Albumy roka nahrali Fallgrapp a Jana Kirschner
Štyri ceny Radio_Head Awards dostala skupina Fallgrapp, albumom roka podľa kritikov je Moruša čierna.
Po víkendovom festivale v priestoroch Slovenského rozhlasu v nedeľu večer odovzdali ceny Radio_Head Awards na galavečere v bratislavskej Starej tržnici. Najviac zažiaril debutový album Rieka od novej skupiny Fallgrapp, za ktorou stojí producent Juraj „Jureš“ Líška, cenu za album roka od hudobných kritikov druhý rok po sebe prevzala Jana Kirschner.
Pozrite si kompletný zoznam ocenených a prečítajte viac o víťazoch 7. ročníka týchto hudobných cien.
Radio_Head Awards 2014
Album roka Fallgrapp – Rieka
Singel roka Fallgrapp – Vlasy
Objav roka FVLCRVM
Debut roka Fallgrapp – Rieka
Elektronická hudba Fallgrapp – Rieka
Hard & Heavy ČAD – Čertova kovadlina
Hip-Hop / Rap / R’n’B Supa – Čierne dni
World music / Folk Tu v dome – Protichodné chute
Jazzová hudba Bratislava Hot Serenaders – Lonely Melody
Klasická hudba / Solamente naturali – Collection of Annae Szirmay-Keczer
Album roka / Cena kritikov Jana Kirschner – Moruša čierna
Hudobný počin roka 40.ročník Bratislavských jazzových dní
Cena za prínos do hudby Marián Varga
Ocenenie Nadácie Advance Investments / Tante Elze
Cena SOZA za významný prínos do rozvoja hudobnej kultúry / Andrej Šeban
Kto sú víťazi
Odniesol si štyri ceny – za album a debut roka, za najlepší singel aj za nahrávku roka v žánri elektronická hudba. Mladý producent Juraj Líška z Dubnice nad Váhom je hlavnou postavou nového projektu Fallgrapp, ktorý na scénu priniesol veľmi vyzretú hudbu.
„Odjakživa som miloval folklór aj elektroniku. Nerozlišujem, či toto je folklór a toto elektronika, že sú tam nejaké bariéry. Ale vždy potrebujem, aby v tej elektronike bola nejaká melodickosť, aby som z nej niečo cítil. Nemám rád veľké náklady na jednom akorde. Páči sa mi, keď sa to rozvíja,“ tvrdí Juraj Líška. „Cez deň počúvam elektroniku z Ninja Tune, večer si idem s ľudovkou zacifrovať. To mám rád. A vďaka Taylorovi McFerrinovi som zistil, ako sa volá žáner, ktorý robím – organická elektronika. Že je to elektronika aj živé zvuky.“
Vyštudoval elektrotechnickú strednú školu a v ľudovej škole umenia husle. Oboje dokonale zužitkoval vo vlastnej tvorbe. Hráva vo folklórnom súbore Vršatec, no čoraz známejší sa stáva vďaka projektu, v ktorom dal dokopy gitaru, bicie, sláčiky, elektroniku a ženské vokály. Takmer každý člen Fallgrapp pochádza z iného kúta republiky, ale keď sa im podarí stretnúť, takmer vždy to zaiskrí.
Sila albumu Rieka plynie z pekných melódií a prepracovaných aranžmánov. Vyhrávanie sa s detailmi je okamžite vidieť aj z videoklipov. Presahujú obvyklý štandard pri debutoch aj štandard domácej scény. Okrem nápadov do nich totiž kapelník vložil nemalé peniaze.
„Som perfekcionista, ale aj romantik. Hudba si zaslúži, aby sa jej človek venoval čo najviac. Neznášam, keď niekto robí veci spôsobom: to sa nejako doladí neskôr,“ vraví.
„S albumom nie som stopercentne spokojný. Dnes viem, že zvuk som mohol urobiť inak. Pesničky vznikali v mojej detskej izbe – to sú dva metre, vtedy som navyše mal malé reproduktory a zlé slúchadlá. Ale počúval som veľa inej hudby a porovnával.“
Ak by sme hľadali príbuznosti zo sveta, hudba Fallgrapp má blízko k menám ako Cinematic orchestra, Massive Attack, Bonobo, Lamb či Zero 7.
V živej verzii už dnes znie album Rieka inak. Keď kolekcia jedenástich skladieb vznikala, Fallgrapp nemal bubeníka ani gitaristu a basu, kapela sa rozrastala postupne. „Najskôr išlo všetko prednahraté z podkladov, naživo boli iba sláčiky a perkusionista si tam niečo šolichal. Bolo to strašne statické. Dnes už je to oveľa lepšie. Snažíme sa držať formy a myslím, že album už znie naživo porovnateľne s nahrávkou. Minimálne už dokážem počúvať záznamy z našich koncertov,“ smeje sa Juraj Líška.
