Denník N

Ústavný súd bude pri amnestiách pod časovým tlakom, advokáti ho môžu ešte zvýšiť

Predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková. Foto – TASR
Predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková. Foto – TASR

Na posúdenie zrušenia Mečiarových amnestií má Ústavný súd 60 dní, čo je pre túto inštitúciu krátky termín. Prípadné námietky voči sudcom môžu dodržanie lehoty ešte viac skomplikovať.

Len 42 pracovných dní zostane Ústavnému súdu na posúdenie rozhodnutia parlamentu o Mečiarových amnestiách v prípade, že ich poslanci tento týždeň podľa očakávania zrušia. Ústavný súd má 60-dňovú lehotu, no je to aj vrátane víkendov a sviatkov. Ak by do tohto termínu nerozhodol, platí to, čo prijal parlament.

To, že tento týždeň v Národnej rade zrušia Mečiarove amnestie, je v podstate hotová vec. Zmenu ústavy, ktorá s amnestiami súvisí, už podporilo 124 poslancov a za zrušenie ich môže byť ešte viac. V termíne rozhodovania Ústavného súdu je však Veľká noc aj dva májové štátne sviatky, a tak sa priestor na rozhodovanie zužuje.

Čo teda Ústavný súd musí stihnúť a aké ďalšie komplikácie ho čakajú?

Verejné konanie môže natiahnuť čas

Prvou otázkou je, v akom režime bude prípad posudzovať. Jasné je, že ide o vec pre všetkých desiatich sudcov a nie pre niektorý z trojčlenných senátov. Otázne už je, či pôjde o verejné, alebo neverejné konanie pred súdom. „Nevidím dôvod na neverejné konanie,“ hovorí Peter Kresák (Most-Híd), ktorý bude s Petrom Kubinom zastupovať Národnú radu pred súdom v Košiciach.

Niektorí právnici so skúsenosťami s prácou Ústavného súdu potvrdili, že verejné konanie môže znamenať v porovnaní s neverejným dlhšie prípravy. Len prípravy na to vrátane vyžiadania si stanovísk od parlamentu či vlády by mohli trvať viac ako mesiac.

Ústavný súd však už v 60-dňových lehotách stihol rozhodnúť. Príkladom je referendum „o rodine“, pri ktorom mal na posúdenie ústavnosti otázok práve túto lehotu a dodržal ju. V aktuálnom prípade by mohol termín pojednávania určiť hneď na začiatku.

Námietky sa čakajú

Ďalšou pomerne pravdepodobnou komplikáciou, ktorá zdrží proces posudzovania v Košiciach, sú námietky zaujatosti voči sudcom. V parlamente sa najčastejšie hovorilo o Petrovi Brňákovi, ktorý je dnes ústavným sudcom a v Národnej rade bol v rokoch 1994 až 2002 za Mečiarovo HZDS, teda v čase únosu Michala Kováča aj v rokoch, keď sa už v Národnej rade objavili návrhy na rušenie amnestií. „Všetci, ktorí sa vo vzťahu k teraz predloženému návrhu ústavného zákona snažia hľadať nejaké právne argumenty, v skutočnosti sa pokúšajú o vyprážanie snehových gulí,“ vravel o návrhu na zrušenie amnestií v roku 2000.

Ladislav Orosz a Peter Brňák. foto - Ústavný súd
Ladislav Orosz a Peter Brňák. Foto – Ústavný súd

V Košiciach dnes pracuje aj bývalý poslanec SDĽ Ladislav Orosz, ten zasa v parlamente pred sedemnástimi rokmi navrhoval, aby o Mečiarových amnestiách rozhodoval Ústavný súd a nie poslanci. Ani v jeho prípade neprekvapí, ak sa objaví námietka o jeho zaujatosti.

Vyzerať to môže napríklad tak, že advokáti Národnej rady vyzvú sudcov, ktorí by mohli byť zaujatí, nerozhodovať v tomto prípade. Pokiaľ to všetci odmietnu, mohli by niektorých osobne namietať a namietať dokonca aj sudcov z pléna, ktorí budú o námietkach rozhodovať. V takomto posudzovaní súd nemá lehoty a rozhodovanie môže trvať hodiny, ale aj mesiace.

„Na to je ešte skoro. Rozmýšľam o všetkých možných krokoch, niečo také teraz medializovať nepovažujem za správne,“ odvetil Kresák na otázku, či niektorých sudcov namietnu.

Najmä opozícia očakáva, že právnici Kresák a Kubina niektorých sudcov namietať budú.

Právnicka kreatíva

Právnici by dokázali vymenovať aj ďalšie zámienky, ako konanie naťahovať tak, aby sa nestihla 60-dňová lehota. Išlo by už o zjavné obštrukcie, ktoré by tak mohli byť aj vnímané súdom a pri dvojici renomovaných právnikov Kresáka a Kubinu sú skôr nepravdepodobné.

Počítať treba so silným tlakom verejnosti aj časti politikov, ktorí sú za zrušenie amnestií, a vylúčiť sa nedajú prípadné protesty pred súdom v Košiciach. „Anna Remiášová na našej tlačovke vyzývala ľudí, aby sme permanentný tlak do rozhodnutia robili,“ vraví líder Obyčajných ľudí Igor Matovič. Protestné akcie pred súd zatiaľ zvolávať nechce.

Na Ústavný súd neplatí v mnohých ohľadoch rovnaký meter ako na všeobecné súdy. Nemá vo väčšine prípadov takmer žiadne lehoty. Súlad interrupcií s ústavou napríklad skúmal viac ako štyri roky, tri roky trvalo súdu aj posudzovanie ústavnosti vyvlastňovania pozemkov pod budúcimi diaľnicami.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie