Denník N

Vyhnime sa pri rušení Mečiarových amnestií zbytočnostiam

Prihováram sa za to, aby Národná rada neodmietla niektorých sudcov Ústavného súdu pre pochybnosti o ich nestrannosti.

Autor je bývalý sudca a predseda Ústavného súdu,
poradca prezidenta SR

Prezident republiky podpísal novelu Ústavy ako aj zmeny v zákone o Ústavnom súde. Národná rada môže konať. Bolo by skvelé, ak by návrh na prijatie uznesenia o zrušení Mečiarových amnestií (nebudem spomínať milosť pre syna bývalého prezidenta Michala Kováča, hoci patrí do rovnakého súdka) podali 124 poslanci a poslankyne, ktorí schválili prijatie ústavných zmien. Ak by aj uznesenie o zrušení amnestií bolo prijaté najmenej 124 hlasmi za, tak by to bola dôstojná bodka za splnením historickej úlohy, ktorá stála pred naším jediným ústavodarným orgánom.

Potom sa problém zrušených amnestií presunie na Ústavný súd. Sudkyne a sudcovia tohto súdu sa dostávajú, podľa všeobecného presvedčenia, do nezávideniahodnej situácie. Tlak mimosúdnych okolností je značný, prevyšujúci bežné očakávania od Ústavného súdu. V konaní o súlade uznesenia o zrušení amnestií s ústavou sa však skúma len tento súlad a nie sila tlaku verejnej mienky alebo iné argumenty, než tie, ktoré budú mať pevný základ v požiadavkách na ochranu ústavnosti.

Som presvedčený, že nič nebráni tomu, aby sa Ústavný súd zhostil tejto úlohy rozhodnutím, ktoré, aj keď nebude sprevádzané úplným súhlasom, tak by malo viesť aspoň k záveru, že plénum prijalo riešenie, ktoré sa môže, odborne, ústavne, pomerne ľahko obhájiť aj pred sebatvrdšími kritikmi.

K takému výsledku však vedie trochu kľukatá cesta, na ktorej je viacero „procesných nášľapných mín“. Prekážok, ktoré by mohli viesť k rozpačitému výsledku. Takému, ktorý si neželá nikto a najmenej asi Ústavný súd.

Zdržanlivosť pri odmietaní sudcov pre ich predpojatosť

Od roku 1993 do roku 2002 Ústavný súd mal len desať sudcov, ale na prijatie rozhodnutia bolo vždy potrebných sedem hlasov; rovnako je potrebných sedem hlasov, aj keď Ústavný súd má trinásť sudcov (teraz fakticky desať).  Z toho vyplýva, že vždy bolo potrebné dosiahnuť sedem hlasovaní za alebo proti na vecné rozhodnutie. Do roku 2006 problém s dosahovaním takého výsledku neexistoval. Neboli žiadne námietky zaujatosti a už vôbec nie v konaní o súlade právnych predpisov, ktoré je teraz aktuálne aj pre zrušovanie amnestií.

Navrhujem, vráťme sa k tejto rešpektovanej praxi. Máme desať sudcov, ktorí budú rozhodovať o uznesení Národnej rady, ktorým sa zrušia amnestie. Nepredpokladám, že by niektorí z nich sami vyhlásili svoju predpojatosť. Nie je to ich vynútiteľná povinnosť, skôr prevládne zodpovednosť za to, aby sa vo veci zrušenia amnestií konalo a rozhodlo. Preto sa prihováram za to, aby Národná rada ako

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Mečiarove amnestie

Teraz najčítanejšie