Prečo Asad použil chemické zbrane práve teraz? Lebo vie, že pri Trumpovi si to môže dovoliť

Aj keď sýrsky režim a jeho ochranca v Moskve hovoria, že za bolestivú smrť desiatok ľudí, medzi nimi aj detí, a vážny zdravotný stav stoviek ďalších v provincii Idlíb nenesú žiadnu zodpovednosť, zvyšok sveta to vidí inak.

Odsúdenie Damasku za použitie nateraz neznámej (mohlo byť ísť o sarín, tabun alebo VX) chemickej látky útočiacej na nervovú sústavu proti civilistom prišlo veľmi rýchlo.

Veľvyslankyňa USA v OSN Nikki Haleyová v stredu ostro kritizovala Rusko, že svojho sýrskeho spojenca nedokáže krotiť. „Koľko detí ešte bude musieť zomrieť, než sa Rusko začne zaujímať?“ vyhlásila diplomatka.

Upriamenie viny na sýrsku armádu vyplývalo z toho, že Asadov režim sa podobných útokov už v minulosti dopustil, a to aj po tom, čo v roku 2013 súhlasil s vývozom zbraní hromadného ničenia z krajiny. Na podniknutie takejto akcie má navyše, na rozdiel od iných hráčov v konflikte, kapacity.

Damask teraz tvrdí, že v oblasti síce podnikol nálet, ale k zásahu civilistov prišlo preto, lebo zbombardovala objekt rebelov, kde sa nachádzali aj chemické látky.

Trumpov efekt

Z Idlíbu prišli do sveta naozaj otrasné zábery a s nimi aj otázky, prečo sa Asad uchýlil k takémuto útoku, keď mu musí byť jasné, že ho budú kvalifikovať ako vojnový zločin. V médiách prevláda názor, že preto, lebo si myslí, že mu za to nič nehrozí.

„Niektorí už načrtli spojenie medzi použitím smrtiacich látok a posunom v americkej politike voči Sýrii. Minister zahraničných vecí USA minulý týždeň povedal, že Asadov osud je záležitosťou sýrskeho ľudu, zatiaľ čo veľvyslankyňa pri OSN vyhlásila, že odstavenie Asada od moci už nie je prioritou, hoci neskôr tieto vyhlásenia zmiernila. Takéto vyjadrenia nebezpečne posilňujú istotu režimu, že môže beztresne páchať vojnové zločiny,“ napísal v úvodníku k útoku Guardian.

Americký prezident Donald Trump počas svojej kampane a neskôr aj v Bielom dome opakovane hovoril o tom, že oveľa dôležitejšie je v Sýrii (a Iraku) poraziť Dáiš ako zvrhnúť Asada. Sýrsky diktátor je pritom zodpovedný za väčšinu úmrtí v sýrskom konflikte, otvorene masakruje svojich vlastných ľudí, podporuje terorizmus v regióne a necháva sa finančne aj vojensky vydržiavať Iránom a Ruskom.

Postoj americkej vlády k Asadovi za nezmenil ani po chemickom útoku. Biely dom ho síce odsúdil, ale ako napísal denník New York Times, „tam, kde by iní prezidenti využili moment na to, aby vyzvali sýrskeho autoritárskeho lídra na odchod, Trumpov hovorca zamietol takúto zmienku s tým, že by to bolo nepraktické“.

Trump známy tým, že sa vyjadruje ku všetkému takmer okamžite, si tiež s reakciou na útok počkal. Potom síce odsúdil Asada, ale nezabudol dodať, že „tieto odporné akcie Asadovho režimu sú dôsledkami slabosti a nerozhodnosti predchádzajúcej vlády“.

Narážal tým na politiku Baracka Obamu, ktorý si sám stanovil, že ak Asad použije v Sýrii chemické zbrane, bude to dôvod na americkú intervenciu. Asad napokon chemické zbrane aj použil, keď v auguste 2013 na predmestí Damasku zabil 1400 ľudí, ale k intervencii nedošlo. Len k dohode vybavenej Ruskom, že Sýria sa vzdá všetkých zbraní hromadného ničenia. To, že v Sýrii sa aj potom chemické zbrane používali, svedčí o tom, že buď Asad neodovzdal všetko, čo mal, alebo sa mu podarilo nájsť si dodávateľov.

Trump obvinil Obamu, ale nepovedal, čo mal jeho predchodca vlastne urobiť a v čom sa správal slabo. V časoch, keď sa hovorilo o možnom americkom zásahu, bol Trump proti.

Zlyhali všetci

Na tom, že Asad sa správa „ako odtrhnutý z reťaze“, čo napokon u brutálnych diktátorov môže byť aj prejav duševného rozpoloženia, má svoj podiel nielen nový obyvateľ Bieleho domu. Na to je tam príliš krátko a rozbitá Sýria mu zostala po jeho predchodcovi kritizovanom napríklad za to, že jeho počiatočné váhanie vojensky pomôcť umiernenej opozícii prispelo k tomu, že boj proti Asadovi prevzali sily s extrémistickou a teroristickou agendou.

Zodpovednosť padá aj na Moskvu a Peking, ktoré nateraz stopli akúkoľvek rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN, čo by nútila Asada, aby sa zodpovedal za svoje činy. Rovnako aj na Irán za to, že celé roky Sýriu využíva na svoje geopolitické hry a Asad v kresle prezidenta mu vyhovuje.

Zlyhala aj Európska únia, ktorá dôsledok svojho nekonania pocítila v podobe utečeneckej vlny. A aj OSN organizujúca mierové konferencie bez akéhokoľvek relevantného výsledku.

Výsledkom toho je, že Asad necíti akékoľvek zábrany. „Ešte nevyhral túto vojnu. Ale len ťažko sa dá predstaviť, že by ju prehral, hlavne proti nemu neexistuje žiadna rozhodná intervencia zvonka,“ napísala BBC.