Denník N

Richard Sulík a jeho cúvanie zo Západu

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Predseda SaS je prvý významný politik, ktorý od pádu Vladimíra Mečiara prichádza s geopolitickou otočkou.

Uplynulo 22 rokov od výroku Vladimíra Mečiara „Ak nás nebudú chcieť na Západe, obrátime sa na Východ“. Od Mečiarovej porážky v roku 1998 potom vládla v slovenskej politickej špičke vzácna zhoda, že Slovensko má byť súčasťou Západu. Až dodnes.

Prvým významným politikom, ktorý hovorí, že Slovensko má zo Západu vycúvať, je predseda SaS Richard Sulík. Odmieta totiž našu účasť v „prvej lige“ Európskej únie, pod čím má na mysli skupinu štátov na čele s Nemeckom. Tieto štáty, ktoré sú geograficky aj civilizačne oným „Západom“, majú v úmysle napĺňať pôvodnú víziu EÚ a ísť cestou hlbšej integrácie.

Richard Sulík naopak chce, aby EÚ začala ako celok z tejto integrácie cúvať. Ak sa tak nestane, má z nej začať cúvať Slovensko tým, že sa nepridá do „prvej ligy“. Táto myšlienka sa nedá čítať inak ako návrh na vycúvanie Slovenska zo Západu, čo však znamená, že sa ocitne v krehkom a historicky nestabilnom priestore medzi Západom a Východom.

Sulík by iste namietol, že on to tak nemyslí, keďže v „Manifeste slovenského eurorealizmu“ predsa jasne píše, že „nechceme EÚ likvidovať, ani z nej vystupovať“. To sú však len prázdne slová, z ktorých ho usvedčuje Radovan Geist.

Pripúšťam, že Sulík svojim prázdnym slovám o význame EÚ možno aj verí, lenže rovnako verí tomu, že EÚ nemá budúcnosť. Hovorí to neustále, napríklad aj v najnovšom stĺpčeku v Hospodárskych novinách. „Európska únia je v kritickom stave,“ píše (s dodatkom, že vraj to priznáva aj Jean Claude Juncker). Tento výraz nie je jazykový prešľap, ale pravda o Sulíkovej mysli. Ak po slovensky o niekom povieme, že je „v kritickom stave“, tak tým máme na mysli, že umiera.

Zbytočne budete Sulíkovi namietať, že EÚ sa naopak zotavuje, nezamestnanosť je najnižšia za posledných osem rokov, ekonomika rastie a že rastie aj dôvera európskej verejnosti v EÚ. Predseda SaS nad tým mávne rukou a bude trvať na tom, že Európskej únii zvonia do hrobu. Z jeho postoja potom plynie jediný logický záver: odpútajme sa od tohto umierajúceho molocha a vráťme sa k našej milovanej národnej suverenite.

V stopách Davida Camerona

Od Mečiarových čias nečelila naša krajina väčšej domácej politickej hrozbe, než je Sulíkova geopolitická otočka. Tento politik už raz dokázal, že v európskych otázkach radšej povalí vládu (Ivety Radičovej), než by ustúpil zo svojej predstavy. Jeho odhodlanie vycúvať zo Západu preto treba brať smrteľne vážne a predpokladať, že na splnenie svojho cieľa si bude vyberať spojencov aj z najtemnejších kútov parlamentu.

Treba tiež predpokladať, že odpor k EÚ sa stane jeho hlavnou agendou. Aby dosiahol svoj cieľ, bude totiž musieť najprv presvedčiť verejnosť, že najväčším problémom Slovenska je Brusel a strata národnej suverenity. A skúsenosti z iných krajín hovoria, že táto otočka sa mu môže podariť.

Zažil som to v Česku, kde jediný politik – Václav Klaus – dokázal vytrvalou kritikou Bruselu postupne otočiť postoj českej spoločnosti aj politickej scény proti EÚ. A dokonale sa to podarilo britskému expremiérovi Davidovi Cameronovi, hoci to nebolo jeho úmyslom. Ako ukazuje graf týždenníka The Economist, až do roku 2015 len necelých 10 percent Britov považovalo členstvo v EÚ za najväčší problém Británie. Keď však z Bruselu urobil Cameron zásadnú otázku a vypísal referendum o brexite, vyskočil počet Britov, ktorí považujú EÚ za najväčší problém, nad 50 percent.

Richard Sulík síce dnes považuje úvahy o vystúpení Slovenska z EÚ po vzore Británie za „fantazmagóriu“, jeho postoj ho však nevyhnutne privedie na tú istú cestu, ktorou sa vybral Cameron – hoci on sám si to, pochopiteľne, nepripúšťa.

Ja zasa pripúšťam, že Sulík si dôsledky svojho postoja naozaj neuvedomuje, lebo číta články o Mohamedovi namiesto toho, aby študoval európske dejiny. Tie sú plné udalostí, ktoré si ešte tesne pred ich príchodom nikto nevedel predstaviť – napríklad dve svetové vojny.

Ilúzia o bezpečí

Máme oproti našim predkom iba jedinú výhodu: vieme si predstaviť, že nepredstaviteľné udalosti sa naozaj môžu stať a že prídu najčastejšie vtedy, keď podľahneme ilúzii, že sme v bezpečí. Presne toto Richard Sulík urobil: podľahol ilúzii o našom bezpečí a s neznesiteľnou ľahkosťou daňového experta chce Slovensko vrátiť do toho najzraniteľnejšieho priestoru, aký v Európe existuje – do zóny medzi Západom a Východom.

Sulík má ambíciu vystriedať pri moci Roberta Fica a má pravdu, keď tvrdí, že Fico svojím vládnutím krajine škodí. Je preto veľmi frustrujúce si priznať, že Fico, ktorý chce Slovensko v „prvej lige“ udržať a hlási sa tak k Západu, je pre túto krajinu menšou hrozbou než Richard Sulík.

Komentáre

Teraz najčítanejšie