Denník N

Denník Daniela Heviera: Marec, poberaj sa – kniha!

Už socialistickí marketéri vedeli, že predaj kníh sa zastavuje v marci, preto Marec – mesiac knihy.

Nový rok by sa mal začať marcom. Môj mentálny rok sa týmto mesiacom začína. Ako medvede sa budíme zo zimnej apatie, ožívame, naťahujeme si údy. Aj daňové úrady a ďalšie otravoviská sa začínajú mechriť a obzerajú sa po potrave, ktorou by vykŕmili svoje vyprázdnené bruchá.

Ľudová slovesnosť, ktorú geniálne zachytil Záturecký v monumente Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia, si však všíma aj odvrátenú stránku tohto univerzálneho oživovania – odchod z tohto sveta. Robí to básnicky, a zároveň príslovečne surovo: „Marec, poberaj sa starec.“

Neskôr pritvrdzuje a hlási bez okolkov: „Marec, nejeden v ňom umrie starec. Príde marec, zomrie starec. V marci umierajú starci.“ Situáciu nezachráni ani verš „Marec, poberaj sa starec v tanec,“ pretože veeeeľmi dobre vieme, o aký tanec (so smrtkou) ide.

Záturecký zachytáva aj ďalšiu marcovú pranostiku: „Marcový prach je zlatý.“ Nie je to nijaká lyrika, iba meteorologické pozorovanie, že v marci je zriedkakedy prašná cesta, keďže neustále prší a je z toho blato. Znamená to, že marcový prach je hoden zlata, že každý deň v marci bez dažďa je vzácny.

Toto úslovie by sme mohli modifikovať: „Marcové prachy sú zlaté.“ Vyhladnutá štátna kasa sa vrhá na daňových poplatníkov, aby sme jej opäť zaplnili bachor. Mnohí zaplatíme dane a môžeme začať od nuly.

Aj iné rezorty pociťujú marec ako krízové obdobie. Vedia o tom napríklad v divadlách. Skúsená pani herečka mi povedala: „Čo sa čuduješ, že je poloprázdne hľadisko, začínajú záhrady.“ Z hľadiska prírody je hľadisko divadla nepodstatné. Niet takej dramatickej postavy, takého scénického výkonu, ktorý by začiatkom jari mohol konkurovať sadeniciam, uhorkám a reďkovkám.

Táto konkurencia sa prejavuje aj v knižnom segmente. Už socialistickí marketéri vedeli, že predaj kníh sa zastavuje v marci. Preto vymysleli geniálne heslo Marec – mesiac knihy. K tomu sa mi matne vybavujú knižné poukážky tuším v hodnote desať korún socialistických. Mohli ste na ne vyhrať, ale keď ste nevyhrali, mohli ste si kúpiť za ne knihu. Socialistické kampane odišli, marec ako postrach kníhkupcom zotrval.

Končím túto marcovú esej, pretože ako čerstvý starec sa musím pobrať. Idem zachraňovať náš knižný biznis a kúpiť si nejakú knižku.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie