Denník N

Slovák žil dva roky na Mauríciu. Skúmal, ako viera a bolestivé rituály vplývajú na nesebecké správanie

Festival Kavadi, tamilský extrémny rituál na oslavu boha Murugana. Foto: Peter Maňo
Festival Kavadi, tamilský extrémny rituál na oslavu boha Murugana. Foto: Peter Maňo

Antropológ Peter Maňo odišiel na ostrov Maurícius, ktorý predstavuje vhodné „antropologické laboratórium“, aby tam skúmal, akú rolu zohráva účasť na náročných rituáloch a viera v bohov, duchov a duše predkov pri rozvoji civilizácií.

Na Mauríciu, ostrove v Indickom oceáne, ktorý leží na východ od Madagaskaru, strávil slovenský antropológ Peter Maňo dokopy dva roky života.

Vedec pôsobí ako doktorand na Fakulte sociálnych a ekonomických vied UK v Bratislave, ďalej na Masarykovej univerzite v Brne a na univerzite v Connecticute.

Maňo skúmal, ako viera v trestajúcich a moralizujúcich bohov, viera na duchov, duše predkov a účasť na náročných rituálnych aktivitách vplývajú na prosociálne správanie ľudí.

Medzi prosociálne správanie patrí pomoc, darovanie, spolupráca alebo dobrovoľníctvo, ide teda o nesebecké správanie, ktoré prospieva druhým ľuďom.

Na Mauríciu, ktorý veľkosťou neprevyšuje Bratislavský kraj, žije 1,3 milióna ľudí najrôznejších vierovyznaní a etník. „Napriek tejto rôznorodosti a hustote zaľudnenia, ktorá je jedna z najväčších na planéte, sa Mauríciu vyhýbajú závažnejšie konfesijné alebo etnické konflikty,“ vraví pre Denník N Maňo.

Kultúrna, náboženská, jazyková a etnická rôznorodosť na malom priestore vytvorili z izolovaného ostrova prirodzené „antropologické laboratórium“, povedal Maňo.

„Navyše, miestni ľudia sú veľmi priateľskí, otvorení a pohostinní, čo je pre etnografický výskum veľmi dôležité. Máme bezproblémový prístup na miesta a do situácií, ktoré sú pre nás z hľadiska testovania hypotéz veľmi atraktívne,“ dodal antropológ.

Účasť na každodenných aktivitách

Antropológ žil niekoľko mesiacov v rodine hinduistov. „Popri výskume som sa zúčastňoval aj na každodenných aktivitách rodiny, ako sú spoločné stolovanie, návšteva chrámu alebo známych, oslavy či opravy na dome.“

Cieľom takýchto činností je zapadnúť do prostredia, aby vás domáci nevideli ako cudzinca, pred ktorým sa správajú inak.

Na ostrove žijú aj moslimovia a menej početné etniká z Indie: Tamilci, Marathi a Telegu. „Približne tretinu populácie tvoria kresťania, ktorí sú zastúpení potomkami prevažne afrických otrokov – takzvaní Kreoli, bielymi kolonizátormi z Francúzska, Spojeného kráľovstva a čínskymi obchodníkmi. Tí sú však aj budhistami,“ povedal Maňo.

image5
Festival Kavadi, tamilský extrémny rituál na oslavu boha Murugana. Foto – P. M.

Do banky aj supermarketu

Slovenský vedec sa podieľal na príprave dizajnu experimentov, každodennom zbere a spracovaní dát, ako aj ich kódovaní.

Maňo zaspomínal na niekoľko príhod spojených s prácou na výskume. „Pravidelne som navštevoval okolité banky, kde sme zamieňali bankovky za mince, ktoré sme potrebovali na naše experimenty. Vyvolávalo to neželanú pozornosť okolia, lebo sme často ako jediní belosi v okolí vychádzali z banky s veľkými mešcami, ktoré boli plné drobných.“

Súčasťou vedcovej práce bola aj návšteva miestnych supermarketov. „Kupovali sme tam spoločenské hry, aby sme sa dostali ku kockám použiteľným pre náš experiment,“ hovorí.

Načo boli vedcom mince a kocky? Robili niekoľko hier, ktoré testovali ochotu miestnych ľudí rozdeliť sa o pridelenú sumu peňazí s inými ľuďmi, a merali ich mieru poctivosti alebo podvádzania.

Hráči hádzali kockou

V ekonomickej hre náhodnej distribúcie (z angl. Random Allocation Game) hádže hráč kockou. Možné sú iba dva výsledky, buď padne biela, alebo čierna.

Ak padne biela, peniaze má dať pridelenému hráčovi. V prípade, že padne čierna, zvoliť musí iného hráča. Preferencie hráča, ktorý hádže kockou, sú tajné. To, či podvádzal, vie iba on.

Podvod vedci odhaľujú štatistickou analýzou. Ak hráč v nadmernej miere hlási, že mu padá hlavne biela, dá sa predpokladať, že klame, lebo štatisticky by distribúcia medzi bielou a čiernou mala byť rovnomerná.

„Aby sme dostali zmysluplné výsledky, potrebovali sme veľký počet pozorovaní, čo bolo v našom prípade až 5760 hodov. Každý hráč hral dve za sebou nasledujúce hry, pričom obe pozostávali z 30 hodov kockou a rozdelenia 5 maurícijských rupií (cca 13 centov) po každom hode,“ vraví Maňo.

Dokopy účastníci pridelili 300 rupií za obe hry, cca 8 eur, čo je približne dvojdenný zárobok ľudí, ktorí sa experimentu zúčastnili, povedal antropológ.

Obyvatelia sa hrali viaceré verzie hry. V prvej z nich rozdeľovali peniaze buď anonymnému členovi vlastnej skupiny, alebo anonymnému členovi rovnakej náboženskej obce (z angl. Local Community Game).

V ďalšom variante hry prideľovali peniaze buď sebe, alebo anonymnému členovi rovnakej náboženskej obce (z angl. Self Game). 

image1-1
Mladá Kreolka na oslavách zrušenia otroctva. Foto – P. M.

Šiva Ničiteľ

Maňo a jeho kolegovia zároveň merali vieru ľudí v moralizujúcich a trestajúcich bohov, vieru na duchov a duše predkov a skúmali účasť obyvateľov na intenzívnych náboženských rituáloch.

Pri rituáli kavadi má človek na sebe zavesené ťažké bremeno a u boha sa utrpením snaží vyprosiť pomoc, obyčajne za príbuzného, ktorý sa potrebuje napríklad vyliečiť.

Maňo vysvetlil, že rituály plnia viacero sociálnych a psychologických funkcií. „Ide napríklad o komunikáciu prostredníctvom nákladnej rituálnej signalizácie alebo potláčanie úzkosti z potenciálnej hrozby či získanie kontroly nad neistým výsledkom,“ povedal odborník.

Ľudia, ktorých zaradili do výskumu, verili v boha Šivu. „Základnými znakmi tohto božstva sú určitá nepredvídateľnosť a živelnosť, na čo poukazuje aj jeho prezývka Ničiteľ. Vo všeobecnosti sa považuje za veľmi mocné božstvo. Rôzne životné udalosti sa často interpretujú ako odmeny alebo tresty tohto božstva, ktoré má dohľad nad ľudským konaním a zaoberá sa jeho morálnymi aspektmi,“ vysvetlil Maňo.

Lokálni duchovia a duše predkov

Lokálnych duchov Djab považujú obyvatelia na Mauríciu za zblúdilé duše, ktoré po smrti nenašli odpočinok, respektíve okolnosti ich smrti spôsobili to, že sa premenili do takejto podoby.

