Pre menšiny nastávajú horšie časy

Za veľmi dobrý a korektný označil minulý piatok bývalý rumunský premiér a dodnes vplyvný člen vládnej sociálnodemokratickej strany Victor Ponta návrh zákona, ktorý v utorok v zrýchlenom konaní prijal maďarský parlament a ktorý má znemožniť ďalšie fungovanie Stredoeurópskej univerzity (CEU) v Budapešti. Sám vraj tento týždeň začne pracovať na návrhu podobného zákona, ktorý plánuje predložiť parlamentu v Bukurešti.

Ponta bol nútený odstúpiť z postu premiéra v decembri 2015 po viac ako troch rokoch v úrade pre rad škandálov vrátane podozrenia z korupcie a plagiátorstva. Právom ho obviňovali z nedemokratických praktík – snažil sa vládnuť autoritársky, pomocou premiérskych dekrétov, často používal nacionálnu rétoriku. Povahovo má celkom blízko k maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi.

Je logické, že Pontovi je Orbánov postup voči najlepšej, ale od vlády nezávislej vzdelávacej inštitúcie v Maďarsku sympatický a že s ním súhlasí. Ako premiér síce mal nacionalista Ponta s nacionalistom Orbánom zlé vzťahy, v poslednom čase však svojho exkolegu opakovane chválil.

V marci Orbánovi pogratuloval, že mu Európska komisia schválila rozšírenie maďarskej jadrovej elektrárne Paks z netransparetnej ruskej pôžičky. Následne navrhol, aby sa Rumunsko pridalo k vyšehradskej skupine, tá totiž podľa neho má budúcnosť, na rozdiel od celoeurópskej spolupráce.

Má to však jeden háčik. Ak by podobný zákon naozaj fungoval aj v Rumunsku, doplatili by naň v prvom rade práve dve univerzity maďarskej menšiny v Sedmohradsku. Obe sú totiž súkromné a sú skoro výhradne financované z Budapešti, na rozdiel napríklad od Univerzity J. Selyeho v Komárne, ktorá je riadnou štátnou univerzitou (aj keď je v menšej miere dotovaná i z Pešti).

Nie je to jediný podobný prípad. Okrem lex-CEU Orbánova vláda pripravila návrh zákona podľa vzoru Vladimira Putina (a novšie aj Izraela). Podľa neho sa bude musieť nechať zvlášť zaregistrovať každé občianske združenie v Maďarsku, ktoré zo zahraničia dostane viac ako 7,2 milióna forintov (asi 23-tisíc eur, nepočítajú sa do toho úniové dotácie) ročne a presne vyčísliť, koľko peňazí od koho dostalo.

Zákon vraj má slúžiť účinnejšiemu boju s terorizmom a celé jeho odôvodnenie čitateľovi podsúva, že občianska sféra a terorizmus spolu úzko súvisia a že občianski aktivisti ohrozujú bezpečnosť krajiny.

Bude rásť nedôvera voči menšinám

Ak by sa však Orbánom nechali inšpirovať susedia Maďarska a prijali rovnaký zákon, doplatili by na to v prvom rade práve menšinoví Maďari. Na Slovensku existuje veľa maďarských organizácií, ktoré sú spolu- či výhradne financované z Maďarska. Mnohé z nich sú politické, napojené na mimoparlamentnú SMK. Od Orbánovej vlády dostávajú veľké peniaze, ich financovanie je veľmi netrasparentné a určite by neboli rady, ak by ho museli zverejniť.

Takýto zákon by však poškodil i menšinové organizácie, ktoré sa politikou nezaoberajú a ich činnosť je úplne v poriadku. Na samotnom získavaní peňazí zo zahraničia nie je nič zlé, podobným zákonom však každá vláda priamo či podprahovo zámerne vyvoláva opačný dojem a akékoľvek financovanie zo zahraničia vydáva za hrozbu. Zbytočne tým šikanuje občiansku sféru, ktorá hrá v demokratickej spoločnosti zásadnú úlohu a podkopáva dôveru verejnosti voči nej. Organizácie menšín sú prvé na rane.

Po rokoch zlepšovania postavenia národnostných menšín, znižovania napätia medzi väčšinou a menšinou dnes v Európe hrozí, že sa tento trend obráti. Môžu za to i kroky autoritárskych režimov, ktoré neberú ohľady na vlastných krajanov v iných štátoch, zneužívajú ich na svoje domáce mocenské ciele a v krajnom prípade ich tým obracajú proti krajinám, v ktorých žijú.

Orbán takto zneužil maďarské menšiny zákonom o dvojakom občianstve, ktorého hlavným cieľom bolo zaistiť Fideszu viac voličov. Zákon sám osebe vyvolal nedôveru voči menšinám, čo sa ešte zhoršilo, keď prvá vláda Roberta Fica na hlúpy Orbánov zákon odpovedala vlastným ešte hlúpejším zákonom o štátnom občianstve.

Nedôveru voči menšinám zvyšuje turecký režim, keď zneužíva turecké menšiny v západnej Európe a hucká ich proti štátom, v ktorých žijú. To isté už dlhodobo robí Rusko s vlastnými menšinami nielen v postsovietskom priestore, ale aj v strednej a západnej Európe. Nehovoriac o radikálnych islamistoch, ktorí sa permanentne snažia vyvolať konflikt medzi moslimami a väčšinovou spoločnosťou kdekoľvek vo svete.