Je čierna aj biela
Ceny Radio_Head Awards sa udeľujú od roku 2008. Hlavná kategória, album roka, sa rozdeľuje na dve. Svojich víťazov vyberajú poslucháči Rádia_FM aj hudobní redaktori a kritici z partnerských médií. Doposiaľ jedinou skupinou, ktorá dokázala zopakovať výhru, bol Noisecut. Teraz sa k nemu pridala Jana Kirschner.
Po Moruši bielej získala cenu kritikov aj za Morušu čiernu. Tá je ešte odvážnejšia, zvukovo aj aranžérsky. Kým „biela“ mala blízko k worldmusic a bola postavená na akustických nástrojoch, „čierna“ obsahuje viac elektroniky a experimentov. Dá sa považovať skôr za modernú klasiku, aj s hlasom sa už pracuje ako len s jedným z nástrojov v celej pomyselnej partitúre, a takmer úplne chýba tradičná rytmická sekcia.
„V podstate sú tam tie isté nástroje ako na bielej – cimbal, violončelo, akordeón, vibrafón. Atmosféra je iná, ale tie platne k sebe patria,“ povedala speváčka vlani pre SME. „Nikde nie je napísané, že ľudia, ktorým sa páčila biela, si kúpia a obľúbia aj čiernu. Tá sa bez akéhokoľvek zámeru stala jej protikladom.“
Základom sú stále melódie, ale Jana Kirschner už od Krajiny roviny (2010) nerobí pesničky sloha-refrén, ale artpopové kompozície. Nefungujú hneď, ale o to dlhšie ich čaro nevyprchá. Niektoré majú viac ako osem minút, niektoré si vystačia s jediným slovom, texty iných zase zaplnia v booklete dve strany. Na jednej strane pohrávanie sa so slovenčinou, na druhej „neslovenský“ zvuk, čo je zásluha producenta a speváčkinho partnera Eddieho Stevensa.
Po intenzívnej spolupráci si dvojica dala pauzu. Stevensa už naplno vyťažuje spolupráca so speváčkou Roisín Murphy. „Dohodli sme sa, že na ďalší album si napíšem všetky pesničky sama. Cítim sa ako po výstupe na veľkú horu, a teraz mám pocit, že by som sa radšej zdržiavala v doline.“
Symfonický spam
Domáca scéna má za sebou silný rok, takže na Radio_Head Awards bolo z čoho vyberať. Popri dominancii Fallgrappu, ktorý vyšiel pod značkou Gergaz, trochu zanikli novinky kapiel vydavateľstva Slnko records, ktoré vlani pozbieralo najviac cien. Okrem Jany Kirschner uspeli len Tu v dome s nahrávkou Protichodné chute. Škoda Zlokotu, jeho Slowakische Genius má viaceré silné momenty, pre víťazov minulého ročníka Korben Dallas tento rok zostala iná soška – Krištáľové krídlo.
Po vlaňajšej premiére sa opäť rozdávali aj ceny za džez a klasiku. Do budúceho ročníka by to v rámci spolupráce s Rádiom Devín chcelo ešte kategóriu venovanú experimentálnej scéne, ktorá žije čoraz výraznejším vlastným životom.
Je sympatické, že už druhý rok je odovzdávanie cien vyvrcholením celého víkendu pod značkou Radio_Head Awards. V piatok a v sobotu sa priestory Slovenského rozhlasu opäť zmenili na festivalovú zónu. Koncertovalo sa v troch sálach a program bol postavený najmä na „klasickej“ hudbe. Tie úvodzovky nie sú náhodné. Nebola to prehliadka sadrových búst s hlavami dávno mŕtvych skladateľov, ale živej súčasnej hudby.
Spomínať sa bude najmä na dve premiéry. Marek Piaček zložil operu Stručná história vesmíru a Martin Burlas Spam Symphony. Obe diela vyťažili hudobníkov z rozhlasového orchestra, čím pripomenuli, ako je dobre, že stále existuje (nie tak dávno mu hrozil zánik).
Burlasova novinka je jedna z najvydarenejších symfonických skladieb posledných rokov. Autor využil pasáže z knihy Nory Ružičkovej Práce & Intimita, ktorá nápadito zrecyklovala články zo ženských časopisov, noty mali rockerský odpich i meditatívnejšie časti. Premiéru si užil aj zbor a pomohol elektrizujúcemu záveru: „Vyhnite sa akýmkoľvek prejavom sympatií,“ spievala Lúčnica a jej členovia sa postupne vytrácali z pódia. Časť publika chvíľu zvažovala, či tlieskať, ale skladbu nakoniec ocenili dlhé ovácie celej vypredanej sály. Veľmi dobrá kombinácia.
🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].