Ľudia ich vidia ako nebezpečné živly a škodcov, ktorí sa vyžívajú v ľudskom strachu a utrpení a ktorí nemajú v láske veľkých bohov. „Ich zasahovanie do ľudského života teda nie je riadené morálnymi princípmi odmeňovania a trestania, ale zväčša škodoradosťou a nečistými úmyslami. Duchovia sú často vyvolávaní v čiernej mágii, ktorá je na ostrove veľmi populárna napriek svojej ilegalite,“ povedal Maňo.

Duše predkov Nam sú uctievané v chrámoch a pri rodinných spomienkových ceremóniách, pretože ľudia veria, že im v živote pomáhajú. „Duše predkov ani duchovia však nedisponujú takou mocou a vedomosťami ako bohovia, a ich úlohou nie je dozeranie nad morálnym správaním,“ dodal vedec. 

image6
Miestni obyvatelia a výskumníci. Peter Maňo celkom vpravo. Foto – P. M.

Maňo a jeho medzinárodný tím zistili, že viera v moralizujúcich bohov a účasť na rituáloch predpovedali prosociálne správanie.

Pre Denník N zhrnul výsledky výskumu slovenský vedec takto: „Ukázali sme, že viera v moralizujúce božstvá spolu s účasťou na intenzívnych náboženských rituáloch podporovali dodržiavanie pravidiel hry a zabraňovali podvádzaniu pri hre na účel obohacovania seba alebo svojich známych. Naopak, viera v lokálnych duchov, ktorí sa morálkou nezaoberajú, nemala na správanie pri hre žiaden vplyv.“

Prečo sa správať milo k cudzincom?

Takýto výskum je mimoriadne dôležitý, lebo nám môže pomôcť porozumieť, ako sme sa dostali od miniatúrnych komunít s desiatkami členov, v ktorých naši predkovia žili ešte pred pár tisíc rokmi, až ku globálnej dedine s viac ako 7 miliardami ľudí.

Evolučné modely predpokladajú, že v malých skupinách mohlo milé a láskavé správanie prekvitať, lebo z neho profitovali naši pokrvní príbuzní. Ak sa matka obetovala pre blaho svojho dieťaťa, vyplatilo sa jej to, pretože potomok je nositeľom 50 percent jej DNA.

Ako však vysvetliť prosociálne správanie v spoločnosti, ktorá je taká veľká, že v nej nežijú iba pokrvne príbuzní ľudia? Prečo by sme sa mali správať milo k cudzincom, s ktorými nás nič nespája? 

image2
Festival Kavadi, tamilský extrémny rituál na oslavu boha Murugana. Foto – P. M.

Úloha pri rozvoji civilizácií

V minulosti sme písali o protirečiacich si výskumoch, podľa ktorých mohli, ale aj nemuseli moralizujúci a trestajúci bohovia zohrávať rolu v rozvoji veľkých spoločností.

Ak je pravdivý prvý scenár, potom moralizujúci a trestajúci boh plní funkciu akéhosi „Veľkého brata“, ktorý dohliada na každý náš krok, aj tam, kam už naši príbuzní nevidia. Strach z boha, ktorý permanentne dohliada na naše kroky, ľudí motivoval k tomu, aby sa správali milo a pekne za každých okolností.

Podľa druhého scenára vznikli takíto bohovia až po tom, čo sa ustálili veľké spoločnosti.

Maňa sme sa opýtali, na ktorej strane sa v tomto spore nachádza. Povedal, že určiť smer kauzálnej šípky (čo viedlo k čomu) je nesmierne ťažké, pretože k dispozícii máme často len historické a etnografické dáta.

Vzápätí dodal: „Osobne si myslím, že kombinácia náboženskej ideológie a rituálov hrala dôležitú rolu pri rozvoji civilizácií a túto úlohu zohráva aj v súčasnom svete, hoci často v sekulárnejšej podobe a s významnou pomocou represívnych zložiek.“

Výskum Maňa a jeho kolegov vyšiel na konci marca v časopise Religion, Brain & Behavior.

Dostupné z: http://dx.doi.org/10.1080/2153599X.2016.1267033

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Človek

Kognitívna religionistika

Veda

Teraz najčítanejšie