Autá musia byť rovnaké!

Téma nerovnosti je populárna v každom ročnom období. Pôsobí priamo na jeden z našich najdôležitejších, slovami Jonathana Haidta „morálnych pohárikov“. Férovosť. Prečo by mal mať niekto tak nepredstaviteľne veľa, keď niekto iný má oveľa menej?

Inštinkt užitočný v malých tlupách lovcov a zberačov sa však mení vo veľkej spoločnosti na ľahko zneužiteľný predsudok. Pogromy, socialistické revolúcie a nacionalistické hnutia ťažili a ťažia z nesúladu medzi takýmito inštinktmi a rýchlo sa meniacim prostredím veľkej spoločnosti.

Ekonómovia radi vysvetľujú, prečo nie je až také dôležité relatívne postavenie, ale skôr absolútna úroveň bohatstva. Teda prečo nie je až také dôležité, či má bohatý človek 3, 10, alebo 3 000-krát viac ako my, ale či sa máme dobre alebo lepšie, ako sme sa mali pred pár rokmi.

To, samozrejme, platí za predpokladu, že ten bohatý človek získal svoj majetok cestou obchodu a slobodného podnikania – teda dobre poslúžil veľkému počtu zákazníkov. To neplatí pre pseudopodnikateľa, ktorý zbohatol z obchodu s politickou rentou – teda dobre poslúžil pár vybraným politikom.

Ekonomika zrozumiteľne

Ekonomické argumenty sú však často abstraktné a ťažké na porozumenie. Preto je dobré ich priblížiť k niečomu, čo zažívame každý deň – napríklad cestovanie. Pozrime sa na nerovnosť na cestách. Konkrétne nerovnosť vo vlastníctve áut. 

Keď porovnáme automobily na dnešných cestách so situáciou spred 30 rokov, tak skutočne uvidíme rapídny nárast nerovnosti. Ak aj vylúčime vozový park „podnikateľov“, ktorí zbohatli na daňových podvodoch, stále ostáva množstvo luxusných a hlavne drahých áut, ktoré sa premávajú po slovenských cestách.

V porovnaní so situáciou na cestách spred 30 rokov, keď cesty brázdilo len niekoľko modelov Škodovky a možno sem-tam nejaká Lada, sa určite nerovnosť zvýšila. Nožnice medzi autami bohatých a autami chudobných sa roztvorili.

Benefity pre každého

Ani najväčší idealizátor minulosti by však dnes nebol ochotný porovnávať kvalitu, rýchlosť, komfort alebo bezpečnosť viac rovnostárskeho vozového parku z minulosti s autami, ktoré jazdia v súčasnosti. Ojazdené auto nízkej triedy dnes predčí ktorékoľvek auto spred 30 rokov. Dnes každý vodič každý deň zažíva benefity rastúcej úrovne automobilov a to aj napriek tomu, že v rovnakom čase narástla „automobilová nerovnosť“.

To však nie je všetko. Aj napriek nárastu nerovnosti narástla rovnako aj dostupnosť automobilov. Dnes pre domácnosť nie je nepredstaviteľný problém našetriť si za dva-tri roky na obstojné, niekoľkoročné auto. A následne ho možno aj o pár rokov posunúť ďalej a kúpiť si ďalšie. Naopak, pre našich starých rodičov z rovnostárskej spoločnosti bol nákup auta celoživotné rozhodnutie.

Veľa ľudí považuje tento vývoj v oblasti vozového parku spoločnosti za niečo „prirodzené“. Považujú za samozrejmé, že máme dnes lepšie a dostupnejšie autá. To je však omyl. Rapídny nárast bohatstva normálneho človeka za posledné storočie nemá v minulosti obdobu.

A jeden z dôležitých faktorov, ktorý za ním stojí, je ekonomické usporiadanie, v rámci ktorého spolupracujeme a produkujeme – a to aj tie automobily. Teda slobodné podnikanie, otvorená konkurencia a spotrebiteľská voľba ako konečný arbiter správnosti, respektíve nesprávnosti podnikateľského zámeru. Toto ekonomické usporiadanie vedie k rastu spomínanej nerovnosti na cestách. Jedným dychom však treba dodať aj to, že vedie aj k rastu celkovej úrovne kvality a dostupnosti automobilov na cestách.

Automobilové odvetvie tak mohlo napredovať aj vďaka tomu, že sa nezjavil politik, ktorý by začal tlačiť na morálne poháriky férovosti vodičov. Dnes sa našťastie nikto nesťažuje na rastúcu nerovnosť na cestách a nie je z toho politická otázka. Vďaka tomu máme na cestách rastúcu úroveň kvality a dostupnosti automobilov pre všetkých.

Autor je analytik INESS