Denník N

Návrat slovenskej luzy

Panslavizmus by mohol byť tým, čo rozhýbe deprimovanú časť spoločnosti. Dymové signály už vypúšťajú proruské weby.

Keď som bol pred tromi rokmi na severe Ruska, zarazil ma jeden jav: všetci muži chodili v maskáčoch, boli nakrátko ostrihaní a tvárili sa nahnevane. Nebolo možné rozoznať policajta od mafiána a koniec koncov to aj tak nemalo zmysel: zo všetkých šiel rovnaký strach. Mal som pocit, že stačí jeden chybný krok, pohľad či gesto a stanem sa terčom nahromadenej agresivity bez šance na obranu.

Toľko k transparentu demonštrantov pred americkou ambasádou v Bratislave, ktorý hlásal: „Nechceme NATO, chceme mier.“ Ja som si naopak dosť vydýchol, keď som sa vrátil na Slovensko, do členskej krajiny NATO, mimo dosah ruského režimu, z ktorého sálala túžba po boji a odplate.

Konzervatívec s ľavičiarom

Ale bol tam ešte ďalší transparent proti NATO, vďaka ktorému sa už po niekoľkýkrát nie náhodou vedľa seba ocitli konzervatívec Ján Čarnogurský a ľavičiar Eduard Chmelár. Stálo na ňom: „NATO rozdeľuje Slovanov.“

Tento slogan je iste milý najmä Čarnogurskému, ale Chmelár sa svojou účasťou na demonštrácii k nemu prihlásil, a preto ho beriem ako Čarnogurského ideologického spojenca aj v tejto veci. Ten slogan je odkazom na už zdanlivo mŕtvu ideu panslavizmu a privoláva ju opäť k životu. Ján Kollár a Ľudovít Štúr sa iste usmievajú zo záhrobia.

Pevne dúfam, že Čarnogurský aj Chmelár sú len blúznivci bez veľkého vplyvu, ale môžem sa mýliť. Bol by to však nebezpečný omyl, pretože pan-hnutia (slovanské a germánske) mali v minulosti tragický vplyv na dejiny a boli ideologickými priekopníkmi dvoch totalitných režimov.

Hannah Arendtová vo svojej slávnej knihe Pôvod totalitarizmu píše: „Nacizmus a boľševizmus sú zaviazané pangermanizmu a panslavizmu viac než ktorejkoľvek inej ideológii či politickému hnutiu.“ Obe pan-hnutia stáli na kmeňovom systéme, ktorý sa vzťahoval k „božskému pôvodu“ jedného národa. Panslavisti sa vzdali svojich niekdajších liberálnych tendencií a stali sa oddanými zástancami Svätej Rusi práve pre jej nároky na to byť tým „pravým ľudom Božím modernej doby“.

Panslavizmus je podľa Arendtovej postavený na presvedčení, že ruský národ je obklopený nepriateľmi, je „sám proti všetkým“, je jedinečný a „teoreticky popiera samotnú možnosť spoločného ľudstva dávno predtým, než je použitý na zničenie ľudskosti človeka“.

Panslavizmus sa stal priamou inšpiráciou pre Stalina, pre jeho budovanie totalitného režimu a sovietskej ríše. Panslavistický kongres v Sofii v roku 1945 prijal rezolúciu o „politickej i morálnej nutnosti vyhlásiť ruský jazyk za oficiálny jazyk všetkých slovanských krajín“. Preto mali Chmelár aj Čarnogurský (rovnako ako ja) v škole povinnú ruštinu.

Je mi vcelku jedno, či sú títo dvaja muži platení z Moskvy alebo túžia po splynutí s Ruskom zadarmo.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Viac čítania od Martina Šimečku? Skúste knihu Medzi Slovákmi

zobraziť

Teraz najčítanejšie