Denník N

Z Krymu ho vyhnal Stalin, teraz ho tam nepustí Putin. Začne sa to pasmi, končí tankami, hovorí Mustafa Džemilev

Mustafa Džemilev (73) je bývalý sovietsky disident a jeden z lídrov Krymských Tatárov. Narodil sa na Kryme, odkiaľ bol počas Stalinových deportácií násilne presídlený s rodinou do Uzbekistanu. Ako disident bol viackrát vo väzení, postavil sa proti sovietskej okupácii Československa v roku 1968. V rokoch 1991 až 2013 bol predsedom krymsko-tatárskeho parlamentu medžlis. Po ruskej anexii Krymu v roku 2014 sa nemôže vrátiť na Krym. Foto – Kancelária prezidenta SR/Marian Garaj
Mustafa Džemilev (73) je bývalý sovietsky disident a jeden z lídrov Krymských Tatárov. Narodil sa na Kryme, odkiaľ bol počas Stalinových deportácií násilne presídlený s rodinou do Uzbekistanu. Ako disident bol viackrát vo väzení, postavil sa proti sovietskej okupácii Československa v roku 1968. V rokoch 1991 až 2013 bol predsedom krymsko-tatárskeho parlamentu medžlis. Po ruskej anexii Krymu v roku 2014 sa nemôže vrátiť na Krym. Foto – Kancelária prezidenta SR/Marian Garaj

„Keď zomrel Stalin, všetci plakali, len my Krymskí Tatári nie. Prišiel k nám riaditeľ školy a chcel nám natierať oči cibuľou,“ spomína na sovietsku propagandu bývalý disident a líder Krymských Tatárov Mustafa Džemilev.

Chceli odo mňa, aby som Putinovi napísal esemesku, či sa môžem vrátiť do svojho domu na Kryme, absurdné, rozpráva líder Krymských Tatárov a ukrajinský poslanec MUSTAFA ĎZEMILEV. Na Slovensku vystúpil na konferencii Value Based Conflicts and Violence, ktorú zorganizovala nezisková organizácia PDCS. Prijal ho aj prezident Andrej Kiska.

Začnem tou nie najdôležitejšou témou, ktorá však teraz vyvoláva vášne medzi Ukrajincami a Rusmi – bolo správne, že Kyjev zablokoval účasť ruskej speváčke Julii Samojlovej na Eurovízii? Zablokoval jej na tri roky vstup na svoje územie za nelegálny vstup na anektovaný Krym, kde mala v roku 2015 koncert.

Rusi to s jej nomináciou urobili naschvál, aby provokovali Kyjev. Na jednej strane, je to dievča fyzicky hendikepované a teraz ukazujú, že Ukrajinci ju nechcú pustiť spievať. Na Ukrajine však platí zákon o nelegálnom vstupe na Krym pre všetkých rovnako. Tých, čo bez súhlasu ukrajinskej vlády vstupujú na okupované územie, nepúšťajú do krajiny. To sa týka napríklad aj europoslancov, ktorí chodili na Moskvou organizované zájazdy na Krym. Prezident Porošenko hovorí, že zákon platí pre všetkých, zároveň sa však niektorí vyhrážajú preto sankciami či zrušením Eurovízie. Keby sa to malo stať, tak by som poradil prezidentovi, aby to dievča radšej pustili na Ukrajinu. No, nie je to dobrá situácia. Sama speváčka mohla trochu rozmýšľať, keď sa rozhodla vycestovať na Krym a na Eurovíziu, vedela, že porušuje ukrajinské zákony. A hovoriť o tom, že ju nechcú pustiť, lebo je invalidka, to je tiež veľmi nesprávne. Bohužiaľ, Kremeľ rád provokuje.

Vy sám teraz nemôžete vycestovať na Krym, kde ste sa narodili a odkiaľ vás s ostatnými Tatármi Stalin vysťahoval do Strednej Ázie. Dostali ste už oficiálne na papieri, prečo nemôžete späť domov?

Keď som vycestoval z Krymu, Michail Šeremet, vicepremiér Krymu, dnes aj poslanec ruskej dumy (je na zozname európskych sankcií), argumentoval paragrafom zo zákona o migrácii, že sa mi zakazuje vstup na územie Ruskej federácie na päť rokov, teda do 19. apríla roku 2019. Hovorím mu: a z akého dôvodu mi to zakazujete? Poslednýkrát som bol v Rusku v roku 1986 a neplánoval som tam chodiť. Odpovedal mi, že Krym je tiež Rusko. Hovoril som si, že je veľký optimista, keď ma nepustia len do roku 2019. Potvrdenie mi však nechceli dať, no niekto to predsa len sfotografoval. Nebolo tam žiadnej pečiatky ani podpisu. No o tom, že mi zakázali vstup, sa hovorilo už po celom svete. Na druhý deň som pricestoval do Bruselu a v miestnom hoteli som neskôr videl na Russia Today, ako hovoria, že nikto Mustafovi Džemilovi nikdy nezakázal vstup na Krym, sám si to vymyslel a robí si svoje PR. Prekrásne, povedal som si, tak teda pôjdem na Krym.

Rovno z Bruselu?

S kolegom sme odleteli do Moskvy do Šeremeteva, keďže už v tom čase lety medzi Kyjevom a Simferopolom neboli. Na letisku v Moskve mi príslušník FSB zobral pas, nejakú hodinu s niekým hovoril a vrátil sa s tým, že je nám zakázaný vstup na územie Ruskej federácie, a poslali ma do Kyjeva. To bolo 2. mája 2014. Po prílete som si sadol do auta a vyrazili sme ku Krymu, v Chersonskej oblasti sa ku mne pridalo viacero áut s krymsko-tatárskymi zástavami a prišli sme k provizórnej hranici plnej ozbrojených ľudí so samopalmi, mali za sebou transportéry a tanky. Začali na nás mieriť, akoby sme išli proti nim bojovať. Už som im nešiel ukazovať svoj pas, bolo jasné, že ma nepustia. Avšak z druhej strany prišli tisícky iných Krymských Tatárov a na moju podporu kričali Mustafa, Mustafa, aby ma pustili. Vojaci začali strieľať do vzduchu a Tatárov sa snažili rozohnať. Členovia medžlisu (krymsko-tatársky parlament) sa začali pýtať krymských predstaviteľov dosadených Moskvou, prečo ma nechcú pustiť. Povedali im len to, že Mustafu predsa nepustili v Moskve, my s tým nič nemáme. Taká bola situácia.

Stále ste to však nemali na papieri, nie?

Zavolal mi jeden poslanec dumy: Mustafa, napíšte niekoľko slov v esemeske Putinovi na môj telefón, pôjdem za ním a budeme to spolu riešiť. Čo je to za nezmysel, aby som sa obracal k prezidentovi inej krajiny, aby som sa mohol vrátiť do svojho domu, a ešte esemeskou. Zavolal mi potom turecký veľvyslanec, že s premiérom Erdoganom sa obávajú, že môže vzniknúť ozbrojený konflikt: prosím, odíďte z toho teritória, budeme to riešiť diplomatickým spôsobom. Medzitým sa stala taká vec, že tri-štyri tisícky ľudí, čo sa dostali na neutrálne územie, nechceli pustiť späť domov na Krym. Povedal som im, že sa vrátim do Kyjeva, až keď ich pustia späť. Počkal som si, kým odišiel posledný človek. Neskôr som si najal známeho ruského právnika Marka Feygina, aby sme získali dokument, na základe ktorého ma nechcú pustiť na Krym. Tri roky mu to trvalo, nakoniec sme dostali rozhodnutie o zákaze vstupu pre Mustafu Džemileva na teriórium Krymu, no nie s pečiatkou migračnej služby, ale tajnej služby FSB a s dôvodom, že predstavujem ohrozenie teritoriálnej celistvosti Ruskej federácie. Obrátil som sa preto na Európsky súd pre ľudské práva. Rusko však prijalo zákon, že ak sa mu jeho rozhodnutia nepáčia, nebudú ho rešpektovať.

Už po oranžovej revolúcii na Kryme veľa Rusov pokrikovalo, že chcú, aby prišiel Putin za nimi a vzal Krym do Ruska. Neobávali ste sa, že sa to môže stať?

To, ako funguje Rusko v 21. storočí, sme veľmi dobre videli – prejde cez hranice a okupuje územie druhej krajiny. Už po rusko-gruzínskej vojne v roku 2008 boli Krymskí Tatári veľmi obozretní. Pamätám si, ako som hovoril novinárom, že druhý na rade môže byť Krym, a rozprával som, čo by mala Ukrajina urobiť, aby si ubránila bezpečnosť aj územnú celistvosť. Jedným z opatrení malo byť nerozširovanie ruskej základne v Sevatopole, nepokračovať s nevýhodnými zmluvami s Ruskom a dotiahnuť viac ukrajinskej armády na polostrov, aby sa vedela ubrániť čiernomorskej flotile. Rovnako preveriť aktivity ruského veľvyslanectva, ktoré začalo rozdávať ruské pasy etnickým Rusom. Viete, ako to je, začne sa to pasmi a potom prídu tanky. Mala sa urobiť čistka v elitných štruktúrach, pretože v nich boli nasadení samí ruskí agenti. Bohužiaľ, nič sa neurobilo za Viktora Juščenka, a keď nastúpil Viktor Janukovyč, všetko išlo úplne opačným smerom. Prišli ruské vojská a hlavným nepriateľom Janukovyča sa stali Krymskí Tatári a ich medžlis. Janukovyč a Moskva v nás mali najväčších nepriateľov.

Čo sa stalo s vaším domom a rodinou na Kryme?

Moja žena tam stále žije. Povedali jej, že nebude dostávať dôchodok, ak neprijme ruský pas. Vravel som jej, že nedopusť to, radšej ti budem sám posielať peniaze. Potom mi zavolala, že by mala vrátiť, čo je predtým dávali. Penzia je malá, ale za dva a pol roka ušetrila okolo tritisíc dolárov. Hovorím jej, že aj to ti zaplatím. Bojí sa vycestovať z Krymu z dôvodu, že by sa nemohla vrátiť.  

Celý život ste bojovali za to, aby ste sa mohli vrátiť na Krym, teraz vás tam Rusi znovu nepustia. Aké to je?

Nešlo len o to, aby sme sa mohli vrátiť, ale aj o slobodu a demokraciu, a teraz sa znovu bojuje proti autokratickému režimu. Snažíme sa bojovať za tých, ktorí sú teraz politicky prenasledovaní na Kryme. Na polostrove miznú ľudia, vedú sa proti nim vykonštruované procesy. Ľudia sa boja rozprávať medzi sebou. Je to ešte horšie ako za sovietskych čias, pretože technické možnosti režimu sledovať ľudí sú lepšie. Samozrejme, že aj medzi Krymskými Tatármi sú kolaboranti, je ich však veľmi málo, a nikto sa s nimi nebaví.

Mustafa Džemilev. Foto N - Mirek Tóda
Mustafa Džemilev. Foto N – Mirek Tóda

Má podľa vás ukrajinská vláda stratégiu na prinavrátenie Krymu?

Stratégia závisí od možností, a tie má Ukrajina veľmi obmedzené. Nedávno som bol u prezidenta, kde sme s jeho poradcami preberali stratégiu. Je jasné, že vojenské riešenie je absolútne vylúčené, stojíte proti trojmiliónovej armáde. Môžeme sa akurát tak brániť. Vojenský variant by sa skončil vyhladením krymsko-tatárskeho národa. Navyše Rusi podľa našich informácií priviezli na polostrov šesť jadrových hlavíc. Nedajboh, aby ich použili, preto sa musíme vyhýbať takej alternatíve.

Porošenko ako prezidentský kandidát hovoril o ekonomickej ceste, teda ukázať Krymčanom, že na Ukrajine bude lepší život – je to reálne?

To je podľa mňa veľmi absurdné, aj som to Porošenkovi hovoril. Putinovi je úplne jedno, čo si myslia ľudia. Väčšina Čečencov sa chcela osamostatniť od Ruska – a kto tam pripravil referendum? Ak bude na Ukrajine raj, nemusí to znamenať nič. Zoberte si, že životná úroveň v Južnej Kórei je dvadsaťkrát vyššia ako v Severnej Kórei, ale tam nenávidia južných susedov, pretože lepšie žijú. Aj keby sa malo zopakovať referendum, môže sa odohrať len v slobodnej spoločnosti. Teraz, keď sa prejdete po Simferopole s diktafónom a otázkou, či sa vám páči život na Kryme, buď od vás ujdú, alebo vám len povedia, aké je to super s Putinom. Kto povie druhé, môže mu hroziť zatknutie za ohrozenie teritoriálnej celistvosti. 

Krym má svojskú generálnu prokurátorku Nataliu Poklonskú, ktorá sa nedávno zviditeľnila teóriou o tom, ako busta cára Mikuláša II. plakala, čo nakoniec odmietla aj ruská pravoslávna cirkev. Čo je zač?

Refat Čubarov sa s ňou stretol, podľa neho má intelekt tak na úrovni školáčky ôsmeho ročníka. Rozprávali mi, ako k nej prišla na rozhovor známa ruská celebrita a novinárka Ksenija Sobčak, a náčelník z FSB sa k Poklonskej správal veľmi hrubo a vulgárne. Jej fantázie o cárovi Mikulášovi hovoria samy za seba.  

Z Putinovho pohľadu mu Krym priniesol rekordne vysoké ratingy – bol to chytrý ťah, nie?

Rozprával som sa o tom s Borisom Nemcovom ešte pred tým, ako ho zavraždili v Moskve. Neveril, že tie ratingy sú pravdivé. Ľudia nemôžu povedať niečo iné. Zoberte si Čečensko, kde viac ako sto percent voličov hlasuje za Putina.

Nedávno tisícky mladých ľudí protestovali v ruských mestách proti korupcii – tak sa im nepáči Putinov režim?

Nie je to o tom, či sa im páči, alebo nepáči Putin. V Rusku majú ľudia trochu inú mentalitu ako Ukrajinci, tam nezaplnia Červené námestie v Moskve ako Majdan v Kyjeve. Je tam veľmi silný represívny aparát na čele s FSB, ľudia majú strach. Skutočná opozícia je malá, ľudí ako Nemcov zabíjajú. Čo sa týka Krymu, nastala tam taká psychóza „hurá patriotizmu“. Nikto, ani Navaľnyj, si nemôže dovoliť ísť proti tomu a priznať, že došlo k porušeniu medzinárodného práva.

Krym je súčasťou Ruskej federácie podľa Moskvy – čo bude s Donbasom, stane sa z neho zamrznutý konflikt?

V prípade Donbasu je pre Putina hlavné, aby Ukrajina mala čo najväčšie problémy, nemohla sa vydať cestou európskej integrácie. Nemyslím si, že by chceli pripojiť Donbas – prečo by menili svoju stratégiu? Ozbrojencov teraz posielajú z Donbasu aj do Sýrie, nepotrebujú ich u seba doma.

Z Krymu ste odišli ako veľmi malý – prečo ste sa chceli vrátiť niekam, kde ste to nepoznali?

Každý človek si dáva tie isté otázky: skadiaľ prišiel, kam patrí, kde je jeho vlasť. V Uzbekistane sme sa nikdy necítili ako doma. Všetky naše rozhovory v rodine smerovali ku Krymu. Dodnes sa pamätám na deň smrti Stalina. Prvé slová môjho otca boli: konečne zdochol ten pes, a ja som prišiel do školy a tam všetci plakali. A my, skupina Krymských Tatárov, nie. Prišiel riaditeľ k nám a hovorí: všetci plačú a vy nie, musíte plakať, natriem vám oči cibuľou, aby ste si poplakali. Sovietska propaganda bola veľmi silná.

Džemilev s prezidentom Kiskom. Foto - Marian Garaj/Kancelária prezidenta
Džemilev s prezidentom Kiskom. Foto – Marian Garaj/Kancelária prezidenta SR

Sám ako disident ste prežili veľa dní vo väzení, držali ste extrémne dlhé hladovky – čo vám dávalo silu na nenásilný odpor?

Teraz to nie je také ťažké, síce nemôžem na Krym, ale na Ukrajine ma ľudia zastavujú a chcú sa so mnou fotiť, vážia si ma. Počas sovietskych čias, ako sa hovorí, som často pobýval na nie veľmi pohodlných miestach (smiech). Veľmi na mňa zapôsobila jedna príhoda, keď som mal trinásť rokov. Išiel som si do domu pionierov pozrieť jeden film. No cestou spadol jeden človek na zdroj elektrického prúdu. Všetci kričali pomôžte, pomôžte, ale kým prišla pomoc, ten človek zomrel. Vrátil som sa domov a porozprával, čo sa stalo. A otec mi povedal: ty si mal gumené čižmy, nemohol si mu pomôcť a oslobodiť ho? Papa, ale boli tam dospelí v gumených topánkach, a tiež nič neurobili. Lenže ja som sa ťa nepýtal, čo robili druhí ľudia, ale čo si robil ty, hovoril mi otec. Vtedy som pochopil, že musíš robiť, čo je dôležité, bez ohľadu na to, čo robia druhí ľudia.

Slovenský premiér nikdy nepodporil myšlienku ruských sankcií a najradšej by ich zrušil – fungujú podľa vás?

Ak sa na to pozeráte z pohľadu Európy, v roku 2015 bol účet západným krajinám okolo 17 miliárd dolárov, to je asi 0,5 HDP Nemecka, a keď to rozdelíte medzi jednotlivé krajiny EÚ, nie je to veľká cifra, pre Rusko sú však sankcie veľmi silný úder. Ak nevieme na agresora reagovať vojensky, tak sankcie sú prijateľnou odpoveďou, aby sa niečo také neopakovalo u vás, či napríklad v pobaltských krajinách. Keby sa poriadne zareagovalo už po vojne s Gruzínskom v roku 2008, nestal by sa ani Krym. Tí, čo hovoria, že by zrušili sankcie, len pripúšťajú ďalšie avantúry Putina.  

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie