piatok

Vezmi tri baštrnáky...

Chlap sa po práci vracia za rodinou. Pláteníci, drotári, olejkári, murári, pltníci, ítečkári, vládni úradníci. Tí všetci sa už stáročia vracajú domov.

Foto – TASR/AP

Tento text píšem v Poprade v kaviarni Hotela Európa. Dôvod, pre ktorý je táto okolnosť hodná zmienky, láskavému čitateľovi ponúknem až na záver. A pravdou je aj to, že vo vzťahu k zvolenej téme je táto zhoda náhod až gýčovito symbolická. Priznanie býva poľahčujúcou okolnosťou. Povedal som si teda, že to radšej vybalím hneď.

Sedím tu a čakám na rýchlik, ktorý ma odvezie do Bratislavy, a rozmýšľam nad tým, ako je to naše hlavné mesto ďaleko. Doslova aj obrazne. Zároveň sa aj teším, že tentoraz mám šťastie, lebo na um mi zišiel paradox, ktorý pozná každý človek žijúci na vidieku. Ten paradox tvrdí, v súlade so skutočnosťou, že z Bratislavy napríklad do Popradu je oveľa ďalej ako z Popradu do Bratislavy.

Poďme doňho hromom

Tak nám pán minister vnútra po mesiacoch cynického uškŕňania sa vyrazil do útoku, zišlo mi na um vzápätí. A že je to ostrý chlapík, na paškál si zobral rovno prezidenta republiky. Vraj plytvá štátnym kerozínom. Správa sa papalášsky, pritakal mu predseda parlamentu. Keby som to ja robil, roznesiete ma v zuboch, posťažoval sa novinárom premiér. Hm, je pekné vidieť u najvyšších predstaviteľov vlády a parlamentu takúto jednotu a pevnosť postojov. Bolo by to aj dojímavo povznášajúce, keby to zároveň nebolo také úbohé a nízke. Lietadlá dnes už možno nelietajú na kerozín, ale správanie, aké predviedli títo traja páni v tomto prípade, vždy bolo, je a navždy ostane podlým.

Mali sme tu už všeličo. Prezidenta, ktorý si chcel variť na dvojplatničke, cestovať domov (vtedy do Košíc) vlakom, premiéra, ktorý vážne uvažoval nad tým, že hlavné mesto Slovenskej republiky presťahuje do Banskej Bystrice. Veď riaditeľstvo pôšt tam aj presťahoval. Teraz máme prezidenta, ktorý lieta za rodinou špeciálom vládnej letky. Už keď sme ho volili, vedeli sme, že nie je z Vrakune, Vlčieho hrdla, ani zo Stupavy. Už keď prichádzal do úradu, bolo jeho cestovanie za rodinou témou. Nemal ju kto živiť, utíchla.

Nastalo nové nastrunenie harfy, ako hovorí klasik. Prezident príliš vytŕča, poďme doňho hromom. A tak sa do tej mediálne nedonosenej témy obuli hneď traja zdatní trubadúri neohrozenej pravdy a spravodlivosti. Čo počuje v spodných tónoch tohto spravodlivo rozhorčeného trojhlasu občan sediaci v popradskej kaviarni?

Za vaše lieta, chlapi!

Zlý úmysel predovšetkým. Lebo aj zložitejšie veci sa dali vybaviť listom, ktorého odosielateľom mohla byť kancelária ministra vnútra a adresátom podateľňa v prezidentskom paláci. A možno by úplne postačil jeden telefonát vedúceho služobného úradu vlády, ak pripustíme, že aj premiér potrebuje prejaviť úprimnú starostlivosť o verejné financie.

Nestalo sa tak, a dá sa tomu rozumieť. Premiér krajiny, ktorého s doručenkou zo súdu pošta nevie zastihnúť, k takej inštitúcii veľkú dôveru mať nemôže. A tak sa verejnosť o výhradách k prezidentovým cestám domov dozvedela zarovno s hlavou štátu, ak nie skôr. Pravdaže spôsobom, ktorý je len technologicky vylepšenou verziou hlásnej trúby. Povedané inak – dali prezidenta vybubnovať. Vnútili mu pozíciu fagana, ktorého ujo školník prichytil na hruškách v školskej záhrade. Berie si zo spoločného, hanba mu, zaznelo zo všetkých ampliónov odrazu. A všetkým trom uškŕňajúcim sa previazaným prútom sa v bruškách rozlialo teplo. Takto to myslel kráľ starých Slovákov, povedali si a hádam aj pripili.

V cezpoľnom našincovi hrkne, keď mu vyčítajú veľkopanské maniere. Dokonca aj keď je prezidentom. Čo potom ešte v takom, ktorý sa len s úctou a rešpektom prizerá práci, ktorú prezident robí. Takto nejako by mala vyzerať služba občanovi, povie si, keď ho vidí stretávať sa s ľuďmi, ktorí verejného činiteľa od starostu obce vyššie vidia na vlastné oči raz za život. Keď ho počuje nahlas, zreteľne a zrozumiteľne oponovať cynizmu, ľahostajnosti a krátkozrakosti politických elít usadených v parlamente a vo vláde ako vodný kameň na dne varnej kanvice, v ktorej prebublávajú korupčné škandály a zneužívanie právomocí, povie si, že ho síce nemusí, ale svoju robotu robí dobre. A zrazu bác – veď sa pozrite na toho svojho svätého muža! Za vaše lieta, chlapi! To tvojim deťom odtŕha od úst, suseda!

Koľko stojí hanba?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Prémiový článok e-mailom
raz týždenne zadarmo!

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 82831 z vás dostáva správy e-mailom