Denník N

Ftáčnik o antifašistickej blokáde: Nabudúce treba obsadiť všetky verejné miesta

Milan Ftáčnik sa cez víkend pokúšal zastaviť pochod obhajcov Jozefa Tisa. Foto N - Tomáš Benedikovič
Milan Ftáčnik sa cez víkend pokúšal zastaviť pochod obhajcov Jozefa Tisa. Foto N – Tomáš Benedikovič

Bývalý primátor Bratislavy Milan Ftáčnik sa cez víkend zúčastnil blokády proti pochodu pravicových radikálov. Pre Denník N hovorí, prečo bola dôležitá, aj prečo neuspela.

Účastníci antifašistickej blokády chceli pochod pravicových radikálov najprv zastaviť na Námestí SNP, kadiaľ mala viesť jeho pôvodná trasa. Čo sa v dave udialo vo chvíli, keď polícia pochod odklonila?

My sme sa postavili doprostred Námestia SNP, boli sme pripravení blokovať pochod, ktorý mal smerovať od Prezidentského paláca. To sa nestalo. Keď sa organizátori dozvedeli, že pochod bol odklonený, tak sa naše zhromaždenie otočilo a pokúsilo sa dohnať pochod inou cestou. Takýto spontánny pokyn vydal organizátor, ľudia sa otočili a išli.

Ako reagovali policajti?

Policajti nás zastavili a povedali, že tadiaľ nemôžeme ísť, lebo táto časť zhromaždenia nebola ohlásená. Ohlásené bolo zhromaždenie na Námestí SNP a na ďalších šiestich lokalitách, no pochod na tieto miesta ohlásený už nebol, a tak sa presun takéhoto veľkého množstva ľudí dal vyhlásiť za nelegálne zhromaždenie. No ľudia sa nakoniec dostali až na Mariánsku ulicu, kde bolo vidieť, ako okolo prechádza náckovský pochod. Tam sa opäť postavil kordón policajtov, ktorí zabránili antifašistom v kontakte s pravicovými radikálmi.

Prečo ste sa vy osobne rozhodli pokračovať s davom a zúčastniť sa aj tejto živelnej blokády, ktorá už bola mimo prvej oficiálnej demonštrácie?

Oficiálna demonštrácia bola v poriadku, symbolicky sme vyjadrili náš názor na to, čo sa dialo pred Prezidentským palácom. Myslím, že túto časť organizátori zvládli dobre. To, čo nemali celkom premyslené, boli tie ďalšie kroky. Ja som pôvodne neuvažoval nad tým, že pôjdem aj ďalej, no mal som tam syna s jeho rodinou. Tak som si povedal, že ešte kúsok pôjdem s nimi, až k Mickiewiczovej ulici, kde polícia zastavila antifašistov z oboch strán. Tam si myslím, že som zohral úlohu, ktorá smerovala k tomu, aby sme situáciu vyriešili.

Antifašisti chceli blokovať pochod krajnej pravice, nakoniec polícia blokovala ich. Foto N - Tomáš Benedikovič
Antifašisti chceli blokovať pochod krajnej pravice, nakoniec polícia blokovala ich. Foto N – Tomáš Benedikovič

Polícia tam antifašistov asi na hodinu zablokovala. Aká bola tá vaša úloha, vy ste vyjednávali s policajtmi?

Nevyjednával, snažil som sa porozumieť ich stratégii. Oni sa odvolávali na paragraf 27b Zákona o policajnom zbore, ktorý umožňuje polícii pri ochrane verejného poriadku zastaviť občanov a usmerniť ich pohyb. Keďže pochod k Martinskému cintorínu mali legálne nahlásený pravicoví radikáli, tak odkláňali nás, lebo v tej časti, kde sme sa pohybovali, sme boli nelegálnym zhromaždením. O tomto som informoval aj ostatných demonštrantov, aby sme našli cestu, ako tú situáciu zvládnuť.

Policajti na tomto mieste na záver demonštrantov legitimovali, zapisovali si ich údaje či zvláštne znamenia ako dredy a podobne. Legitimovali aj vás?

Nie. Považovali ma za verejne známu osobu, nepotrebovali ma legitimovať. Aj keď určite si zapísali, že som tam bol, no to je v poriadku.

Blokáda teda úspešná nebola. Ako si myslíte, že by mali organizátori postupovať v budúcnosti? V čom spravili chybu?

Mali postupovať tak ako pred dvoma rokmi. Vtedy v plnom rozsahu využili zákon o zhromažďovaní, ktorý hovorí o tom, že vy môžete svoje zhromaždenie nahlásiť šesť mesiacov pred uskutočnením akcie. Čiže presne šesť mesiacov pred 14. marcom nahlásili na Miestnom úrade Staré Mesto zhromaždenie pred Prezidentským palácom, na Námestí SNP aj pri Martinskom cintoríne. Potom pravicoví radikáli jednoducho nemohli zorganizovať svoj pochod, lebo nemali kde. Tento rok sa stalo to, že pravicoví radikáli antifašistov o pár minút predbehli. Tým pádom oni boli v práve. Čiže ten postup je jasný – využiť všetky demokratické prostriedky a nahlásiť protifašistický pochod skôr ako pravicoví radikáli.

Čiže pokúsiť sa týmto spôsobom obsadiť všetky verejné miesta?

Áno. Je to úplne legálne. Takto sa, žiaľ, antifašisti dostali do situácie, že ich pochod mohol byť považovaný za nelegálne zhromaždenie.

Radikálov nezastavili, prišli až k Tisovmu hrobu. Foto N - Tomáš Benedikovič
Radikálov nezastavili, prišli až k Tisovmu hrobu. Foto N – Tomáš Benedikovič

Vy máte skúsenosti z fungovania samospráv, vedeli by ste teda vysvetliť, ako to je s nahlásením a prípadným zákazom demonštrácie? Kedy k nemu môže prísť?

Je to tak, že samospráva zhromaždenie nepovoľuje. Miestny úrad prijme oznámenie, a ak to oznámenie spĺňa zákonné nároky, ohlásené zhromaždenie je legálne. V prípade, že by prišlo k tomu, že to zhromaždenie propaguje veci, ktoré sú v rozpore so Ústavou a zákonmi, napríklad fašistickú ideológiu alebo niečo podobné, je možné predtým, alebo aj v jeho priebehu, zhromaždenie zakázať. Na to tam vždy chodil zástupca starostu. V jeho právomoci, nie v právomoci polície, ale v právomoci úradu, ktorý to oznámenie prijal, je posúdiť priebeh zhromaždenia. Ak by dospel k záveru, že sa porušuje zákon, má právo ho rozpustiť. V tom momente by zasiahla polícia. Toto sa teraz nestalo, aj keď niektorí z antifašistického zhromaždenia hovorili, že radikáli fašizmus propagovali. Hovorili, že je predsa zjavné, k čomu sa hlásia.

Akí ľudia boli medzi účastníkmi antifašistickej demonštrácie?

Bola to veľmi zmiešaná skupina. Bol tam čestný predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí pán profesor Traubner, boli tam poslanci parlamentu, bol tam bývalý prezident Schuster. Ale boli tam aj antifašisti so zahalenými tvárami, ktorí možno majú k radikálnejším prejavom bližšie. No na Námestí SNP žiadne radikálne prejavy neboli. Objavil sa tam pokus diskreditovať prezidenta Kisku, ktorý organizátori priamo na mieste zarazili. Ale asi áno, boli tam aj ľudia, ktorí mali záujem o fyzický stret.

Boli vo väčšine?

Myslím, že neboli vo väčšine. Na demonštráciu prišla zmes ľudí, ktorí z rôznych dôvodov, tak ako sa to nakoniec udialo aj počas druhej svetovej vojny, vytvorili tichú koalíciu proti fašizmu.

Mali by sa politici zúčastňovať na takýchto pouličných akciách?

Politici sa na nich aj zúčastňujú, bol tam pán poslanec Blaha či pán poslanec Osuský, ktorí prišli prejaviť svoj názor. Ľudia, ktorí chceli prísť, prišli, a ja si myslím, že toto je vec, kde by mali svoje stanovisko zaujať aj politici. Deň ako 14. marec každému z nás kladie otázku – k čomu sa hlásim? Hlásim sa k tradícii, ktorú priniesol vojnový štát, alebo sa hlásim k protifašistickej a demokratickej tradícii 29. augusta a Slovenského národného povstania?

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Bol podľa vás vojnový štát zločineckým režimom?

Áno. Režim, ktorý vyhladzoval vlastných občanov a napomáhal inému štátu, aby ich posielal do plynových komôr, má jednoznačne charakter, ktorý musíme odmietnuť.

Svoj politický postoj ste tentoraz prejavili na ulici, no budete sa politike venovať aj inde? Ako to je s miestom vládneho splnomocnenca pre verejnú správu, ktorým ste sa vraj mali stať?

Splnomocnenec pre verejnú správu určite nie je politická funkcia, je to výkonná funkcia na úrovni spravovania štátu. Takúto pozíciu môže ponúknuť iba vláda, ktorá má právomoc ju vytvoriť. Zatiaľ k takejto ponuke reálne neprišlo. Povedal som, že zostanem aktívnym občanom a tým sa snažím aj byť. Chodievam na mestské zastupiteľstvá, budem sa vyjadrovať k tomu, čo sa deje na meste, budem sa zúčastňovať zhromaždení či diskusií. Záleží mi na tom, ako vyzerá Bratislava aj Slovensko.

Váš podpis sa objavil aj pod výzvou prezidentovi Kiskovi, aby sa zúčastnil osláv konca druhej svetovej vojny v Moskve. Prečo ste sa k takejto výzve pridali?

Súvisí to aj s tým, čo sa udialo teraz cez víkend. Je to otázka, ako hodnotíme udalosti druhej svetovej vojny, aj toho, kto sa podieľal na tom, že sme boli úspešní a porazili sme fašizmus. Veľký podiel na tom má aj Rusko a Červená armáda a určite je možné nájsť spôsob, ako vyjadriť úctu k obetiam druhej svetovej vojny. Spôsob, ako to plánuje urobiť Angela Merkelová, považujem za prijateľný. Nezúčastní sa vojenskej prehliadky, ale príde neskôr položiť veniec na hrob sovietskych vojakov do Moskvy. To je podľa mňa gesto, ktoré neposilňuje Putina, ale sleduje myšlienku, pre ktorú som podpísal list prezidentovi Kiskovi.

Teraz najčítanejšie