Denník N

Parlament po 19 rokoch zrušil Mečiarove amnestie (+prehľad hlasovaní)

Robert Fico (vtedy ešte v SDĽ) a Mikuláš Dzurinda v roku 1998 pri rokovaniach o zostavení vlády po Vladimírovi Mečiarovi. Dzurinda sa neúspešne pokúsil zrušiť Mečiarove amnestie ako zastupujúci prezident, Robert Fico potom nikdy nehlasoval v parlamente za ich zrušenie. Foto – TASR
Robert Fico (vtedy ešte v SDĽ) a Mikuláš Dzurinda v roku 1998 pri rokovaniach o zostavení vlády po Vladimírovi Mečiarovi. Dzurinda sa neúspešne pokúsil zrušiť Mečiarove amnestie ako zastupujúci prezident, Robert Fico potom nikdy nehlasoval v parlamente za ich zrušenie. Foto – TASR

Mečiarove amnestie platili 19 rokov a od začiatku ich časť politikov chcela zrušiť. Smer či SNS to však odmietali až do poslednej chvíle, kým ich nepritlačila verejná mienka.

Poslanci odhlasovali zrušenie amnestií. Za hlasovali: Smer, SNS, Most-Híd, SaS, OĽaNO, Sme rodina. Nehlasovali kotlebovci. 

Na hlasovanie neprišli Dušan Muňko, Róbert Madej, Ján Podmanický a Miroslav Číž zo Smeru a Anton Hrnko s Evou Antošovou z SNS. Proti bola len Natália Grausová z ĽSNS, zdržal sa len Peter Marček, odídenec od Borisa Kollára.

Celé hlasovanie je na webe NR SR.

Hlasovanie o zrušení amnestií. Autorka: Martina Koník

Prečo to doteraz nešlo?

Keď v marci 1998 Vladimír Mečiar ako zastupujúci prezident podpísal amnestie, ktoré mali zaručiť beztrestnosť únoscom Michala Kováča mladšieho, celá vtedajšia opozícia vrátane poslanca za SDĽ Roberta Fica toto rozhodnutie kritizovala. Išlo o amnestie voči ľuďom zo SIS, ktorá podliehala Mečiarovi a riadil ju premiérov dôverník Ivan Lexa.

O zrušenie amnestií sa ako prvý pokúsil Mečiarov nasledovník a ďalší zastupujúci prezident Mikuláš Dzurinda už v decembri 1998. Ústavný súd jeho pokus o pol roka neskôr odmietol s dôvetkom, že na zrušenie amnestií je treba zmeniť ústavu.

Mečiarove amorálne výnosy parlament po zmene ústavy a po hlasovaní o uznesení na túto tému ruší až v apríli 2017. Ako menili názory poslanci, ktorí za zrušenie hlasovali?

Smer: Nedá sa, dá sa

To, že Robert Fico a jeho Smer morálne odsudzovali amnestie od vzniku tejto strany a Fico ešte v SDĽ, potvrdzujú jeho viaceré citáty. Jeho vyjadrenia však zároveň ukazujú, že roky odmietal možnosť zrušiť amnestie.

„Intenzita, s akou niektorí predstavitelia KDH presadzujú myšlienku účelového protiústavného zákona, ktorého prípadná aplikácia by iba vyvolala zvýšenie napätia a spory na medzinárodnej úrovni, je na rozdiel od morálneho suterénu amnestie Vladimíra Mečiara suterénom právnym,“ hovoril napríklad Fico v roku 1999, keď začal budovať Smer. Jeho názor bol roky konzistentný a ešte pred pol rokom by bola jeho odpoveď v podstate rovnaká.

„Myslím, že amnestie neboli v poriadku, ale myslím si zároveň, že nie je možné vracať niektoré právne akty dozadu. Myslím, že by jeden právny paškvil bol nahradený iným paškvilom,“ hovoril ešte v novembri minulého roka Denníku N Peter Žiga, člen predsedníctva Smeru a minister hospodárstva v duchu dlhoročného postoja svojho straníckeho šéfa.

Teraz Fico hovorí, že sa amnestie zrušiť dajú, keďže sa našlo právne čisté riešenie. S takýmto riešením však roky neprišiel a snahy ostatných politikov amnestie zrušiť jeho poslanci vždy potopili.

O prípadnej ústavnej zmene sa pritom v prípade amnestií hovorí už roky a Smer doteraz nepodporil deväť parlamentných hlasovaní o amnestiách.

Premiér k takému názoru dospel až po tom, ako sa ocitol v koalícii s Mostom-Híd, ktorý chce Mečiarove rozhodnutia zrušiť od svojho vzniku a jeho šéfovia mali rovnaký názor, aj keď boli v SMK.

Hoci to Smer neprizná, s novým postojom prišiel po tom, ako sa do kín dostal emotívny film Únos s veľkým úspechom, rozbehla sa masívna občianska petícia a prieskum agentúry Focus ukázal, že za zrušenie amnestií je 63 percent obyvateľov Slovenska a aj väčšina voličov Smeru. Prvý z vedenia Ficovej strany, kto sa verejne vyjadril za zrušenie amnestií, bol podpredseda strany Marek Maďarič.

Premiér teraz dokonca tvrdí, že zrušenie amnestií je jedným z najdôležitejších krokov, ktoré urobila koalícia tento rok a pre ktoré si ju ľudia budú ešte dlho pamätať.

Mečiarova koalícia so Slotom a Ľuptákom po podpise koaličnej zmluvy v roku 1994. Vľavo je Pavol Delinga z Roľníckej strany Slovenska, ktorá šla do volieb s HZDS. foto - archív tasr
Mečiarova koalícia so Slotom a s Ľuptákom po podpise koaličnej zmluvy v roku 1994. Vľavo je Pavol Delinga z Roľníckej strany Slovenska, ktorá šla do volieb s HZDS. Foto – archív TASR

SNS s Hrnkom a bez Hrnka

Keď ľudia zo SIS uniesli Kováča mladšieho, bola SNS vo vláde a vo vláde bola, aj keď Mečiar únoscov amnestoval. Stranu vtedy viedol Ján Slota. Niektorí členovia Slotovej SNS sú vo vedení strany aj teraz. Jaroslav Paška či Štefan Zelník sú stranícke stálice.

„Nikto kompetentný, za takého považujem Ústavný súd a senát, nikdy nepovedal, že NR SR môže zrušiť amnestie ústavným zákonom. To je fetiš, ktorý sa zažil v spoločnosti ako riešenie zúfalých politikov, ktorí to chceli riešiť a hovorili ľuďom, že je to možné,“ vravel ešte v decembri minulého roka Andrej Danko. Aj on o dva mesiace názor zmenil a dokonca sa snažil osobne s opozíciou dohodnúť kompromisné riešenie rušenia amnestií. „Mečiarove, ale aj Kováčove amnestie treba zrušiť, ale legálnym spôsobom,“ vravel v marci.

Jasne sa proti rušeniu amnestií staval podpredseda strany Anton Hrnko, ktorý je jediným vládnym poslancom, čo hlasoval proti zmene ústavy.

Most bol vždy za priame zrušenie, aj ten ustúpil

Strana Bélu Bugára vždy a bez výnimky hlasovala za zrušenie amnestií a aj Bugár osobne sa v tejto téme roky politicky angažuje.

„Budem hlasovať za zrušenie Mečiarových amnestií, v celom tom rade návrhov, ktoré v parlamente boli, som vždy hlasoval za,“ povedal ešte v októbri 2016 František Šebej z Mosta-Híd. Na otázku, či by bol ochotný o takomto postoji presviedčať aj poslancov Smeru, povedal: „Nemyslím si, že moje slovo by malo až takú váhu.“

Keď sa Mečiar jedinýkrát po rokoch objavil pri debate o amnestiách v televízii na začiatku marca tohto roka, jeho súperom bol práve Béla Bugár. V TA3 o potrebe zrušiť ich ani na moment nezapochyboval a kritizoval Mečiara za obdobie jeho vládnutia a aj za klamstvá, s ktorými ani po rokoch neprestal.

Aj Most-Híd pristal na určité kompromisy. Kým až do tohto roka nepotreboval na zrušenie automatické posudzovanie Ústavným súdom, teraz ho obhajoval. Ešte výraznejším kompromisom však je, že popri amnestiách ruší milosť pre Kováča mladšieho a nie pre ostatných ľudí z kauzy Technopol, ako je napríklad Marián Kočner.

SaS mala teraz zelenú kartu a niektorí to využili

Aj SaS, ktorá je v politike od roku 2009, konzistentne tvrdí, že sú Mečiarove amnestie zlé, zrušiteľné a zrušiť ich aj treba. Podporovala všetky doterajšie opozičné návrhy na ich zrušenie a súhlasila s tým, že najjednoduchšou a najlepšou cestou je ich anulovanie jednoduchým ústavným zákonom.

SaS koaličné riešenie kritizovala pre zložitosť, riziko, že ho Ústavný súd zastaví, a aj preto, že ruší len milosť pre Michala Kováča mladšieho a nie pre ľudí ako Marián Kočner. Aj preto šesť poslancov z tohto klubu nepodporilo zmenu ústavy, Richard Sulík nechal poslancom voľné ruky. V konečnom hlasovaní by však mali byť za.

OĽaNO kritizovalo a potom zahlasovalo

Hnutie Igora Matoviča je jednoznačným zástancom zrušenia amnestií a v tomto klube je v tomto volebnom období aj Ján Budaj, ktorý vypracoval tohtoročný návrh priameho rušenia amnestií. Tému prevzal po KDH, ktoré už nie je v parlamente, a v opozícii sa stal jej hlavnou tvárou. Pripojila sa k nemu celá opozícia a problém s ním pôvodne nemal ani Most-Híd.

OĽaNO kritizovalo vládne riešenie z rovnakých dôvodov ako SaS, na rozdiel od sulíkovcov sa však v klube napokon dohodli, že návrh podporia jednohlasne. Oznámili to na tlačovke, na ktorú prišla aj Anna Remiášová, matka zavraždeného Róberta Remiáša.

„Neukázali ste dostatočnú veľkosť a v niektorých veciach ste sa zbytočne zasekli,“ vyčítal koalícii ešte niekoľko desiatok minút pred hlasovaním Matovič. Hlasovanie za koaličný návrh s niektorými pripomienkami opozície potom zdôvodnil vyšším záujmom na zrušení amorálneho Mečiarovho nariadenia.

Kollárovci: Najprv nie, potom prví áno

Sme rodina je v parlamente prvé volebné obdobie. Postoj hnutia Borisa Kollára k amnestiám sa nemenil, bol za ich rušenie, hlasovať za koaličný návrh najskôr odmietal.

Kollárovci najprv z rovnakých dôvodov, aké uvádzal zvyšok nefašistickej opozície, ohlásili, že vládny návrh nepodporia. Sme rodina však bola nakoniec prvá strana po koaličných, ktorá ohlásila, že návrh podporí, a to jednohlasne.

„Keď som hovoril osobne s Bélom Bugárom, začal som nadobúdať pocit presvedčenia, že to myslí úprimne. Zlomilo to však až to, že sa do návrhu dostali pripomienky od opozície – hlavne nepremlčateľnosť, a keď som zistil, že aj keby na nás chceli hrať habaďúru, nepodarí sa im to pri zastupovaní pánmi Kresákom a Kubinom,“ vysvetľoval zmenu postoja Kollár a hovoril o poslancovi Mosta-Híd Petrovi Kresákovi a právnikovi Petrovi Kubinovi, ktorí budú zastupovať poslancov v konaní pred Ústavným súdom.

Kotlebovci áno aj nie

Postoj menili aj neofašisti, ktorí najprv vyhlásili, že vládny návrh podporia, pokiaľ zároveň zrušia milosť pre Michala Kováča mladšieho. Potom podmienku podpory rozšírili na milosti pre všetkých aktérov kauzy Technopol a nakoniec za zmenu ústavy nehlasovali.

Schizofrenicky pôsobia aj názory v strane. Kým Marian Kotleba v rozprave kritizoval opozíciu, že netrvala na zrušení všetkých milostí, jeho poslankyňa Natália Grausová o niekoľko minút nato kritizovala amnestie ako také, takže vlastne aj postoj Kotlebu.

Ako hlasovali o amnestiách doteraz

1. marec 2000 – návrh ústavného zákona neprešiel ani cez prvé čítanie

Zo 119 hlasujúcich poslancov bolo za 50, proti 42 a 27 sa zdržalo

ZA: SDK (35), SMK (13), SOP (2)
PROTI: HZDS (34), SNS (7), SOP (1)
ZDRŽALI SA: SDĽ (22), SNS (1), SOP (3), Robert Fico (nezávislý)

 

2. december 2000 – zrušenie amnestií sa dostalo až do tretieho čítania

Zo 133 hlasujúcich poslancov bolo za 61, proti 48, zdržali sa 24

ZA: SDK (26), SMK (15), SOP (7), KDH (9), Peter Tatár (nezávislý), Peter Osuský (nezávislý), Peter Zajac (nezávislý), František Šebej (nezávislý)
PROTI: HZDS (37), SNS (9), Marián Andel (nezávislý), Robert Fico (nezávislý)
ZDRŽALI SA: SDĽ (21), SNS (2), SOP (1)

 

3. júl 2002 – ústavný zákon prešiel až do tretieho čítania

Z 96 hlasujúcich poslancov hlasovalo za 56, proti 26 a zdržali sa 14 poslanci

ZA: SDK (18), SDĽ (7), SMK (13), KDH (9), SOP-LDÚ-SZS (2), Marián Andel (nezávislý), Jirko Malchárek (nezávislý), Štefan Šlachta (nezávislý), Ján Langoš (nezávislý), Juraj Švec (nezávislý), Ján Budaj (nezávislý), Peter Tatár (nezávislý)
PROTI: HZDS (26)
ZDRŽALI SA: SDK (1), SDĽ (9), SOP-LDÚ-SZS (2), Jozef Tuchyňa (nezávislý), Peter Weiss (nezávislý)

 

4. máj 2005 – návrh ústavného zákona poslanci neposunuli ani cez prvé čítanie

Zo 132 hlasujúcich bolo za 65, proti 54 a zdržali sa 13 poslanci

ZA: Smer (1), SDKÚ (21), SMK-MKP (17), KDH (14), ANO (6), Ľubica Navrátilová (nezávislá), Ivan Šimko (nezávislý), Peter Bódy (nezávislý), Jozef Heriban (nezávislý), Branislav Opaterný (nezávislý), Alexej Ivanko (nezávislý)
PROTI: Smer (11), HZDS (24), SMK-MKP (1), KSS (9), Miroslav Abelovský (nezávislý), Ján Gabriel (nezávislý), Ivan Kiňo (nezávislý), Ladislav Polka (nezávislý), Gustáv Krajči (nezávislý), Rudolf Žiak (nezávislý), Ján Mikolaj (nezávislý), Igor Pinkava (nezávislý), Ivan Hopta (nezávislý)
ZDRŽALI SA: Smer (12), Herman Arvay (nezávislý)

 

5. október 2006 – návrh bol nepokračovať v rokovaní o zrušení amnestií

Zo 130 poslancov hlasovalo za 78, proti boli 52

ZA: Smer (47), SNS (18), HZDS (13);
PROTI: SDKÚ (28), SMK-MKP (10), KDH (14);
6. Október 2008 – návrh ústavného zákona neprešiel ani cez prvé hlasovanie
Zo 133 poslancov bolo za 55, proti 65 a zdržali sa 13 poslanci
ZA: SDKÚ (20), SMK-MKP (19), KDH (8), Smer (1), Rudolf Bauer (nezávislý), Vladimír Palko (nezávislý), Peter Gabura (nezávislý), František Mikloško (nezávislý), Martin Kuruc (nezávislý), Juraj Liška (nezávislý), Pavol Minárik (nezávislý);
PROTI: Smer (42), SNS (12), HZDS (11);
ZDRŽALI SA: Smer (5), SNS (5), HZDS (2), Tibor Mikuš (nezávislý);

 

7. február 2012 – návrh ústavného zákona bol až v treťom čítaní

Zo 141 poslancov bolo za 78, proti 2 a zdržali sa 61

ZA: SDKÚ (27), SaS (18), Most (14), KDH (14), Igor Matovič (nezávislý), Martin Fecko (nezávislý), Jozef Viskupič (nezávislý), Erika Jurinová (nezávislá), Andrej Ďurkovský (nezávislý);

PROTI: Smer (2);
ZDRŽALI SA: Smer (59), Anna Belousovová (nezávislá), Rudolf Pučík (nezávislý);

 

8. marec 2015 – návrh ústavného zákona sa nedostal cez prvé čítanie

Zo 137 hlasujúcich poslancov bolo za 57, proti 3 a zdržali sa 77

ZA: KDH (14), Most (12), OĽaNO (10), 21 (nezávislých);
PROTI: Smer (3);
ZDRŽALI SA: Smer (76), OĽaNO (1);

 

9. apríl 2016 – návrh ústavného zákona neprešiel cez prvé hlasovanie

Z 124 poslancov hlasovalo za 55, proti boli 3 a zdržali sa 65

ZA: SaS (17), OĽaNO (17), SNS (1), Smer rodina (10), Most (4), Martin Fedor (nezávislý), Simona Petrík (nezávislá), Radoslav Procházka (nezávislý), Zsolt Simon (nezávislý), Katarína Cséfalvayová (nezávislá), Katarína Macháčková (nezávislá);
PROTI: Smer (3), Sme rodina (1);
ZDRŽALI SA: Smer (42), SNS (13), ĽSNS (6), OĽaNO (1), Most (1), Eduard Adamčík (nezávislý), Alena Bašistová (nezávislá).

Mečiarove amnestie

Teraz najčítanejšie