Denník N

Nezamestnaných nútia odpracovať si dávky, aby si majorita myslela, že nie sú zadarmo

S Rómami vedia pracovať v Spišskom Hrhove. Už pred desiatimi rokmi pre ženy zaviedli počítačovú učebňu. Foto – TASR
S Rómami vedia pracovať v Spišskom Hrhove. Už pred desiatimi rokmi pre ženy zaviedli počítačovú učebňu. Foto – TASR

Premiér Robert Fico avizoval, že štát zakročí voči všetkým, ktorí ho vyciciavajú. Centrum pre výskum etnicity a kultúry napísalo štúdiu, v ktorej hovorí, že povinná práca pre poberateľov dávok v hmotnej núdzi nie je riešením.

„Máme kategóriu ľudí, a nehovorím len o Cigánoch, ktorá nechce pracovať, zneužíva sociálny systém, a ešte aj otravuje ľudí, ktorí žijú vedľa nich. Zakročíme proti ľuďom, ktorí vyciciavajú tento štát,“ avizoval koncom januára premiér Robert Fico.

Čerstvá správa Centra pre výskum etnicity a kultúry (CVEK) ukazuje, že doterajší tlak na poberateľov sociálnych dávok a Rómov vládam Smeru nevychádzal.

Ako neefektívna sa ukazuje cesta sprísňovania povinnosti odpracovať si dávky v hmotnej núdzi. Už doterajší model je nastavený zle a míňa sa účinku, ukazuje štúdia, na ktorej okrem CVEK pracovalo Rómske advokačné a výskumné stredisko (RAVS).

08_graf

Kaník a potom Richter

Povinnosť práce zaviedol ešte v roku 2004 minister Ľudovít Kaník (vtedy SDKÚ). Išlo o takzvané aktivačné práce. V roku 2013 systém ešte viac sprísnil minister Ján Richter – aby poberatelia dávky nenadobudli pocit, že ju dostávajú bez práce a nezvykli si na ňu. Mali tiež získať pracovné návyky, čo by im ľahšie otvorilo cestu k trvalej práci.

Odvtedy platí, že ten, čo dostáva dávku v hmotnej núdzi, čo je 61,60 eura mesačne na osobu, musí odpracovať 32 hodín mesačne. Chudobní tak často robia tú istú prácu ako riadni zamestnanci za výrazne menej ako je minimálna mzda.

Už po zavedení aktivačných prác pritom bolo zrejmé, že sa míňajú účinku.  Zo 40-tisíc zaradených do systému totiž až 80 percent povedalo, že nemajú šancu nájsť si po ukončení aktivácie prácu. Len 6 percent získalo prácu na dlhšie ako jeden rok. Ministerstvo práce v roku 2013 o týchto číslach vedelo a aj tak model povinného odpracovania si dávok sprísnilo.

Dnes odkazuje, že reagovalo na diskusiu o tom, že sociálny systém je neadresný a nepodnecuje na aktivitu.

„Od januára 2013 sa počet poberateľov pomoci v hmotnej núdzu znížil o 87 533 ľudí, z ktorých väčšina si našla zamestnanie,“ reagovalo na výčitky ministerstvo. Tento pokles je podľa neho dôkazom, že opatrenie prispieva k zamestnateľnosti týchto ľudí, ktorí takto nadobudli pracovné návyky, naučili sa ráno vstávať a chodiť do práce.

Autori štúdie však hovoria, že často ide len o formálne aktivity. Niekedy musia takto pracujúci aj trikrát v priebehu roka vymaľovať tú istú budovu.

Ministerstvo však hovorí, že prínos sa prejavuje v zlepšení stavu verejných priestranstiev v obciach a mestách, ale aj v sociálnej oblasti, školstve, pri kultúrnych podujatiach alebo pri vodných tokoch a v lesoch.

Povinnosť odpracovať si dávku v hmotnej núdzi

  • Povinnosť odpracovať si dávku v hmotnej núdzi je 32 hodín mesačne;
  • Dávka je vo výške 61,60 eura na osobu, ak ide o jednočlennú domácnosť;
  • Pri viacpočetných domácnostiach sa znižuje – dvojica s viac ako 4 deťmi dostane 216,10 eura, čiže najviac 30,80 eura na mesiac;
  • Hodinová minimálna mzda v roku 2017 je 2,50 eura, dávkari pracujú za 1,925 eura za hodinu.

Poznámka: Nie všetci poberatelia majú zo zákona povinnosť si dávku odpracovať, napríklad, keď poberajú rodičovský alebo materský príspevok; odhad je, že túto povinnosť má zhruba 80-tisíc poberateľov.

Akože riešenia

„Z krátkodobého hľadiska sa takýto systém môže zdať vhodný pre vládu, ktorá akože ,problém rieši´, a pre starostov, ktorí majú zadarmo zabezpečené upratovanie obcí a miest chudobnými,“ oponuje Jarmila Lajčáková (CVEK). Vraví, že ak sa má problém riešiť, tak treba vychádzať z dát a skúseností dobrej praxe. Problémom je, že každý mesiac sú v databáze ľudí, ktorí si musia dávku odpracovať, iní a to ukazuje, že sa s nimi systematicky nepracuje.

CVEK a RAVS hovorili najmä o rómskej komunite, kde nastavený model zlyháva. Ministerstvo ich upozornilo, že povinnosť odpracovať si dávky nebola zavedená ako riešenie nezamestnanosti Rómov, čo je veľmi špecifický problém. Ten rieši cez podporu iných projektov. Najmä takých, ktoré sa venujú terénnej práci a komunitným centrám. Argumentuje aj opatreniami, ktoré majú viesť k zamestnaniu dlhodobo nezamestnaných.

Lajčáková však oponuje, že ak spomínajú Rómov, tak preto, lebo práve politici cez toto etnikum nepopulárne opatrenia prezentujú. Majorita ich potom prijme ľahšie. Aj preto sa teraz podľa nej ukazuje, že vlastne hlavným zmyslom modelu povinných prác je uistiť pracujúcich, že Rómovia nič nedostanú zadarmo.

Radšej im pomôžte sa dovzdelať či ísť na kurz

Lepším riešením ako povinná práca je podľa autorov štúdie dobrovoľná účasť poberateľov na rekvalifikácii či dovzdelávaní.

Chýba aj záruka toho, že ak niekto bude dobre pracovať pre obec, tak má šancu si v budúcnosti nájsť niečo lepšie. Pomôcť môžu napríklad sociálne podniky, ku ktorým sa chce vláda opäť vrátiť. V minulosti boli síce poznačené korupciou, ale podľa Lajčákovej obec dokáže v rámci nich vytvoriť pár pracovných miest.

Príkladom môže byť východoslovenská obec Ulič na ukrajinsko-poľsko-slovenskej hranici. Aj tam žije rómska komunita. Špecifická je tým, že zhruba všetkých 150 až 200 jej členov sa hlási k Svedkov Jehovových. V Uliči teda nemajú problém s alkoholom.

Tamojší starosta Ján Holinka, ktorý obci šéfuje už štvrté volebné obdobie, hneď na začiatku pochopil, že základom je práca a bývanie. Nemali nikdy osadu, Rómovia bývali v domoch, pod ktorými však neboli vyriešené pozemky.

Už sú. Cez sociálny podnik zamestnal jedenástich Rómov. Osem z nich je naďalej zamestnaných. Časť Rómov štiepi drevo pre všetky obecné budovy, aby mali s čím kúriť. Starosta tiež zriadil zberný dvor, kde triedia odpad.

Skutočný problém je vzdelanie

Pre Rómov sa však podľa štúdie často zatvára pracovný trh preto, že majú len minimálne vzdelanie. Druhým problémom je ich diskriminácia. Viac ako na povinnú prácu by preto mal štát podľa autorov štúdie vytvárať priestor na vzdelávanie, doškoľovanie.

Skúsia to napríklad v Skalici. Na jednej z tamojších škôl by mali od septembra tohto roka pomáhať matky školopovinných detí, ktoré majú povinnosť si dávky odpracovať. Môžu sa dobrovoľne prihlásiť, aby pomáhali v škole, vodili do nej deti, venovali sa im počas prestávok a vytvárali pre ne aktivity po škole. Tie, ktoré by sa osvedčili, by mohli dostať v škole stále miesto, napríklad ako mediátorky. Dôležité totiž je, aby aj rómski rodičia pochopili, že škola a všetko s ňou súvisiace pre nich nie je tabu.

Starosta Uliče Holinka celkom nesúhlasí s tvrdením, že viac ako práca pomôže vzdelanie. Na ,svojich‘ Rómoch vidí, ako pomáha to, že majú doma pozitívne príklady. Keď vidia, že otec, mama či starí rodičia pracujú. Napriek tomu sám trval na tom, aby rómske deti chodili do škôlky a školy a aby nikdy neboli segregované. „Nesmieme ich deliť. Musia byť všetky spolu a ťahať sa navzájom,“ hovorí Holinka s tým, že v Bratislave často hľadajú rýchle a jednoduché riešenia, no také na Rómov neplatia. Každá komunita je iná a iba starostovia vedia, čo tá ich potrebuje.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie