nie je úspech kotlebovcov, ale chyba prezidenta, berieme mu jeden bod. 1:0.

Potom však prišiel finiš, v ktorom Kiska na cieľovej páske odviedol výbornú prácu. Skupinke v zelenom jasne povedal, že Rómom treba pomôcť, a odmietol sa im podkladať. 2:0.

Víťazstvo zavŕšil správaním k agresívnemu krikľúňovi, toho času poslancovi, Mazurekovi. Ten sa k prezidentovi celý čas správal povýšenecky, ako niekto, kto si je istý svojou prevahou. Výsledok však bol presne opačný. Andrej Kiska ho ignoroval, obracal sa k niekomu inému a rozlúčil sa bez toho, aby sa na Mazureka aspoň pozrel. Tomu zostal len zamrznutý ironický úsmev. Niekto to môže považovať za prejav slabosti prezidenta, ale skôr to pôsobilo ako výchovná facka nepodarenému pubertiakovi. 3:0.

Adrej Kiska teda prispel do debaty, či je správne s fašistami diskutovať. Robiť z tohto prípadu definitívne závery by bolo predčasné. Zatiaľ sa dá povedať len toľko, že tentoraz to, našťastie, dopadlo dobre.

Milan Mazurek

Teraz najčítanejšie