Denník N

Sloboda, nerovnosť, nenávisť

Shooty: Sloboda, 17. novembra 2016.
Shooty: Sloboda, 17. novembra 2016.

Sloboda vedie k bratstvu a solidarite len za predpokladu rovnosti, a sloboda bez bratstva vedie nutne k nerovnosti, frustrácii a nepriateľstvu.

Keď som sa pýtala svojej fínskej kamarátky, ktorá sa po svadbe presťahovala za mužom do Marseille, čo bol pre ňu najväčší kultúrny šok, povedala, že dlho nechápala, prečo tam ľudia takmer vôbec nedebatujú o počasí. „U nás vo Fínsku je počasie veľakrát otázkou života a smrti, takže o ňom vedieme vášnivé každodenné diskusie. Tu je počasie takmer vždy pekné a nikto ho nerieši.“

Spomeniem si na ten príbeh zakaždým, keď naďabím na obranu či obžalobu podstaty politického usporiadania západného sveta – liberálnej demokracie. Narastajúca frekvencia a vášeň týchto debát jasne svedčí o tom, že meteorologické fronty sú v pohybe a že demokratická klíma je opäť otázkou života a smrti. Tiež sa vám zdá, že obdobie bezstarostného leta trvalo v našich zemepisných šírkach akosi príliš krátko a že niekoho tu musí klamať pamäť…?

Asi sa musíme zmieriť s tým, že táto debata je nutná a že jej priebeh a výsledok zásadným spôsobom určí to, k akému svetu budeme patriť a ako bude vyzerať bezprostredná budúcnosť nás a našich detí. Súhlasím s tým, že túto debatu treba viesť bez predsudkov a že v snahe obhájiť vydobyté hodnoty liberálnej demokracie netreba byť slepý k volaniu po zmene toho, čo nefunguje, aj keď sa takáto zmena na prvý pohľad môže javiť ako blasfemická (ad: Tomáš Tauber: Skončila sa liberálna demokracia?, Denník N, 31.3.2017). Musíme si však položiť otázku, či to, čo hájime alebo odmietame, je naozaj liberálna demokracia.

V jednej zo svojich posledných esejí hovorí Zygmunt Baumann o tom, že podstata liberálnej demokracie – teda oddelenie zákonodarnej, exekutívnej a súdnej moci – je predovšetkým obranou ľudskej spoločnosti pred jej prirodzenou tendenciou k obmedzenej istote autoritatívnych režimov. Nutnosť neustáleho vzájomného vyjednávania medzi zložkami moci umožňuje predchádzať pokušeniu absolútneho vládnutia a zvyšuje mieru slobody v spoločnosti.

Nenadarmo však sloboda, ktorá položila základ liberálnej demokracii, prichádza ruka v ruke s rovnosťou a bratstvom. Sloboda totiž vedie k bratstvu a solidarite len za predpokladu rovnosti, a sloboda bez bratstva vedie nutne k nerovnosti, frustrácii a nepriateľstvu. Keď vynecháme jednu z troch podmienok, liberálna demokracia sa stáva vlastnou paródiou.

Diskurz, ktorý je u nás vymedzený predstavami „neeurópskeho liberála“ Richarda Sulíka o svete, Európskej únie a vôbec, alebo predstavou obchodov otvorených vo sviatok ako symbolov toho najlepšieho, čo táto spoločnosť vytvorila (Eugen Jurzyca), naznačuje, že už dlho a výrazne si liberálnu demokraciu zamieňame s čímsi iným. Ekonomika, ktorá nie je prostriedok, ale cieľ, sloboda jednotlivca, ktorá sa najlepšie realizuje nakupovaním a predávaním, súťaž ako najlepšie vyjadrenie ľudských vzťahov. Sloboda bez bratstva a solidarity, ktorá vedie k nerovnosti. Hovorí sa tomu aj neoliberalizmus.

Frustrácia zo súčasného stavu je spôsobená z veľkej časti práve narastajúcou nerovnosťou, ktorá spôsobuje, že veľké množstvo ľudí sa napriek demokratickým možnostiam necíti slobodnými. Myslime na to, keď sa budeme baviť o čoraz horšom a nebezpečnejšom počasí.

Teraz najčítanejšie