7 dobrých správ: Syna odnesie na chrbte, aby videl vrchy slovenských hôr

1. Na protest sa chytili za ruku

Holandskí poslanci sa od pondelka držia za ruky. Robia tak zo solidarity s homosexuálnym párom, ktorý minulý víkend napadla skupina tínedžerov. Jasper Vernes-Sewratan and Ronnie Sewratan-Vernes sa držiac za ruky vracali domov, keď na nich zaútočili kúsok od ich domu v meste Arnhem na východe krajiny.

„Chceme tak ukázať, že násilie proti komukoľvek nie je v Holandsku akceptovateľné,“ povedal pre Guardian holandský politik Alexander Pechtold, ktorý držal za ruku svojho kolegu Woutera Koolmeesa. „Je veľmi dôležité, že ukazujeme, že je úplne normálne ukázať, kým ste.“

Holandsko bolo prvou krajinou na svete, ktorá v roku 2001 legalizovala manželstvá rovnakého pohlavia.

Iniciatíva sa pod hashtagom #allemannenhandinhand (všetci muži sa držia za ruky) rozšírila po svete. Na protest proti homofóbii sa za ruky chytili politici, športovci, herci, podnikatelia aj policajti.

2. Zabehla tisíce míľ proti predsudkom

Švédka Kristina Palténová zabehla 1144 míľ z Iránu cez Turecko do Turkménska, aby tak bojovala proti predsudkom z islamu vo svojej rodnej krajine a iných štátoch v Európe.

„Chcela som vidieť viac dôvery vo svete, a tak som sa spýtala, čo pre to môžem urobiť?“ povedala pre Guardian. „Som bežkyňa a som žena. A tak som si vzala svoje bežecké topánky a šla som si zabehať cez moslimské krajiny, kde platí šária s tým, čo sa bude diať?“

Zabehnúť z Turecka do Turkménska jej trvalo 58 dní, počas ktorých teplota klesla pod nulu, ale aj vystúpila na 45 stupňov. Už počas prvého dňa svojej cesty sa Palténová bála a na videu, ktoré od začiatku natáčala, mala slzy v očiach. Stretla však neznámeho muža, ktorý jej vo svojom stane ponúkol jedlo, aby ju tak privítal v jeho krajine. Takéto priateľské stretnutia sa potom stali bežnou súčasťou Palténovej maratónu, keď jej ľudia ponúkali jedlo, nocľah aj dary. Práve láskavosť neznámych jej dala silu pokračovať.

„Verím, že väčšina z nás má predsudky, aj ja ich veľa mám, ale keď stretávame iných, nie je na to dôvod. Myslím, že všetci sme ľudia,“ povedala. „Všetci ľudia sú nádherní, každý svojím spôsobom.“

3. Po chemoterapii jej vrátila krásu

„Z obdobia, keď môj nevlastný otec dostal rakovinu, nemám veľa pozitívnych zážitkov. Pamätám si však pocit, že som chcela byť schopná urobiť niečo a nevedela som čo,“ povedala Sarah pre BBC. „Myslím, že niekedy to vyjde, keď takýmto ľuďom spravím korunu. To je môj spôsob, ako pre nich niečo urobiť.“

Sarah ľuďom, ktorí prekonali rakovinu, kreslí henou na kožu ornamenty a prinavracia im tak krásu a sebavedomie. Naposledy navštívila Chanel, ktorej diagnostikovali rakovinu, keď mala 20 rokov.

„Moja choroba veľmi ovplyvnila to, ako vyzerám. Zmenil sa tvar môjho nosa aj tvar mojich úst, moje oči získali mandľový tvar. Pre stereoidy sa mi nafúkli líca,“ uviedla Chanel, ktorá po chemoterapii prišla o vlasy. „Je ťažké takto vyzerať, ľudia si hovoria – oh, aké smutné, chorý človek. A tak Sarah vracia silu.“

Sarah už zadarmo pomohla viac ako 60 ľuďom. „Páči sa mi, že robí niečo ako kráľovskú korunu z heny,“ povedala Chanel. „Pretože si naozaj myslím, že ak prekonáte chemoterapiu a prežijete všetky transplantovania, ste kráľovná.“

4. Osada má pitnú vodu na čipovú kartu

Ľudia z rómskej osady Niže pri Dobšinej doteraz používali vodu z potoka, v ktorej si prali, umývali sa aj brali vodu na varenie. To sa po 13 rokoch zmenilo a osada získala unikátny prístoj na pitnú vodu. Na načapovanie čistej vody potrebujú Rómovia len čipovú kartu.

„V kancelárii mám software, kde ľuďom dobijem kartu. Je to podobné ako pri dobíjaní kreditu pri cestovaní autobusom,“ povedal pre aktuality.sk vajda Marián Bubenčík, ktorý sa tým inšpiroval z Británie. „Mám príbuzných, ktorí žijú v Anglicku a tam mnoho služieb funguje na čipové karty,“ povedal.

Záloha za kartu je desať eur, jeden kubík vody stojí 1,5 eura. „Predávame to za rovnakú cenu, ako mesto nakupuje od vodární. Nemáme na tom žiadnu maržu,” povedal Bubenčík.

V osade si prístroj pochvaľujú a zároveň sa učia, že ani voda nie je zadarmo.

http://tivi.cas.sk/video/2509140/romovia-v-dobsinej-maju-automat-na-vodu/

5. Seniori darovali pyžamá onkologickým pacientom

Seniori z prešovských denných centier darovali pacientom s onkologickými ochoreniami pyžamá. Zapojili sa tak do projektu Sušiak s pomocou. Klienti Denného stacionára na Sabinovskej ulici v Prešove vyzbierali oblečenie na prezlečenie pre ľudí hospitalizovaných v nemocnici. Do charitatívnych činností sa zapájajú pravidelne, chcú tak pomáhať tým, ktorí to najviac potrebujú.

„Ide o krásnu myšlienku pomoci pacientom, ktorí sa náhle ocitli v nemocniciach a potrebujú sa prezliecť do pyžama alebo nočnej košele a nemajú do čoho,“ povedala pre TASR vedúca prešovského centra Eva Kakaščíková. „Zozbierali sme 40 kusov oblečenia a osobne sme ich doručili do Východoslovenského onkologického ústavu v Košiciach. Plánujeme pokračovať aj v zbierke šatstva a obuvi pre sociálne slabších ľudí a rodiny.“

Seniori už myslia aj na najmenších. K Medzinárodnému dňu detí plánujú urobiť zbierku hračiek, ktoré potom doručia deťom z chudobného prostredia.

6. Na vrchy hôr berie syna na chrbte

„Môj syn má problém s nohami, tak chodíme takto,“ napísal na sociálnej sieti Vojtech Benko, ktorý so synom Lukášom chodí po slovenských horách. Lukáš má detskú mozgovú obrnu, to im však nebráni zdolávať slovenské hory.

„Boli sme hádam všade: Ďumbier, Chopok, Kráľova hoľa, Sitno, vo všetkých 12 sprístupnených jaskyniach,“ povedal Benko pre vedelisteze.sk. „Splavili sme aj Malý Dunaj. Chodíme tiež na bežecké preteky v Brezne (7,7 kilometra na kočíku) a boli sme aj v USA, konkrétne v Chicagu.“

Vojtech Benko a jeho manželka sú vášnivými turistami, a preto chceli hory ukázať aj svojmu synovi. „Ja som bol tiež na tom hocijako, ale vždy, keď sme šli do prírody, tak bolo všetko v poriadku,“ povedal Benko.

7. V newyorskej galérii MoMA je aj Slovák Tomáš Rafa

Slovenský výtvarník Tomáš Rafa v rámci svojho umeleckého projektu Nový nacionalizmus v srdci Európy zaznamenáva utečeneckú krízu a nárast extrémizmu v Európe. Od 9. apríla si videá z jeho projektu môžu pozrieť návštevníci Múzea moderného umenia MoMA v New Yorku.

Ako píše New York Times, Rafa skúma skutočné aj obrazné múry, ktoré sú z betónu, alebo ich udržuje zhubná nacionalistická politika.

Tomáš Rafa študoval na Akadémii krásnych umení v Banskej Bystrici a vo Varšave a dlhodobo pracuje na zbierke videodokumentov, ktorými sa venuje dianiu v Poľsku, Česku, Maďarsku a na Slovensku. Jeho témami sú najčastejšie rasizmus, neznášanlivosť a xenofóbia. Vo svojich projektoch sa snaží zodpovedať otázku – Kde je hranica medzi patriotizmom a nacionalizmom?

V roku 2011 získal za svoju tvorbu Cenu Oskára Čepana, v roku 2015 mu udelili Novinársku cenu v kategórii Krátke video za video z Donecka.