Sebecké kroky extrémistov, diktátorov a (zatiaľ len) autoritárskych vládcov ako Orbán podporujú šovinizmus latentne či otvorene prítomný v každej spoločnosti, znižujú dôveru medzi väčšinou a menšinou a podkopávajú tak ľudské práva a demokraciu nielen u seba doma.

Najlepšie na tom je, že všetky kroky v konečnom dôsledku poškodzujúce maďarské menšiny sú aj z vnútropolitického hľadiska zbytočné. Je tak trochu záhada, prečo Orbánova vláda začala boj proti CEU a prečo v ňom ešte pritvrdzuje napriek tomu, že je sama prekvapená tým, aký odpor doma i v zahraničí vyvolala.

V Budapešti sa konajú najmasovejšie demonštrácie od roku 2014, keď chcela vláda zaviesť daň z internetu. Za CEU sa postavili maďarské a zahraničné univerzity, zo sveta prichádzajú petície známych vedcov vrátane nositeľov Nobelovej ceny. Orbánovcov najviac prekvapilo, že varovanie prišlo i z Washingtonu od Trumpovej administratívy. Veľmi dúfali, že nový americký prezident pre nich bude mať viac pochopenia ako jeho predchodca. Zánik CEU či jej odchod z Budapešti by Maďarsku škodil ekonomicky, politicky a bol by ďalšou katastrofou pre jeho medzinárodnú povesť.

Nesplniteľné požiadavky

Napriek tomu Orbánova vláda zákon ešte pritvrdila. Pridala podmienku, ktorá je jednoznačne šitá na CEU, a tá ju v žiadnom prípade nemôže splniť. Stredoeurópska univerzita by podľa nej mohla v Maďarsku pôsobiť len na základe zmluvy s americkou federálnou vládou. Školstvo však v USA patrí do kompetencie vlád jednotlivých štátov, federálna vláda takúto zmluvu nemôže uzatvoriť, ani keby chcela, pretože by tým porušila zákony.

„Tým naliali čistú vodu do pohára, je jasné, že chcú univerzitu zrušiť,“ reagoval na sprísnenie prorektor CEU Zsolt Enyedi. Do zákona pridali i šibeničné termíny, univerzita by mala všetky nové podmienky splniť do pol roka.

Áno, v Maďarsku budú o rok parlamentné voľby a Orbán potrebuje niečo nové, čím dokáže svojich sympatizantov mobilizovať a dostať k urnám, ak si chce zachovať moc. Strašenie utečencami nemusí stačiť, ako ukázalo vlaňajšie neúspešné referendum.

Orbán si preto vybral nového hlavného nepriateľa, ktorým je občianska sféra a najmä americký miliardár maďarského pôvodu George Soros, ktorý cez svoje nadácie spolufinancuje nezávislé maďarské médiá a občianskych aktivistov. Aj CEU založil a financoval Soros, takže útok na univerzitu je hlavne útokom na neho.

Aj tak to však nedáva veľký zmysel. Ani Orbán si nemôže myslieť, že Soros a občianski aktivisti budú v očiach domácich voličov rovnako hrozbou ako moslimskí utečenci, ktorí vraj chcú zničiť Maďarsko a celú kresťanskú Európu. Aj keby prijali vládnu tézu, že to je osobne Soros, kto celú utečeneckú krízu spustil a kto ju financuje. Z hľadiska politického marketingu je útok na CEU gólom do vlastnej bránky. Nedá sa povedať ani to, že by zvyšky nezávislých médií a občianskych aktivistov znamenali pre Orbánovu moc skutočnú hrozbu.

V prípade CEU navyše – aspoň zatiaľ – nevidno ani to, čo sa skôr či neskôr objaví v pozadí každého podobného vládneho kroku – niekto z vládnej klientely sa na tom poriadne napakuje. Univerzita síce obýva jednu či dve honosné budovy v centre Budapešti, nezdá sa však, že by jej nehnuteľnosti chcel získať niekto iný. A najmä sa nezdá, že by to stálo za takýto humbug.

Zostávajú dve vysvetlenia. Prvým je jednoducho to, že režim, ako ten Orbánov, je naozaj paranoidný, každú potenciálnu hrozbu pre seba zveličuje do absurdných rozmerov a zároveň stráca zmysel pre realitu aj pri posudzovaní toho, čo funguje na jeho vlastných voličov.

Druhé vysvetlenie, ktoré sa s prvým nevylučuje, skôr ho dopĺňa, je, že likvidáciu CEU nepotrebuje ani tak Orbán, ako jeho hlavný spojenec Putin. Najväčšia skupina študentov CEU dnes pochádza priamo z Ruska, po nich nasledujú študenti z Ukrajiny a ďalších krajín bývalého Sovietskeho zväzu. „Čí záujem je, aby v Maďarsku skončila univerzita, na ktorej medzinárodný učiteľský zbor vychováva k liberálnemu zmýšľaniu mládež postsovietskeho priestoru,“ pripomína publicista János Széky v článku na parameter.sk.