Denník N

Ján Lunter: Kotlebova cesta nás vytesňuje z Európy

Ján Lunter. Foto N – Tomáš Benedikovič
Ján Lunter. Foto N – Tomáš Benedikovič

Za socializmu bol programátor, ktorý sa tešil z toho, že sa naučili opravovať kosačky. Po roku 1989 postavil rodinnú firmu, ktorá vyrába zdravé potraviny. Teraz Ján Lunter vyskúša, aké je to postaviť sa proti Kotlebovi.

V pondelok Ján Lunter oznámil, o čom sa hovorilo už dlhšie – bude kandidovať za šéfa Banskobystrického samosprávneho kraja. V rozhovore pre Denník N hovorí 65-ročný podnikateľ o živote v socializme a o tom, ako zvažoval emigráciu, o výrobe tofu aj o tom, ako ho hokejista Michal Handzuš presviedčal, aby teraz išiel do politiky.  

Pochádzate z rodiny so šiestimi deťmi, vy máte šesť detí. Plánovali ste mnohopočetnú rodinu?

Nejako tvrdo sme neplánovali počet, ale bolo nám jasné, že jedno dieťa nemá inšpiráciu, pri dvoch sa hovorí, že sa nedá hlasovať a budú sa hádať. Tri deti je také optimum. Máme šesť, hlasujeme, ale posledné slovo má aj tak manželka.

Vyštudovali ste za elektrotechnického inžiniera. Čo robil elektrotechnický špecialista na počítače počas socializmu?

Vyštudoval som technickú kybernetiku, počítače. Prvú prácu som dostal v Chemosvite. Bolo po 16. zjazde komunistickej strany, rok 1975. Komunisti prikázali využívať výpočtovú techniku, ale firmy to nepotrebovali. Vyriešili to tak, že ma prijali, dali mi stôl, stoličku, obraz prezidenta Husáka, ale robotu mi nedali. Tak som dal po mesiaci výpoveď, išiel som na vojnu, a potom som nastúpil do Stavoprojektu. Tam už počítač bol, ale nepracovalo sa tam tak ako u nás doma v Telgárte na roliach. V Telgárte založili jednotné roľnícke družstvo až v roku 1975, takže som vyrastal v normálnom prostredí.

Prečo až v roku 1975? Zabudli na vás?

Je to dedina v kopcoch, neoplatilo sa im to a báli sa toho. Dovtedy som už vedel rozobrať traktor, kosačku…

Nástupný plat ste mali, predpokladám, okolo 1200 korún (40 eur), alebo viac?

Štandardne to bolo 1600 korún, ale ľuďom, ktorých chceli, vedeli dať aj o desať eur viac. Aj tak som si nevedel predstaviť, že z týchto peňazí vybudujem to, čo mám v pláne. Chcel som mať rodinný dom a deti. Tak som si zo svadobných peňazí kúpil starý traktor, neskôr aj ďalší, opravil som ich.

Ján Lunter (65)
Pochádza z Telgártu, žije v Banskej Bystrici, je ženatý a má šesť detí. Elektrotechnický inžinier. Na zelenej lúke založil prosperujúcu firmu na výrobu zdravých potravín Alfa Bio, ktorá zamestnáva vyše dvesto ľudí. Minulý týždeň ohlásil kandidatúru na post župana Banskobystrického samosprávneho kraja.

Manželka musela byť šťastná.

Manželke som povedal hneď na začiatku, aby mi dovolila robiť to, čo ma baví, a aby nečakala, že budem sedieť po skončení pracovných hodín na balkóne so založenými rukami. Rešpektuje to dodnes.

Pre kariérny postup a vôbec pre život v tých zvláštnych časoch socializmu bolo treba vstúpiť do komunistickej strany. Vy ste, myslím, nevstúpili.

Naša rodina bola ako keby očkovaná proti komunizmu. Nikto z mojich šiestich súrodencov a blízkych známych nebol v strane. Otcov brat emigroval v roku 1968. Študoval teológiu, a keď ich rozpustili, študoval matematiku. Potom učil na vysokej škole, ale vyhodili ho, lebo nechcel vstúpiť do strany. Starý otec sa narodil v Amerike, ale prišiel na Telgárt kvôli láske k starej mame. Stalo sa to v období prvej republiky. Vždy nám hovoril o demokracii a slobodnom živote. Raz povedal: narodil som sa v Pittsburgu a zomriem v Telgárte, vy to môžete urobiť inak. Dodnes mám kópiu jeho rodného listu. Pripravil som si ho, aby keď ujdem, vytiahnem ho v Amerike, že som potomok amerického občana. Komunisti mu potom zobrali pas a chceli ho zavrieť. 

Ponúkali vám stranícku legitimáciu?

Ponúkali, ale nikdy k tomu nedošlo.

Keď hovoríte o vašich rodinných pomeroch, vyzerá to, že komunistická štátna bezpečnosť mohla mať o vás záujem. Kontaktovali vás, lámali?

Asi dva alebo tri razy som sa stretol s tajnou bezpečnosťou. Raz to bolo pre vyšetrovanie pokusu o opustenie republiky a druhýkrát keď sa mi podarilo dostať na odvolanie cez Prahu do zahraničia.

Lunter oznamoval kandidatúru so svojim synom Ondrejom. foto N - Daniel Vražda
Lunter oznamoval kandidatúru so svojím synom Ondrejom. Foto N – Daniel Vražda

Vyšetrovali vás pre pokus o opustenie republiky. Za socializmu to bolo dosť vážne, nie?

Áno, mám aj priateľa Stana Filu, ktorého odsúdili za rozširovanie Orwella. Keď vyšiel z väzenia, robil kuriča. Náš riaditeľ hovoril, že by sme potrebovali ešte jedného programátora. Povedal som mu, že takého poznám, ale vyšiel z väzenia. Pripomenul som mu, že na porade hovoril, že takýchto ľudí treba podporovať. Opýtal sa, za čo sedel. Povedal som, že za Orwellovu Farmu zvierat, ale jedni hovorili, že je to kritika socializmu, iní že kapitalizmu (smiech).

Fajn príbeh, ale pýtal som sa na to vaše vyšetrovanie.

Boli sme skupina programátorov a chceli sme ísť pracovať legálne do zahraničia. Kolega napísal listy na zahraničné ambasády, a aby ušetril poštovné, išiel ich poslať do Maďarska. Chytili ho na hraniciach. O dva roky ušiel do Kanady.

Uvažovali ste o tom, že emigrujete?

S manželkou sme vycestovali do Juhoslávie, odtiaľ sme išli do Talianska a v Benátkach sme to riešili. Bolo to asi v roku 1978. Pohádali sme sa. Ona chcela odísť hneď, ale ja som chcel pár rokov počkať, kým sa súrodenci dostanú na školy. Aby som im nepokazil život. Sľúbil som jej, že potom ujdeme.

Na vysokú školu nastúpili a…?

Už som bol vtedy celkom spokojný…

Spokojný? Hovorili ste, že práca s počítačmi nebola to naj.

Počítače nie, ale spokojný som bol s tým, že som mal dva traktory, kosačku, hrabačku. Dodnes si pamätám, ako na Ponikách ráno o štvrtej lietali lastovičky. Napriek tomu sme mali vybavené, že keď prídeme do Juhoslávie, prevezú nás do Talianska. Dal som si žiadosť, ale napísali mi, že moja cesta do Juhoslávie nie je v súlade so záujmami štátu.

Horehronie, odkiaľ pochádzate, to sú klobásy, masť, slanina, škvarky, zdravé potraviny boli skôr vtipný doplnok stravy. Dalo by sa povedať, že ste výživový renegát. Čím to je, že človek z takéhoto prostredia sa začne zaoberať výrobou tofu?

Telgárťan musel zjesť všetko, čo nezjedlo jeho, aby prežil. Keď som sa oženil, spadli na nás dve veci. Mamina rakovina a manželkine žlčníkové záchvaty. V tom čase som sa stretol s alternativistom prekladateľom, mimoriadne sčítaným Augustínom Štefancom. Odporučil mi pre mamu vitariánsku stravu.

Prečítali ste si, že existuje nejaké tofu, ale nevyzerá to na prvý pohľad na veľké nasýtenie.

Vyskúšali sme to urobiť s manželkou doma v hrnci podľa receptúry.

Ochutnali ste a?

Neriešil som chuť, ale množstvo bielkovín. Okrem toho som to vyhodnocoval sedliackym rozumom, čo mi to prinesie, ako mi to pomôže. Keď som to prepočítal, zdalo sa mi, že by sa dalo z toho žiť. Bolo na tom veľa práce, ale skončilo sa to tým, že sme priniesli tofu v roku 1991 na výstavu do Prahy…

A?

Nepoznali to ani v Prahe. Boli sme prví v Československu.

Vytvorili ste rodinnú firmu na bio potraviny, začínali ste v pivnici rodinného domu, firma funguje, predávate aj v zahraničí – ako napadne 65-ročnému úspešnému mužovi, že ide kandidovať za župana?

Kúpil som si traktor, hoci som bol programátor, robím tofu, chovám včely, nových príležitostí a výziev sa treba chopiť.

Áno, ale výziev je vo vzduchu iks – prečo politika?

Lebo je to zaujímavá nová výzva. Nemôžem sa pozerať so založenými rukami, kam sa veci v župe uberajú. Žijem tu ja, moje deti aj vnúčatá.

Isto, ale to si tak človek sedí doma a povie si: bolo by niečo treba robiť s politikou v kraji, idem kandidovať za župana. Takto to asi nefunguje? Alebo prišiel niekto za vami?

Prišli za mnou ľudia, nestraníci, ktorých poznám, a navrhli mi, aby som kandidoval na župana. Michal Handzuš mi povedal, že ak sa zodpovední nechopia zodpovednosti, tak nezodpovední to zneužijú.

Takže bola to ponuka slušných ľudí a rozhodli ste sa, že ju prijmete?

Ešte sme to prepierali doma. Syn Juraj vytiahol niečo podobné ako Michal Handzuš, citát od Platóna, Ondrej to podporil, manželka bola absolútne proti… Nakoniec súhlasila a ja som to prijal.

Aj napriek tomu, že ak vás zvolia, už nič nebude také ako predtým?

Vždy som to tak bral.

Riadiť župu je asi iné ako riadiť firmu.

Je to niečo iné, ale v niečom je to rovnaké. Oboje si vyžaduje kreativitu a poctivú prácu.

Vidíte niečo pozitívne na kauzami zmietanej vládnej koalícii? Pýtam sa preto, lebo práve od nich možno budete potrebovať podporu vo voľbách.

Teraz sa niečo podarilo, zrušenie Mečiarových amnestií, ale uvidíme, ako to dopadne. Musíme spolupracovať s tým, čo je, myslím tým štandardné demokratické politické strany.

Ján Lunter a Andrej Kiska. Foto – prezident.sk
Ján Lunter a Andrej Kiska. Foto – prezident.sk

V jednom našom predchádzajúcom rozhovore ste hovorili, že uvažujete vo voľbách o Moste-Híde. Sklamali vás?

V tejto chvíli sa k tomu nechcem vyjadrovať a stavať sa do pozície komentátora národnej politiky.

Čo vám prvé napadne, keď počujete Kotleba? Pamätáte sa na deň, keď Kotleba vyhral voľby?

Bol som sklamaný. Napadne mi frustrácia z toho, že prišiel niekto, kto ponúka programy, ktoré nás vytesňujú z Európy. Prezentujú ich ľudia, ktorí idú študovať do Číny trestný poriadok a pokúšajú sa ho doviesť k nám. Je to Kotlebova cesta. My musíme voličov presvedčiť programom a argumentmi, že by to cestou nemali ísť.

Ste pripravený na to, že v prípade víťazstva sa dostanete do bodu nula, kde dohody o vašej podpore skončia a môžete sa stať bez podpory v zastupiteľstve personalistom v župnom úrade?

Mohlo by sa to stať, ak sa nám nepodarí spojiť moju kandidatúru s kandidatúrou ostatných do zastupiteľstva. Preto postavíme ľudí pod hlavičkou kandidáti za dobrý kraj. Sám by som veľa neurobil.

Sú to ľudia mimo terajšej politiky?

Áno.

Na čo ste stavili?

Sú to aktívni občania z nášho kraja. Stavili sme na ich prácu v teréne a čestnosť. Medzi nami je napríklad biela vrana, pani Lapinová, pani Miroslava Vargová, ktorá odvádza skvelú prácu pri rozvoji vidieka a občianskych aktivít na Malohonte, a mnohí ďalší. Postupne ich budeme predstavovať.

Takže občania budú mať vlastne možnosť voliť tím?

Áno.

Vrátim sa ešte k možnej podpore politickými stranami. Čo urobíte, keď sa vaši podporovatelia prihlásia a budú chcieť ten post, tamto miesto?

Miesta chceme obsadiť odborníkmi na základe transparentných výberových konaní. Požiadavky mimo etického kódexu odmietneme.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Župné voľby 2017

Slovensko

Teraz najčítanejšie