V mestečku Chán Šajchún naozaj zabíjali chemické zbrane – sú však dôkazy, že útočil Asad?

Reportér britského denníka Guardian ho opísal ako mesto duchov s tichým ulicami uprostred púšte. Mestečko Chán Šajchún sa dostalo do svetových médií po utorkovom útoku chemickými zbraňami.

Novinár Karím Šahín sa tam dostal medzi prvými. Jedinou stopou po útoku, ktorý možno zmenil celú dynamiku šesťročnej sýrskej vojny, však už bol len „malý čierny kráter v severnej časti mesta, kam dopadla strela s nervovým plynom a zabila vyše 80 ľudí“.  

This is the point of impact of the rocket where the chemical attack happened pic.twitter.com/M5uwkDK4U2

— Kareem Shaheen (@kshaheen) April 7, 2017

Čo presne sa v sýrskej provincii Idlib 4. apríla stalo?

Symptómy ako pri sarine

Naisto vieme, že obete útoku mali veľmi podobné symptómy ako tí, ktorých v roku 2013 zasiahli chemické zbrane pri Damasku. Hovorí sa najmä o možnom použití sarinu.

V nemocnici Bab al-Hawa, ktorú podporuje slovenská mimovládka MAGNA, ošetrili 47 obetí chemického útoku v oblasti Idlib.

„Sú to prevažne príznaky sarinu a sčasti aj chlóru,“ vraví Denisa Augustínová z organizácie. „Pri pitvách obetí sa potvrdil nervový plyn.“

V roku 2013 zomrelo vyše tisíc ľudí, ale americký prezident Barack Obama napriek tomu, že použitie takých zbraní považoval za červenú čiaru, nezasiahol. Namiesto toho sa Asad zaviazal, že zničí svoje dovtedy nepriznané zakázané zbrane. Americký šéf diplomacie Rex Tillerson teraz tvrdí, že Rusi, ktorí mali garantovať, že sa nimi v Sýrii nebude útočiť, sú buď komplicmi, alebo jednoducho nekompetentní.

Sklad, ktorý neexistoval

Rusko to popiera a trvá na tom, že Asad chemické zbrane nemá a že to boli teroristi, komu vláda zasiahla sklady, a tak plyn zasiahol civilistov.

Tomu sa však podľa Guardianu miestni obyvatelia smejú. Budovy sú tu po podľa neho už pol roka nepoužívané po dávnejšom bombardovaní.

„Môžete sa pozrieť, nič okrem nejakého zrna či hnoja tu nie je, je tu dokonca mŕtva koza, ktorá zdochla po útoku,“ povedal novinám obyvateľ Chán Šajchúnu.

Nič nenasvedčovalo tomu, že by tu nejaké budovy v posledných dňoch zasiahli strely. Žiadne kontaminované budovy, naopak, stopy po chemickom útoku prichádzajú z malého krátera, píše Guardian.

Útočilo sa už ráno, nie naobed

„Bolo to ako deň zúčtovania,“ opísal britským novinám svedok útokov z ranných utorkových hodín. Ozvali sa štyri výbuchy a potom sa rozbehol horor. Zranení sa začali mykať a prudko triasť na zemi, z úst im tiekla pena, pery zmodrali a prichádzali do bezvedomia.

Jedenapolmiliónová provincia Idlib je jednou z posledných bášt opozície voči sýrskemu diktátorovi Bašarovi Asadovi. Na západ je provincia Latakia, kde majú Rusi svoju základňu a odkiaľ pochádza klan Asadovcov.

Chán Šajchún majú pod kontrolou islamisti z Frontu dobytia Sýrie (známy aj ako an-Nusra). Práve ich Rusi a Teherán obviňujú z použitia chemických zbraní.

To, čo je zatiaľ známe a overiteľné z útoku 4. apríla, zhrnul investigatívny portál Bellingcat. Štyri strely prišli skoro ráno počas dvoch náletov z lietadiel Su-22 ruskej výroby. K útoku došlo potom aj v nemocnici, kde ošetrovali zranených ľudí.

Podľa amerického radaru v utorok ráno vzlietli lietadlá bombardujúce Chán Šajchún z Asadovej základne Šajrát, ktorú o niekoľko dní zasiahli americké strely Tomahawk. Dokonca zdroje z americkej tajnej službe pre Guardian povedali, že v čase nakladania sarinu bol na základni aj ruský predstaviteľ.

Podľa Bellingcatu tvrdenia ruského ministerstva obrany, že sýrske jednotky bombardovali sklad zbraní teroristov medzi pol dvanástou a pol jednou, nesedia. To bolo už dávno po útokoch, po ktorých obete vyzerali ako po zasiahnutí nervovým plynom. To isté spochybňuje na ruskej verzii aj New York Times vo svojej analýze.

Svedkovia hovoria, že útok sa odohral už medzi pol siedmou a siedmou ráno. Rovnako nie je dôkaz, že by bol zbombardovaný nejaký sklad, naopak, sú zdokumentované neskoršie nálety na zariadenia, kde ošetrovali zranených.

Proti verzii vybuchnutého skladu hovorí aj to, že namiešať chemické zbrane je komplikovaný proces a nedajú sa len tak jednoducho vyrobiť bez sofistikovanej prípravy. Blízkovýchodný reportér Českej televízie Jakub Szántó na svojom Facebooku to zhrnul takto: sýrske lietadlá bombardovali Chán Šajchún, kde zomrela skoro stovka ľudí na otravu so symptómami neurotoxínu, ktorý bol priznaný v sýrskych skladoch, a nikto iný ho preukázateľne nemá.

Turci a Izraelčania sú si istí, ale kde sú dôkazy?

Turecko aj Izrael sú presvedčené, že za útokmi stál Bašar Asad. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan ho označuje ako „vraha“. Na izraelské tvrdenia veľmi podráždene reagoval Kremeľ. 

Sú na to však naozaj dôkazy? Kým expertné organizácie, ako Lekári bez hraníc či odborníci OSN, nepochybujú o tom, že sa v provincii Idlib útočilo nervovými plynmi, presne ako v roku 2013, v prípade dokazovania, kto bol útočníkom, sú skôr len dohady a nepriame dôkazy, ako spomínané nálety Su-22.

Izraelské ministerstvo obrany pre AP povedalo, že Asad zrejme drží tony chemických zbraní, a to napriek inšpekciám Organizácie pre zákaz chemických zbraní, ktorá dohliadala na ničenie sýrskeho arzenálu pred niekoľkými rokmi. Dokonca za svoju prácu dostali Nobelovu cenu za mier.

Minister obrany Avigdor Lieberman si je na „sto percent istý“, že chemický útok nariadil Asad. „Vražedný útok chemickými zbraňami na obyvateľov provincie Idlib v Sýrii a lokálne nemocnice bol uskutočnený na priamy rozkaz a plánovaný sýrskym prezidentom Bašarom Asadom, so sýrskymi lietadlami,“ povedal Lieberman, avšak bez predloženia dôkazov.

Putin v nahnevanom telefonáte vyčítal izraelskému premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi „nepodložené obvinenia“. Izrael však na nich trvá dodnes.

Aký by mal Asad motív?

Prečo by niečo také bláznivé Asad robil, namietajú kritici. Napríklad bývalý britský veľvyslanec v Sýrii pre BBC povedal, že to nedáva logiku a sýrsky režim by tak len sám seba porazil.

Podľa Monzira Chalila, doktora z Idlibu, je takáto extrémna taktika cielená na demoralizáciu odporcov a má demonštrovať vládnu beztrestnosť. „Máme sa cítiť porazení,“ povedal pre New York Times.

Zvi Barel z izraelského denníka Haarec to prirovnáva k taktike Ruska v Čečensku, ktorá mala vytlačiť rebelov z vidieka do mesta, kde ich vedeli ľahšie zničiť. Už dlhšie sa hovorilo o pláne získať späť mesto Idlib a chemický útok na 50 kilometrov vzdialené mesto Chán Šajchún by mohol byť súčasťou plánu.