Denník N

Petrohrad môže byť začiatkom novej vlny teroristických útokov, Putin sa zamotal na Blízkom východe

Ruský prezident Vladimir Putin kladie kvety na mieste teroristického útoku. Foto – TASR/AP
Ruský prezident Vladimir Putin kladie kvety na mieste teroristického útoku. Foto – TASR/AP

Čo vieme o atentátnikovi z Petrohradu? Kirgiz s ruským občianstvom sa zrejme odpálil s batohom na chrbte.

Okolo trištvrte na tri poobede sa v pondelok 3. apríla 2017 v centre Petrohradu medzi stanicami metra Senné námestie a Technologický inštitút odpálil vo vlaku samovražedný atentátnik.

V ten istý deň sa vo svojom rodnom meste stretával ruský prezident Vladimir Putin s bieloruským náprotivkom Alexandrom Lukašenkom.

Útočník mal na chrbte batoh, v ktorom niesol nástražný systém. Odpálil sa v čase dopravnej špičky, keď bolo metro plné ľudí. Po výbuchu spolu s ním zomrelo štrnásť osôb a vyše 50 sa zranilo.

Ako píše ruská televízia Dožď, na svedomí ich mal zrejme 22-ročný rodák z kirgizského mesta Oš Akbardžon Džalilov s ruským občianstvom. Džalilov žil v Petrohrade posledných šesť rokov a za ten čas údajne zmenil viacero pasov.

Ešte pred tým, ako odpálil výbušninu s ekvivalentom 300 gramov trinitrotoluénu v petrohradskom podzemí, nechal ešte niekto jednu, silnejšiu, no nefunkčnú bombu (kilogram TNT) na Námestí povstania. Tú sa pyrotechnikom podarilo zneškodniť.

Identikit prvého podozrivého, ktorý zverejnila ruská televízia Ren TV, sa nakoniec ukázal ako falošná stopa. Podozrivý Kazach sa sám prihlásil na polícii.

Daň za vojnu v Sýrii?

Ruské tajné služby podľa denníka Kommersant mali informáciu, že v Petrohrade islamskí teroristi niečo chystajú, nedokázali však zistiť viac.  Informácie o pripravovanom útoku mal poskytnúť Rus, ktorý sa vrátil zo Sýrie, kde zastával pozíciu v nižšej hierarchii Dáišu (takzvaného Islamského štátu).

Okolo sedemtisíc občanov bývalých sovietskych krajín bojuje na strane džihádistov v Sýrii a Iraku, z nich okolo 2400 prišlo z Ruska.

Ruské médiá v hlavnej verzii útoku hovoria o akcii kaukazských extrémistov, ktorí boli vytlačení z Ruska do Turecka. Podľa servera Meduza sa hovorí aj o ukrajinskej stope. Tá sa napríklad objavila aj po vražde bývalého ruského vicepremiéra  Borisa Nemcov a ukázala sa veľmi rýchlo ako falošná.

K teroristickému útoku sa zatiaľ nikto neprihlásil. Mnohí analytici ho dávajú do súvislosti s vojenským pôsobením Ruska v Sýrii na strane sýrskeho diktátora Bašára Assada.

Naposledy tak smrteľne zaútočili teroristi na Rusko v októbri 2015, keď odpálili lietadlo smerujúce do Petrohradu z Egypta. Na palube vtedy zomrelo 224 ľudí, k útoku sa prihlásil Dáiš. Vlani turecký atentátnik zavraždil ruského veľvyslanca Andreja Karlova v Ankare, čo mala byť údajne pomsta za bombardovanie sýrskeho Aleppa.

„Sofistikovanosť útoku naznačuje, že útočníci boli skúsení. Len veľmi ťažko by prekvapilo, že vojna v Sýrii sa prevalila do ruských miest,“ napísal vo svojej analýze izraelský denník Haarec. Hoci, ako dodáva, prisudzovať vinníka teroristického útoku krátko po ňom nie je ľahké, dvojnásobne v Putinovom Rusku, ktoré sa stalo hlavným zdrojom konšpiračných teórií a falošných správ.

Konšpiračné teórie a skutoční teroristi

Na internete sa už objavilo množstvo verzií, od islamských teroristov, spomínanej ukrajinskej stopy až po prodemokratických protestujúcich, ktorých nedávno masovo zatýkali po celom Rusku. Na obľúbenom ruskom serveri question.ru sa už objavila otázka, či by mohol byť útok začiatkom predvolebnej kampane Vladimira Putina a či ruský prezident teraz rozbehne novú operáciu v Sýrii.

„Rok pred voľbami je to vážna vec pre vládu: z jednej strany jedna operácia proti Dáišu môže zvýšiť jej rating, ale z druhej priniesť ešte viac obetí a tragédií,“ hovorí pre portál novinár Alexej Malachovskij.

Samotný začiatok Putinovej éry v roku 1999 je spájaný s bombovými útokmi na obytné domy, v ktorých mala byť zapletená ruská tajná služba FSB. Atmosféra po útoku Putinovi pomohla získať podporu verejnosti pre masívnu vojnu v Čečensku.

„To všetko však neznamená, že ruský štát nemá nepriateľov, ktorí by neútočili pri podobných útokoch na civilistov. Moskovské metro a letisko a ďalšie veľké mestá boli ich terčom,“ dodáva Haarec. Kaukazskí teroristi napríklad koncom roka 2013 zabili vyše 80 ľudí v mestskej hromadnej doprave vo Volgograde.

Obyvatelia Moskvy si napríklad dodnes pamätajú bombové útoky na metro v roku 2010, keď zomrelo 41 ľudí po útoku samovražedných atentátničiek z Kaukazu. O rok neskôr teroristi zabili na moskovskom letisku Domodedovo 35 ľudí.

Od roku 1970 podľa Washington Post zomrelo 3500 ľudí pri vyše 800 teroristických útokoch.

Server Politico predpovedá, že výbuch v petrohradskom metre môže byť začiatkom novej vlny teroru. „Rusko rýchlo nahrádza Spojené štáty ako nepriateľ číslo jeden al-Kájdy, Dáišu a iných sunitských džihádistov motivovaných salafistickou extrémistickou ideológiou.

V jednom z propagandistických videí sa teroristi Dáišu  vyhrážajú priamo Putinovi.

„Rusko je národom majstrov v hraní šachu a ich zahraničná politika sa pozerá o dva-tri ťahy dopredu. Ale jeho hlbšia angažovanosť na Blízkom východe znamená, že Moskva si vybrala strany v sektárskom konflikte v zahraničí – a táto stratégia môže viesť k tragédii doma,“ dodáva expert na terorizmus Colin P. Clarke z RAND Corporation pre Politico.

Vedľajším efektom teroristického útoku v Petrohrade podľa politologičky Ekateriny Šulmanovej bude ešte viac právomocí pre ruskú vládu a bezpečnostné zložky.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie