Denník N

Europoslanci schválili zrušenie víz pre Ukrajinu, Sulík sa zdržal ako jediný Slovák

Europoslanec Richard Sulík. Foto N – Tomáš Benedikovič
Europoslanec Richard Sulík. Foto N – Tomáš Benedikovič

Podľa Moniky Flašíkovej môže dohoda vyslať Ukrajincom signál, že s nimi EÚ počíta; Ivan Štefanec tvrdí, že môže pomôcť aj okresom východného Slovenska.

Europoslanci mali vo štvrtok jedno z dôležitých hlasovaní, v ktorom podporili zrušenie vízovej povinnosti pre Ukrajinu. Jej občania majú dostať možnosť pricestovať na maximálne 90 dní do Európskej únie iba na biometrický pas.

Dohodu dosiahlo ešte slovenské predsedníctvo vlani na jeseň, europarlament ju teraz podporil pohodlnou väčšinou 521 hlasov.

Proti hlasovalo 71 poslancov, zdržalo sa 36 – medzi nimi bol jediný Slovák, líder najsilnejšej opozičnej strany Richard Sulík (SaS). Ostatní slovenskí zástupcovia hlasovali za zrušenie.

Sulík svoj postoj vysvetlil tým, že na bezvízový styk podľa neho ešte nie je vhodná doba. „Proti bezvízovému styku s Ukrajinou pán Sulík nič nemá, nepovažuje však za šťastné zavádzať ho práve v čase, keď v krajine prebiehajú občianske nepokoje, ktoré eskalujú až do otvorených konfliktov,“ napísala hovorkyňa SaS Katarína Svčeková.

Zrušenie iba podmienečné

Bezvízový styk sa bude vzťahovať iba na cesty za rodinou, turistické pobyty, ale aj služobné cesty. Nebude zahŕňať napríklad automatické pracovné povolenia.

Rozhodnutie musí ešte potvrdiť Rada ministrov Európskej únie, zapracovať ju musia aj jednotlivé členské krajiny. Ak sa to stane, Ukrajinci by mohli do EÚ cestovať bez víz už v júni.

„Ukrajina splnila všetky kritériá, takže zrušenie vízovej povinnosti je namieste,“ povedala belgická europoslankyňa Mariya Gabrielová, ktorá bola spravodajkyňou návrhu.

Štáty Európskej únie si naďalej ponechajú možnosť, aby v prípade potreby mohli vízový režim znovu obnoviť.

Dohodu o zrušení vízovej povinnosti dlhodobo podporuje slovenská diplomacia a je súčasťou asociačnej dohody, ktorú Ukrajina podpísala s Európskou úniou.

Cieľom tohto kroku je priblížiť Ukrajinu k Európe a zároveň ju prinútiť, aby urýchlila systémové reformy a zintenzívnila boj proti korupcii. „Tieto argumenty pán Sulík neuznáva,“ dodala Svrčeková bez bližšieho vysvetlenia.

Sulík rozhovor o tejto téme odmietol, otázky Denníka N smeroval iba na stranícku hovorkyňu.

Pomoc pre východné Slovensko?

Europoslankyňa za Smer Monika Flašíková-Beňová hovorí, že asociačná dohoda s Ukrajinou bola podľa nej síce zbytočne urýchlená, ale je dobré, že Ukrajinci dostanú signál, že s nimi Európska únia počíta.

„Ukrajina potrebuje po strate Krymu vedieť, že Únia má eminentný záujem podporovať demokratické procesy v tejto krajine. Občanov Ukrajiny chceme aj týmto spôsobom posmeliť pri ich presadzovaní,“ povedala.

Podobne rozpráva aj Branislav Škripek, europoslanec za OĽaNO. „Ukrajina je náš sused nielen geograficky, ale aj kultúrne, preto podporujem zrušenie vízovej povinnosti pre držiteľov biometrického pasu na súkromné a pracovné cesty, bez práva pracovať v členskej krajine EÚ,“ povedal pre agentúru TASR.

Europoslanec Ivan Štefanec (SDKÚ) na Facebooku napísal, že rozhodnutie môže pomôcť aj okresom z východného Slovenska, ktoré budú môcť viac rozvíjať vzťahy so svojimi susedmi.

Nekontrolovaný prílev Ukrajincov do Európskej únie vraj nehrozí. „Na naše územie budú smieť vstúpiť len držitelia biometrických pasov, čo je na tamojšie pomery dosť drahá záležitosť,“ dodal Štefanec.

O Turkoch sa rokuje

Zrušenie víz podporila aj mierna väčšina členov klubu Európskych konzervatívcov a realistov (ECR), kam patrí Sulík. Do tejto euroskeptickej frakcie prestúpil na jeseň 2014, keď zistil, že mu nevyhovuje jeho pôvodný klub európskych liberálov (ALDE).

Okrem Sulíka sa hlasovania zdržal napríklad český euroskeptický poslanec Jan Zahradil, britský moslimský poslanec Syed Kammal, ktorý patril medzi podporovateľov brexitu, ale aj flámska poslankyňa Helga Stevensová, ktorá sa venuje hlavne zlepšovaniu podmienok zdravotne postihnutých.

Europarlament už vo februári odhlasoval zrušenie vízovej povinnosti aj pre Gruzíncov. Okrem toho sa rokuje o rovnakom kroku aj pre občanov Turecka.

Vláda prezidenta Erdoğana tento krok požaduje ako ďalší ústupok za to, že zadržiava na svojom území milióny migrantov, ktorí by inak mierili do Európy. Turci pôvodne očakávali zrušenie víz už do konca minulého roka, čo však EÚ odmietla. Záväzný termín zatiaľ oznámený nebol.

Teraz najčítanejšie