Denník N

Trenčín bol 60 minút od druhej ligy. Smutný príbeh Dukly – zásobárne NHL

Dukla Trenčín pred desiatimi rokmi hrala vo finále play-off najvyššej slovenskej hokejovej súťaže. Odvtedy už trikrát ani nepostúpila medzi osem najlepších tímov. Teraz sa vďaka víťazstvu nad Detvou na poslednú chvíľu zachránila v najvyššej súťaži.

Keď sa postavíte pred hokejový štadión v Trenčíne, je to, akoby ste sa vrátili v čase. Socialistický realizmus číha na každom kroku – či už ide o vypuklé štvorcové okná, koženkové poťahy dverí a geometrické tvary na miestach, kde ich najmenej čakáte.

Slávny hokejový klub akoby žil v minulosti, ktorou sa stále darí plátať smutnú súčasnosť. Celý štadión je zvnútra aj zvonka oblepený tvárami známych odchovancov.

Nad informačnou kockou pod strechou nájdete Zdena Cháru a Mariána Hossu so Stanleyho pohárom či Dominika Graňáka s Gagarinovým pohárom.

Opadanú omietku na stenách zakrývajú plagáty a dresy ďalších veľkých hviezd histórie Dukly.

Na ľade sa však odohráva niečo iné – Dukla prvýkrát v histórii hrala o záchranu v najvyššej slovenskej súťaži. V štvorčlennej baráži o zotrvanie v Tipsport Lige musela v poslednom kole zdolať Detvu.

To sa jej aj podarilo výsledkom 4:0. Už dávnejšie sa zachránil Liptovský Mikuláš. Prvú ligu (druhú najvyššiu súťaž), aj naďalej budú hrať Detva so Skalicou.

Foto N - Peter Kováč
Zimný štadión v Trenčíne. Foto N – Peter Kováč

Foto N - Peter Kováč
Diváci počas prvého domáceho barážového zápasu proti Detve Foto N – Peter Kováč

Smolná sezóna?

Trenčania skončili po základnej časti Tipsport Ligy na deviatom mieste. Play-off im ušlo o dva body.

Miestenku si mohli zabezpečiť v poslednom zápase základnej časti, v ktorom potrebovali v riadnom hracom čase zdolať Nové Zámky. Zimný štadión Pavla Demitru bol prvýkrát v sezóne plný, no dočkal sa len víťazstva 2:1 po predĺžení.

Trenčania sa nedostali do play-off aj dvakrát predtým – v rokoch 2010 a 2014. Vtedy však o záchranu bojoval len desiaty tím po základnej časti, deviatemu sa skončila sezóna. V súčasnom formáte idú do baráže dva posledné tímy z Tipsport Ligy a finalisti play-off Prvej ligy.

Sezónu sprevádzali nepríjemnosti od jej začiatku. Keďže na štadióne bolo v lete pokazené chladenie, na prípravu museli hráči cestovať do Dubnice či do trenčianskej Arény Mariána Gáboríka.

Prišla prvá reprezentačná prestávka a ľad museli roztápať. Mesto neskoro vysúťažilo dodávateľov nových mantinelov, ktoré bolo treba namontovať.

V úvode sezóny si privodili dlhodobé zranenia kľúčoví útočníci Peter Ölvecký a Jakub Ručkay. Dukla dvakrát vymenila trénera.

Trénerskú pozíciu potom prebral generálny manažér a jeden z akcionárov klubu Ján Kobezda. Dukle sa začalo dariť, no vtom prišla nečakaná správa o smrti 41-ročného Kobezdu.

„Bol veľkou osobnosťou, hráči pred ním mali rešpekt. Keď prišiel, začali sme vyhrávať. Potom však odišiel a zlé výsledky sa vrátili,“ hovorí Eduard Hartmann, ktorý sa označil za akéhosi office manažéra klubu.

V Dukle si prešiel mnohými funkciami. Bol šéfom mládeže, vedúcim štadióna aj generálnym manažérom. „Varím kávu, nosím minerálku novinárom, to tam tiež napíšte,“ žartuje.

Foto N - Peter Kováč
Eduard Hartmann na trenčianskom štadióne Foto N – Peter Kováč

Papierovo silní

Súčasťou kádra je od začiatku sezóny Marcel Hossa – po Ölveckom ďalší hráč so skúsenosťami z NHL a najlepší strelec KHL zo sezóny 2009/10.

„Podľa papierových predpokladov sme stopercentne patrili v tabuľke najhoršie na šieste miesto,“ tvrdí Hartmann.

„Dôležitú úlohu hrá aj to, že nie vždy sa podarí spraviť kolektív,“ hovorí Jozef Mitocha. „Sedemdesiat percent úspechu je v partii. Veľa vecí môže ovplyvniť tréner a generálny manažér.“

Mitocha je jedným z akcionárov klubu, v dvoch funkčných obdobiach bol prezidentom. Po smrti Jána Kobezdu sa do klubu vrátil a s prezidentom Viliam Ružičkom si rozdelili kompetencie generálneho manažéra.

Foto N - Peter Kováč
Jozef Mitocha. Foto N – Peter Kováč

„Keď sme v roku 2004 naposledy získali titul, v tíme sa utvorila úžasná partia. Veľa z hráčov sa chcelo predať, o KHL sa vtedy ešte len začínalo hovoriť,“ spomína.

„Hráči ako Hanzal či Zlocha strhli partiu. Nešlo im ani tak o peniaze, skôr si chceli zahučať na námestí.“

Partiu sa darilo utvoriť vďaka tomu, že hráči boli spolu aj niekoľko rokov. To si však v súčasnosti môžu dovoliť len ekonomicky najsilnejšie kluby ako Košice, Banská Bystrica a Nitra.

„Zmluvy sa podpisujú na obdobie jednej sezóny. Vo všeobecnosti už platí, že v máloktorých tímoch hráčov platia napríklad aj počas letnej prípravy,“ hovorí Ivan Piovarči. V Dukle pôsobil viac ako 25 rokov, v roku 2007 sa stal generálnym manažérom Zvolena.

Oproti obdobiu spred desiatich rokov, keď bola Dukla naposledy vo finále play-off, podľa Mitochu ubudli aj peniaze od sponzorov.

„Pred desiatimi rokmi boli futbalisti v druhej lige, teraz získali dva tituly. Hokej aj futbal sú u nás založené na malých sponzoroch. Raz sú tam, raz inam. Viem to, stretávam ich na futbale,“ vysvetľuje Mitocha.

Foto N - Peter Kováč
Bufet na Zimnom štadióne Pavla Demitru .Foto N – Peter Kováč

Kedy nastal zlom

Trenčín historicky patrí medzi najúspešnejšie slovenské hokejové kluby. V ére samostatnosti získal tri tituly (1994, 1997 a 2004), štyrikrát skončil druhý a trikrát tretí. Viac medailí majú len Slovan (15) a Košice (18).

Ak by Trenčín vypadol, jedinými klubmi, ktoré absolvovali všetky ročníky najvyššej slovenskej súťaže, by zostali Košice a Poprad. Slovan hrá od roku 2012 v KHL.

Vo finále play-off však Dukla hrala naposledy v roku 2007, v semifinále o päť rokov neskôr. Trenčania získali prvých šesť medailí v rozmedzí ôsmich rokov (1994 – 2001), za zvyšných pätnásť rokov prišli štyri umiestnenia v prvej trojke.

Ak pozorne čítate, asi sa pýtate, čo sa stalo po roku 2001. Odpoveď je dôležitá: štátom podporovaný klub sa zmenil na súkromnú akciovú spoločnosť.

Dukla Trenčín sa ešte pred rokom 1989 stala jedným zo štátom dotovaných stredísk vrcholovej športovej prípravy. Okrem hokejistov v Trenčíne trénovali napríklad aj volejbalisti, vzpierači, cyklisti či zápasníci. Všetci mali oficiálne vojenské hodnosti.

Dosluhujúci socialistický režim výchovy zažil aj majster sveta z roku 2002 Rastislav Pavlikovský. Vyrastal v Dubnici a do Trenčína prišiel v roku 1991 ako 14-ročný. O dva roky neskôr si už zahral medzi seniormi.

„Bolo to niečo úplne iné. Mali sme zabezpečené ubytovanie, stravu, odpočinok, tréningy. Všetko zastrešovala vojenská organizácia,“ spomína a uznáva, že manažéri to vďaka štedrej štátnej dotácii mali oveľa ľahšie.

„V tom čase Trenčín, Slovan a Košice patrili k špičke československého hokeja.“

Foto N - Peter Kováč
Foto N – Peter Kováč

Do akciovky vstúpil aj Demitra

Po Novembri ešte ministerstvo obrany dotovalo Duklu počas 90. rokov, no po prelome tisícročí si to rozmyslelo. Prišlo to krátko po tom, ako Trenčín v roku 2001 prehral finále play-off so Zvolenom.

„S pár fanatikmi sme sa dohodli, že založíme akciovú spoločnosť,“ hovorí Mitocha, ktorý je dodnes jedným z akcionárov. Podľa Obchodného registra vznikla akciovka 10. júna 2002.

„Pôvodne nás bolo šesť, neskôr sa pridal aj Pavol Demitra, no len pre to, že v čase založenia nebol na Slovensku.“

Mária Demitrová podiel svojho manžela po jeho smrti predala. Mitocha pre Denník N povedal, že s Demitrom mal dohodu. Hokejista mu sľúbil, že ak ukončí kariéru, odkúpi od Mitochu podiel.

Mitocha nechcel prezradiť, koľko do akciovky vložil. Verejne známe však je, že Róbert Švehla investoval do klubu milión eur.

Foto N - Peter Kováč
Pamätník Pavla Demitru pred štadiónom (Foto N – Peter Kováč)

DUKLA Trenčín, a.s. (OR SR)

Predstavenstvo

Viliam Ružička (predseda), Marián Troliga (člen), Ján Kobezda (člen, zomrel v januári)

Dozorná rada

František Hossa, Jozef Mitocha, Milan Sedláček, Róbert Švehla, Andrej Kollár, Miloš Radosa, Juraj Knapp

Prezidentom sa stal Mitocha, ktorý mal skúsenosti s riadením zo svojej firmy Hermes. „S generálnym manažérom Ivanom Piovarčim sme zložili tím, keď sme zistili, že nemáme štadión.“

Podľa vtedajších výstupov ho mesto kúpilo od štátu za symbolickú korunu, čomu však Mitocha neverí.

Prezidentom hokejového klubu bol popri práci. „Od ôsmej do deviatej Dukla, potom práca a od štvrtej do šiestej opäť Dukla. K tomu tri zápasy týždenne a doma bohovská pohoda,“ smeje sa.

Problémový štadión

V Trenčíne zažívajú problém, ktorý je dlhé roky brzdou rozvoja napríklad aj talianskeho futbalu. Drvivá väčšina štadiónov klubov zo Serie A patrí mestám. Kluby nechcú investovať do niečoho, čo im nepatrí, a mestá na veľké výdavky nemajú prostriedky.

Rovnaká situácia je aj v trenčianskom hokeji. Do príchodu Richarda Rybníčka na post primátora Trenčína si štadión spravoval klub, ktorý od mesta dostával príspevky na chod štadióna, hlavne na energie.

To sa novému primátorovi nepáčilo, nakoniec si štadión zobral pod svoju správu. Hradí energie a náklady na chod štadióna. Dukla je len podnájomník.

Hovorkyňa mesta Erika Ságová tvrdí, že radnica v roku 2016 investovala necelých 42-tisíc na rekonštrukciu kotolne, 62-tisíc na chladenie 44-tisíc na výmenu mantinelov. V tomto roku plánuje mesto poskytnúť dotáciu 15-tisíc eur na výmenu riadiaceho systému vykurovania.

Foto N - Peter Kováč
Foto N – Peter Kováč

Foto N - Peter Kováč
Foto N – Peter Kováč

Štadión otvorili v roku 1960 a odvtedy neprešiel žiadnou väčšou rekonštrukciou. Diváci sedia na drevených stoličkách. Pod strechou je však 13 skyboxov, ktoré presadil Róbert Švehla.

„Keď ho postavili, ešte sa nevedelo, čo je to napríklad zateplenie,“ hovorí Mitocha a prezrádza, že časť kabín pomohli zrekonštruovať hviezdy NHL.

„Sedem či osem rokov dozadu sme sa na to poskladali, nakoniec to zostalo Dukle,“ vysvetľuje Pavlikovský.

Z talentov nič nemajú

Šimon Cibulka má 32 rokov a Dukle fandí, odkedy vníma svet. Tvrdí však, že takú biedu ako v súčasnosti si nepamätá.

Prečo prišiel aj na prvý domáci barážový zápas s Detvou, počas ktorého sme sa s ním stretli? „Je to o klubizme, o tradícii. Fanúšikovia však držia s klubom aj pre minulé úspešné roky. Všetká česť Detve, ale my chceme viac.“

Počas rozhovoru vyjadril spokojnosť len zriedkavo. Medzi kroky, ktoré ocenil, patrí, že Dukla tento rok podpísala zmluvy na celú sezónu s hráčmi ako Marcel Hossa či Peter Ölvecký. „Takí tu doteraz bývali do novembra, kým sa nerozohrali a neodišli do zahraničia.“

Tiež sa mu páčilo, že klub sa snažil dotiahnuť ľudí na štadión rôznymi akciami. Najviac ich však podľa neho príde, keď sa bude hrať o vrchné priečky.

Zároveň však dodáva, že Dukla vyznáva filozofiu provinčného klubu. „Viacero fanúšikov je už alergických na frázu, že vedenie nechce brániť v kariére našim hráčom,“ hovorí Cibulka.

Zdá sa mu, že klub nebojuje o svojich hráčov a priľahko ich púšťa do veľkých klubov. „V posledných rokoch to boli napríklad Šťastný, Daňo či Hlinka. A to, že odišli do Slovana, je na tom najhoršie.“ Dukla má so Slovanom veľkú rivalitu už od 90. rokov.

Foto N - Peter Kováč
Šimon Cibulka (Foto N – Peter Kováč)

Trenčiansky klub patrí medzi špičku vo výchove mladých hokejistov, jeho mládežnícke tímy pravidelne vyhrávajú svoje súťaže.

Dukla však dopláca na to, že v hokeji de facto neexistujú prestupy. Hráč môže odísť z klubu až po uplynutí zmluvy. Klub má právo na tabuľkové peniaze, ide však skôr o symbolické sumy.

„V hokeji sa na hráčoch nedá zarobiť. Pokiaľ je však enormný záujem o hráča, kluby sa môžu dohodnúť aj na inom ako tabuľkovom odstupnom,“ vysvetľuje Piovarči.

Dodáva však, že v pozícii generálneho manažéra naposledy pôsobil ešte v roku 2012. „Za mojich čias fungovala akási zbojnícka česť, dalo sa dohodnúť. Netrúfam si povedať, ako je to teraz.“

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie