Denník N

Hradný pán Paška dal na Bratislavskom hrade zlato aj tam, kde nikdy nebolo (+ fotogaléria)

Slávnostné schodisko Bratislavského hradu plné zlata. Foto N - Tomáš Benedikovič
Slávnostné schodisko Bratislavského hradu plné zlata. Foto N – Tomáš Benedikovič

Reštaurátori upozorňujú, že schodisko Bratislavského hradu sa až priveľmi podobá na Kremeľ. V čase ekonomickej krízy, keď bolo zlato najdrahšie, ho nechali pozlátiť. Za Márie Terézie stačili aj biele omietky a štuky.

Pri boji o keltsko-rímske nálezisko na severnej terase Bratislavského hradu sa zabúda na obnovu Hradného paláca. Tá stála dvojnásobok ceny výstavby garáží, jazdiarne a záhrady – 63 miliónov eur. A aj tam sa zvádzal boj o to, či má vyhrať história, alebo súčasnosť. Vyhralo zlato.

Štát si zaslúži uznanie za to, že sa pustil do obnovy Bratislavského hradu, hovorí Juraj Puškár, šéf Komory reštaurátorov. ,,Je to chvályhodné. Nebolo to jednoduché, ani lacné.” Zároveň však upozorňuje, že štát minul viac peňazí, ako mal – na Slávnostnom schodisku, kde nechal vyzlátiť omietky.

,,Schodisko malo historicky len matné a hladké plochy, štukatúry, ktoré v monumentalite a prístupe severného svetla hrali. Nebolo zlátené,” hovorí Puškár.

Hradný palác ešte v šesťdesiatych rokoch minulého storočia obnovovali z ruiny. Vtedy obnovili aj niektoré štuky schodiska. Jeden malý úsek v roku 1976 skúšobne pozlátili a druhý nie. Pri obnove paláca za šéfa parlamentu Pavla Pašku (Smer) potom obnovili všetky omietky.

Postupovali podľa výsledkov reštaurátorského výskumu pred poslednou obnovou Hradného paláca, ktorá sa začala v roku 2008.

Hradný reštaurátor Vladimír Višváder spomína, že v roku 2010 zreštaurovali omietky a štuky na schodisku tak, že boli biele, bez zafarbenia. ,,Precízne vyhladený vápenný glet (súčasná povrchová vrstva), bez stôp zlátenia,” opisuje Višváder výsledok výskumu originálov v texte Reštaurovanie a obnova Bratislavského hradu, ktorý vyšiel v Zborníku prednášok X. seminára o reštaurovaní z roku 2010.

Takýto výsledok výskumu potvrdzuje Denníku N aj Ivan Masár, ktorý na Hrade pracuje už vyše tridsať rokov. ,,Obnovili sa štuky a nejaký čas bolo schodisko tak, že sa nebude zlátiť. Investor mal však predstavu, že by bolo dobré schodisko vyzlátiť. Ich sa treba spýtať, čo ich k tomu viedlo. Možno mali napozerané, že všelikde sú takéto zlátené veci,” vraví hradný architekt Masár, ktorého architektonické štúdio Bouda Masár pracovalo aj na návrhoch jazdiarne a podzemných garáží na severnej terase Hradu.

Investorom je Národná rada, v tom čase ju viedol Pavol Paška (Smer).

biele a zlate schodisko1
Pôvodne zreštaurované Slávnostné schodisko a neskôr doplnené zlátením. Foto – Vladimír Višváder: Reštarovanie a obnova Bratislavského hradu, Zborník prednášok X. seminára o reštaurovaní z roku 2010

,,Je to historický výmysel a stálo to veľa peňazí z našich daní,” hovorí reštaurátor Puškár. Pýta sa, ako to mohol umožniť Krajský pamiatkový úrad Bratislava.

Podľa pôvodných plánov

Kancelária Národnej rady aj pamiatkari zhodne odpovedali, že pri reštaurovaní a jeho odobrení sa držali pôvodného návrhu na reštaurovanie ešte z roku 1988, z ktorého potom vychádzal aj zámer obnovy paláca z roku 2001.

Štuková výzdoba hlavného schodiska bola obnovená – ,,v zmysle analógií barokových schodísk reprezentačných stavieb”, napísal Ivan Staník z Krajského pamiatkového úradu.

Národná rada zasa zdôrazňuje, že pri zlátení nešlo ,,o žiadne dodatočné práce”, ale bolo už súčasťou zmluvy o rekonštrukcii.

,,Páni Višváder a Masár  boli pri obnove / rekonštrukcii paláca Bratislavského hradu a realizácii prác, a  proti zláteniu štukovej výzdoby v zmysle platných rozhodnutí nenamietali,” napísala tiež Kancelária Národnej rady. Námietky podľa parlamentu nemali ani pamiatkari.

Bratislavský hrad
Zlátenie na Slávnostnom schodisku Bratislavského hradu. (Po kliknutí na obrázok sa zobrazí fotogaléria k článku.) Foto N – Tomáš Benedikovič
stuky povodne
Reštaurovanie štúk a vymodelované tvary bez zlátenia. Foto – Vladimír Višváder: Reštaurovanie a obnova Bratislavského hradu

Bolo však pôvodne na hradnom schodisku zlato? Na túto otázku už pamiatkari neodpovedali.

Národná rada zasa neodpovedala, koľko zlátenie Slávnostného schodiska stálo.

Strana Smer na požiadavku o stretnutie s Pavlom Paškom pre Bratislavský hrad nereagovala.

Schodisko zlátili v čase krízy. Väčšina firiem, ktoré sa venovali v čase krízy masovej výrobe zlata, skrachovala, upozorňuje reštaurátor Puškár. ,,Cena zlata veľmi skákala, menila sa aj dvakrát týždenne a išla vtedy veľmi hore,” vraví Puškár.

Ako v Kremli

Reštaurátori upozorňujú, že skutočnú, pôvodnú podobu omietok odkryl až výskum po roku 2008, a Národná rada tak mala pôvodné plány na zlátenie zmeniť.

,,Reštaurátori, ktorí pracovali na Hrade, od toho dali ruky preč,” hovorí Puškár o momente, keď vedenie Národnej rady žiadalo zlato.

,,Na požiadavku Národnej rady bolo schodisko vyzlátené iným dodávateľom,” píše aj hradný reštaurátor Višváder v reštaurátorskom zborníku z roku 2010.

Tomášovi Luptákovi, šéfovi dozornej rady Komory reštaurátorov, pripomína zlátenie na Slávnostnom schodisku Kremeľ, kde sú v interiéri použité tony zlata. ,,Z čias rekonštrukcie v Kremli potrebovali zadefinovať majestát. Väčšina toho nesúvisí s cisárskym majestátom, ale bola rozšírená na základe imperiálnych ambícií. Cítili, že kto tam príde, sa musí cítiť pokorený.”

Bratislavský hrad
Zlato, kam sa pozriete. Foto N – Tomáš Benedikovič

Mária Terézia mala rada svetlo

Je známe, ako bola Mária Terézia závislá od svetlých tónov, od svetelnosti priestoru, rozpráva Lupták. ,,Doboví architekti k tomu smerovali. Schodisko bolo monumentálne práve v tieňohrách,” hovorí.

Na Bratislavskom hrade býval miestodržiteľ a často sa tam zdržovala aj cisárovná. ,,Mali tam vzácne zariadené komnaty, zodpovedajúce cisárskemu majestátu, museli vedieť, ako je zoradená hierarchia. Keď prišla návšteva, ohromilo ju schodisko. A čím boli bližšie k majestátu, tým sa pridávalo na monumentalite a zdobnosti, výtvarných detailoch. Nádhera mala tendenciu gradovať, až kým človek prišiel k samotnej cisárovnej a cisárovi. Takto to bolo postavené,” opisuje barokový Bratislavský hrad reštaurátor Puškár.

,,Niekto z Kancelárie Národnej rady tlačil na to, aby ľudia padali na zadok z tej krásy. Ale prečo kaziť to, čo tam bolo pôvodne?” pýta sa Puškár.

Reštaurátorský výskum objavil stopy po zlátení až na obvode dverných otvorov, teda pri vstupe do ďalších priestorov Hradu. Štuky na schodisku neboli podľa reštaurátorov ani len pripravené na zlátenie.

Patrí zlátenie na Slávnostné schodisko Hradu? Pýtame sa architekta Ivana Masára. ,,Vôbec si nedovolím sa k tomu vyjadrovať z hľadiska odbornosti. Keď sa ma pýtate na môj osobný názor ako architekta, mne sa zdalo, že schodisko vyzeralo lepšie bez zlátenia,” vraví a dodáva, že keby ste sa pýtali sto ľudí z bežnej verejnosti, tak 99 vám povie, že takto je to fajn. ,,My architekti máme vždy iný názor ako verejnosť, to je o nás známe,” usmeje sa Masár.

Milióny pre Váhostav

Podstatnú časť obnovy Bratislavského hradu robí Váhostav Juraja Širokého, ktorý je považovaný za mecenáša Smeru. Viaceré práce, ako napríklad reštaurovanie interiérov, robili iné dodávateľské firmy a ateliéry.

Hrad je pre Váhostav významným finančným prínosom. Vo svojej výročnej správe za rok 2013 ho spomína ako jednu z hlavných pozemných stavieb, čo je tretina činnosti Váhostavu popri diaľniciach a vodohospodárskych stavbách. Pri pozemných stavbách narástli stavebné výnosy Váhostavu v roku 2013 oproti roku 2012 takmer o štvrtinu, teda o 7,6 milióna eur. Podobný úspech zaznamenali po nástupe druhej vlády Roberta Fica aj pri diaľniciach. Výročnú správu za rok 2014 firma ešte nezverejnila.

Pozlátené schodisko už neprerobia. Tento týždeň komisie  zahraničných aj domácich odborníkov rokujú o tom, čo bude s keltsko-rímskym náleziskom.

AKO SA ZLÁTI 

Priesvitné plátky natrú slaninou či slivovicou

Plátky zlata a náradie na zlátenie. Foto N - Juraj Koník
Plátky zlata a náradie na zlátenie. Foto N – Juraj Koník

,,Je to, akoby ste niekomu na fotografiu domaľovali fúzy,” hovorí Tomáš Lupták, predseda dozornej rady Komory reštaurátorov vo svojom bratislavskom ateliéri. Myslí tým, že zlátenie na Slávnostné schodisko Bratislavského hradu nepatrí.

Z umelohmotnej škatule vyťahuje nástroje na pozlacovanie. Plátok zlata má hrúbku pár mikrometrov, medzi dvomi tabuľami skla by bol priesvitný. Tepe sa medzi dvomi kožami.

Lupták má v ruke dvadsať takýchto tenkých plátkov s rozmermi 8 x 8 centrimetrov v malej knižočke, sú od seba oddelené papierom či látkou. Plátok zlata má od 12 do 20 mikrónov alebo mikrometrov. Tisíc mikrometrov je jeden milimeter.

Technológia zlátenia vychádza ešte z predegyptských čias. Štetce má z veveričieho alebo z kunieho chvosta.

,,Používa sa aj slivovica. Ja používam slaninu. Aby som sa nemusel spoľahnúť na statickú elektrinu.” Slaninou si pretrie predlaktie, dotkne sa ho štetcom a tým potom zoberie plátok zlata. ,,Nezamastím štetec, ale na zlate zostane vrstva, ktorá mi ho potom udrží na štetci. V tom momente nesmiete dýchať.”

,,Dýchať musíte len pomaly a pravidelne, alebo vôbec,” dopĺňa ho reštaurátor Juraj Puškár. ,,Stačí strošku silnejší výdych a zlato odfúknete,” hovorí.

Štetcom prenesú zlatý plátok bez problémov na miesto zlátenia.

Knižočka, v ktorej je dvadsať lístočkov zlata, stojí asi 30 eur. ,,Spotreba závisí od šikovnosti pozlacovača,” hovorí Lupták. ,,Práca stojí zhruba násobok až dvojnásobok ceny zlata.”

Reštaurátori nevedia odhadnúť, koľko mohlo stáť pozlátenie Slávnostného schodiska na Bratislavskom hrade. Faktorov je podľa nich veľa.

,,Zlato nič neskryje, zvýrazní každú chybu. Podklad musí byť dokonale pripravený, ide o každý mikrón nerovnosti. Treba sa skloniť pred majstrami z minulosti, ktorí to vedeli veľmi dobre robiť. Preto toho zlátenia nie je veľa. O to viac je zarážajúce, keď sa objaví niekde, kde nemá byť.”

Bratislavský hrad
Vnútri je zlato aj tam, kam nepatrí. Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič
Nádvorie Hradu. Foto N - Tomáš Benedikovič.
Nádvorie Hradu. Foto N – Tomáš Benedikovič.
Na severnej terase Hradu je stavenisko. Foto N - Tomáš Benedikovič
Na severnej terase Hradu je stavenisko. Foto N – Tomáš Benedikovič

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie