Denník N

Mladý Slovák pretekal na Paríž-Roubaix krátko pred Saganom: Ešte hodinu sa mi triasli ruky

Adrián Foltán. Foto N – Peter Kováč
Adrián Foltán. Foto N – Peter Kováč

Na preteky som sa pripravoval na dlažobných kockách v Kremnici či v Banskej Štiavnici, tie sa však s tými vo Francúzsku nedajú porovnávať. Na najťažších úsekoch cesta pripomína skôr chodník v Tatrách, hovorí Adrián Foltán o pretekoch Paríž-Roubaix, ktoré absolvoval vlani aj predvlani.

Cyklista Adrián Foltán má 19 rokov a aktuálne preteká za Duklu Banská Bystrica. S cyklistikou začal ako 11-ročný v Žiari nad Hronom a o tri roky neskôr už patril medzi mládežníckych reprezentantov Slovenska. Ako junior sa zúčastnil na majstrovstvách sveta v Richmonde aj v Dohe a Slovensko reprezentoval aj na viacerých pretekoch juniorského svetového pohára. Medzi takéto preteky patrí aj Paríž-Roubaix, na ktorom Adrián súťažil v rokoch 2015 a 2016.

Juniorská verzia pretekov Paríž-Roubaix je v porovnaní s profesionálmi o polovicu kratšia,  väčšinou sa však jazdí na rovnakej trase. Na známy cieľový velodróm v Roubaix 17- a 18-roční cyklisti prídu približne hodinu pred mužmi.

Adrián sa v oboch pretekoch nevyhol pádom, zakaždým však prišiel do cieľa. Vlaňajší ročník Paríž-Roubaix meral 111 kilometrov, 29 z nich sa jazdilo na dlažobných kockách, takzvaných mačacích hlavách. Preteky nedokončilo 50 zo 119 juniorov.

Paríž-Roubaix označujú za Peklo severu. Sú preteky naozaj peklom?

Určite áno. Sú to veľmi ťažké preteky, výrazne iné ako ostatné. Hlavne v pasážach, ktoré sa jazdia po kockách. Tie vás vedia úplne zničiť. Treba mať silu, výbušnosť aj správnu techniku, inak väčšinou skončíte na zemi. Špecifické sú aj pocity po pretekoch. Pamätám sa, že keď som hodinu po dojazde sledoval záver mužských pretekov, ešte stále sa mi triasli prsty na rukách. Trvalo tri dni, kým som ich dokázal bez bolesti zovrieť do päste.

Ako vníma cyklista mačacie hlavy priamo na trati?

Dôležitý je už nájazd na takýto úsek, nakoľko je ideálne prísť na mačacie hlavy na čele pretekov a vyhnúť sa možnému pádu. To však vôbec nie je jednoduché. Vpredu chce byť totiž každý a už ďaleko pred takýmto úsekom sa začína bitka o dobrú pozíciu. Pretekári z boku sa tlačia dopredu, vzniká lievik a v pelotóne je nervozita. Na kockách však strkanie utíchne. Každý sa sústredí na cestu pred sebou a každý ide úplne na doraz, aby to mal čo najrýchlejšie za sebou. V takom rýchlom tempe sú však pády takmer časté.

Pád na mačacích hlavách v roku 2016

Cyklisti často jazdia na kraji cesty vedľa kociek. Pomáha to?

Áno, kraj cesty je rýchlejší, keďže sa na ňom cyklista vyhne kockám, jazda po ňom je však riskantná. Väčšinou ide o úzky pás hliny, ktorým často odteká voda a sú v ňom preto viaceré jamy a kaluže. Tie sú neraz skryté v tráve a človek ich zbadá na poslednú chvíľu. V takom prípade je to už len otázka šťastia, či sa vám podarí zabrániť pádu.

Pamätám sa, ako v roku 2015 doplatil na jazdu popri kockách jeden zo súperov. Trasa viedla popri hnojisku a zrovna na tom mieste si nevšimol jamu na kraji cesty a spadol do jarku. Nielenže sa preňho preteky skončili, ale keď potom nastúpil do zberného vozidla, nikto vraj nechcel pri ňom sedieť.

Paríž-Roubaix má špeciálny záver, vnímali ste to aj vy?

Samozrejme. Posledné kilometre sú skvelé. Tým, že sme jazdili hodinu pred hlavným pretekom, na trati bola výborná atmosféra. V závere už človek nevládze, ale pri kriku divákov znova ožije. Takisto príchod na velodróm. Aj ten je výnimočný. Štadión bol plný a keď sme naň vošli, všetko hučalo. Keď sme potom odjazdili jeden a pol kola a prišli do cieľa, hukot bol ešte silnejší.

Atmosféra na Paríž-Roubaix

Vlani preteky nedokončilo 50 juniorov vrátane troch Slovákov. Čo sa im stalo?

Jeden mal zlomený bicykel, druhý tiež nejaké technické problémy, tretí tuším defekt. Keď dôjde k pádu či defektu v úseku na kockách, čo je pravdepodobné, je to problém. Pád je totiž väčšinou hromadný a po ňom nastáva veľký chaos. Každý potrebuje pomoc, na tú sa však na úzkej a členitej ceste čaká celé minúty a pretekár je tak prakticky vyradený z hry.

Pády neobišli ani vás, ako si na ne spomínate?

V roku 2015 som spadol v situácii, keď sa mi síce podarilo prísť na mačacie hlavy na čele pelotónu, no zrovna tam došlo ku kolízii. Druhýkrát som bol viac vzadu a registroval som pád hlavného balíka, no nestihol som zabrzdiť a pri páde som si poranil stehenný sval. Našťastie som rýchlo vstal a dokázal som dobehnúť pelotón. Nohou som však nedokázal zaberať naplno a do vedúcej skupiny sa mi už nepodarilo vrátiť.

8372_1141742592510600_9136313615418433326_n
Adrián Foltán na Paríž-Roubaix 2016.

Dá sa na takéto preteky pripraviť v slovenských podmienkach?

Len ťažko. Chodil som síce jazdiť do Kremnice a Banskej Štiavnice, kde sú cesty z dlažobných kociek, a snažil som sa jazdiť rýchle úseky, naše kocky z dlažby sú však diaľnicou v porovnaní s tými na Paríž-Roubaix. Kocky, ktoré sú tam, pripomínajú skôr skaly na chodníku v Tatrách, nie cestu.

Samozrejme, dôležitá je príprava v posilňovni, ktorú cyklisti absolvujú väčšinou v zime. Dôležité sú cvičenia s vlastnou hmotnosťou či fitloptou zamerané na spevnenie svalov rúk a chrbta. Práve to je na jarných klasikách dôležité.

Čiastočne sa dá pripraviť aj na pretekoch v cyklokrose, predovšetkým z pohľadu techniky. Takéto preteky sa však s jarnými klasikami porovnávajú len ťažko.

Sú preteky špeciálne aj taktikou?

Myslím, že veľmi nie. Je to tak trochu boj o prežitie a každý, kto príde do cieľa, je svojím spôsobom víťaz. Aj tréner nám poradil len to, aby sme sa snažili držať na čele a zmenšili tak riziko pádu. Ani to nezaručuje úspech. Ten je na Paríž-Roubaix často aj otázkou šťastia.

A čo bicykle? Líšia sa niečím od klasických pretekov?

Muži majú bicykle navrhnuté špeciálne na jarné klasiky, juniori však takéto možnosti nemajú. Tréner nám preto kúpil hrubšie galúzky, ktoré majú lepšiu odolnosť k defektom. Kolesá sa nafúkajú menej ako pri bežných pretekoch, aby bol bicykel pružnejší, a vylepšujú sa aj riadidlá. Na tie sa dáva dvojitá omotávka, aby boli mäkšie a tlmili otrasy spôsobené jazdou po nerovnom teréne.

Ako vidíte tohtoročné šance Petra Sagana?

Má dobrú formu, no viaceré preteky mu v poslednom čase nevyšli. To isté platí aj celkovo o Paríž-Roubaix, čo sú preteky ktoré má on rád, a tak má veľkú motiváciu dosiahnuť dobrý výsledok. Myslím si, že bude správne nabudený a v nedeľu by mu to mohlo vyjsť.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie