Denník N

Kto sa postaví Kotlebovi? Rozhodne prieskum, ale nebude to také ľahké

Martin Klus, Marian Kotleba, Ján Lunter a Stanislav Mičev. Foto N – Tomáš Benedikovič a TASR
Martin Klus, Marian Kotleba, Ján Lunter a Stanislav Mičev. Foto N – Tomáš Benedikovič a TASR

Predvolebné prieskumy zvoliteľnosti jednotlivých kandidátov na župana v Banskobystrickom kraji by mali rozhodnúť o tom, ktorý jeden alebo dvaja kandidáti pôjdu do súboja s terajším županom Mariánom Kotlebom. Aspoň tak o tom teraz hovoria.

Na prvý pohľad projekt boja proti Marianovi Kotlebovi v župných voľbách na jeseň vyzerá jednoducho. Kandidáti urobia kampaň a v čase iks pred voľbami prieskum vygeneruje toho s najväčšou šancou zvíťaziť.

Zvyšní spočítajú finančné straty a vzdajú sa v jeho prospech. Oznámia to svojim nesklamaným a možno aj sklamaným voličom a odporučia im voliť „výsledok“ politických dohôd.

Celý projekt je však oveľa zložitejší, ako by sa mohlo zdať. Minimalizovať výbušnosť problematických miest môžu len dobré, včasné a každému jasné džentlmenské dohody.

Jeden alebo dvaja?

Pred zmenou volebného zákona, ktorým koalícia stanovila iba jedno kolo, sa mohli Kotlebovi postaviť aj dvaja-traja silnejší kandidáti. Prvé kolo by bez akýchkoľvek pochybností a diskusií rozhodlo, kto postúpil. Vzdávanie sa v prospech by odpadlo a odporučenie voliť niekoho iného by bolo pre voličov prijateľnejšie a pochopiteľnejšie pred druhým kolom.

V prípade, že by postúpili obidvaja bez Kotlebu, rozdali by si to vo férovom súboji.

Župné voľby však budú jednokolové, takže väčšiu istotu poskytuje jeden kandidát, protifašistické hlasy sa v takom prípade nerozriedia.

Táto teória však má niekoľko problémových miest.

Kto sú hlavní Kotlebovi vyzývatelia

Stanislav Mičev,
riaditeľ Múzea SNP, nezávislý

Ján Lunter,
zakladateľ potravinárskej firmy Alfa Bio, nezávislý

Martin Klus,
poslanec SaS, politológ, kandidát SaS a OĽaNO

Prvý problém: kostlivci

Problematická môže byť už samotná myšlienka výberu najlepšieho kandidáta na základe prieskumov. Najsilnejší v septembri nemusí byť naj aj v novembri. Stačí kauza, kostlivec v skrini…

Martin Slosiarik z renomovanej agentúry Focus hovorí, že pri výbere kandidáta treba zvážiť aj veci z minulosti, ktoré by ho mohli dobehnúť, pretože je pravdepodobné, že v kampani sa objavia.

„Výsledky prieskumov sú aktuálne v čase, keď sa meria. Ak kandidát, na podpore ktorého sa zhodli ostatní, bude čeliť o dva týždne závažnej kauze, ktorá významne poškodí jeho šance zvíťaziť, tak na vine nie sú prieskumy, ale zmena reality,“ upozornil Slosiarik.

Druhý problém: Ktorým agentúram veriť

Základná otázka, ktorú by mali kandidáti vyriešiť na začiatku, je, o akých prieskumoch hovoria. Vlastných, agentúrnych, ktorých agentúr, akých prieskumoch, s akými otázkami, v akom čase, na akej vzorke..?

Ak majú prieskumy odpovedať zmysluplne na takú vážnu otázku, ktorý z kandidátov má najväčšiu šancu, ich výsledky by mali byť aspoň porovnateľné.

Rokovania o vzdaní sa kandidatúry budú zložité aj bez toho, aby sa štáby sporili, či prieskum jedného, druhého, alebo tretieho je kvalitnejší, či zohľadňuje realitu, trendy, kedy bol urobený a ako.

Navyše, výsledky prieskumov môžu ukázať kandidátom, ktorí investovali do kampane nemalé vlastné prostriedky, že majú približne rovnaké šance na víťazstvo. Vtedy sa ukáže, aké dôležité sú dohody, ktoré predtým uzavreli.

Predpokladajme, že volebné štáby jednotlivých kandidátov sa dohodnú na porovnateľných prieskumoch, najlepšie azda od jednej z renomovaných agentúr.

„V prvom rade by malo dôjsť medzi kandidátmi k zhode, že budú rešpektovať výsledky prieskumu, aj keď nebude k nim milosrdný a ukáže sa, že by mali z boja odstúpiť v prospech iného kandidáta. A že ak odstúpia, tak to neurobia ako truc podnik bez toho, aby tento krok vysvetlili svojim potenciálnym voličom a dali odporúčanie, koho by mali voliť. Inak sa to všetko minie účinkom,“ myslí si Martin Slosiarik.

Tretí problém: Kam sa priklonia strany

Problémom môže byť aj to, ktorého kandidáta a kedy podporia politické strany, najmä vládne Smer, SNS a Most-Híd. SaS a OĽANO vyjadrili už podporu Martinovi Klusovi, poslancovi SaS.

Jeden z kandidátov, šéf Múzea SNP Stanislav Mičev, predpokladá, že politické strany si vyberú jedného kandidáta pre podporu niekedy v septembri, teda dva mesiace pred voľbami.

Jedna otázka nestačí

Ak majú prieskumy vygenerovať najsilnejšieho kandidáta, môže to byť na základe jednej otázky, napríklad koho by ste volili, ani na základe jedného prieskumu?

Martin Slosiarik upozorňuje, že sa nedá rozhodovať kvalifikovane len na základe otázky o aktuálnych preferenciách jednotlivých kandidátov.

„Určite by mal byť prieskum komplexnejší, nie len o preferenciách. Do procesu je treba vtiahnuť viacero indikátorov. Minimálne to, či v prípade, ak niektorý z kandidátov odstúpi, budú jeho voliči ochotní podporiť iného (ním odporučeného) kandidáta. Nemožno počítať s automatickým presunom preferencií,“ tvrdí.

Ďalším problémom prieskumov je relatívne nízka účasť v župných voľbách. Môže sa podľa Slosiarika stať, že sa volieb zúčastní len časť z voličov, ktorí pôvodne účasť deklarovali.

„Potom ide o to, ktorí boli tí mobilizovaní.“

Pred štyrmi rokmi bola v druhom kole účasť 24,61 percenta voličov a Marián Kotleba vyhral so ziskom vyše 71-tisíc hlasov. Vtedajší župan Vladimír Maňka zo Smeru mal vyše 57-tisíc hlasov.

Za Maňku tak prišlo hlasovať zhruba o tritisíc voličov menej ako v prvom kole (a nepribudli mu teda výrazne hlasy neúspešných kandidátov) a naopak Kotleba výrazne vystrelil po tom, čo mal v prvom kole len 26-tisíc hlasov.

Jeden prieskum, dva, alebo viac?

Koľko prieskumov pred rozhodnutím? Slosiarik tvrdí, že aspoň dva – z mnohých dôvodov. Kandidáti nie sú na rovnakej štartovacej čiare. Niektorí sú známejší, iní menej, ľudia nepoznajú ich program, počas kampane sa môžu preferencie meniť.

„Dnes je prirodzené, že menej známi kandidáti budú mať nižšie preferencie, čo sa však môže o pár mesiacov zmeniť, pretože začnú komunikovať s verejnosťou,“ dodal.

Ďalším faktorom, ktorý môže meniť preferencie ľudí v čase, je intenzívna kampaň, keď sa kandidáti vyhrania aj voči sebe navzájom, alebo keď ukážu schopnosť manažovať krízové situácie.

Keďže župné voľby sú považované podľa prieskumov na rozdiel od ostatných, minimálne od parlamentných, lokálnych a prezidentských, za menej dôležité, skoré prieskumy nemusia priniesť reálny obraz a už vôbec nie zachytiť trendy.

„Ak sa aj dnes pýtame na to, koho by volili, tak väčšinu ľudí asi prekvapíme, pretože sa touto otázkou určite nezaoberali. Takže preferencie pravdepodobne nebudú zatiaľ veľmi stabilné a na základe sa môžu postupne meniť,“ povedal Slosiarik.

[Kúpte si knihu Kotleba. Odkiaľ prišiel a ako je možné, že sedí v parlamente od novinára Daniela Vraždu.]

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Marian Kotleba

Slovensko

Teraz najčítanejšie