Na čudne zamenených pozemkoch v Malých Karpatoch rúbu les. Miestni protestujú

Cesta do Lozorna z centra Bratislavy trvá asi dvadsať minút. Blízkosť hlavného mesta si v obci všimnete na prvý pohľad. Hlavnú ulicu i bočné uličky lemujú novostavby, realitné kancelárie núkajú zákazníkom nové projekty.

Stavia sa aj na ceste z centra obce smerom k malokarpatskému lesu. Rozsiahle pozemky pod lesom sú obohnané vysokými plotmi, kúsok od chránenej oblasti stojí aj vila, kde ešte donedávna na zvončeku svietilo meno otca Ivana Lexu.

Aj na pozemku o niečo vyššie vyrástol plot. Ohraničuje priestor, kde by aj proti vôli ochranárov a miestnych obyvateľov mala vyrásť zvernica, čiže ohradené miesto na chov divej zveri s hospodárskymi budovami.

Po tom, čo tu po minulotýždňovom výrube zostali z niektorých stromov len pne, protesty miestnych zosilneli.

Čudná zámena na konci vlády

Asi desaťhektárový pozemok v druhom stupni ochrany prírody vlastní firma Moritz podnikateľa Pavla Zátureckého. Získala ho pár dní pred koncom funkčného obdobia prvej Ficovej vlády zámenou od štátnych Lesov Slovenskej republiky.

Za pozemky s výbornou polohou neďaleko Bratislavy štátu previedla iné parcely s podobnou výmerou, ktoré sa nachádzajú pri obci Mučín v lučeneckom okrese. Tie kúpila len niekoľko mesiacov predtým.

Štát zámenu vysvetľoval tým, že z pohľadu ťažby dreva majú rovnakú hodnotu. No firme Moritz sa nový pozemok v Lozorne podarilo rýchlo vyňať z lesného fondu a premeniť na stavebné parcely. Krátko po tom predstavila zámer na stavbu zvernice, s ktorým najprv narazila na odbore životného prostredia okresného úradu v Malackách.

Ten sa oprel o zamietavé stanovisko Správy Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty. „Na území sa nachádza prioritný biotop európskeho významu, jaseňovo-jelšové podhorské lužné lesy, ktorý môže byť ohrozený zvýšenou koncentráciou zveri na malom priestore,“ vysvetľuje svoje výhrady šéf ochranárov Peter Puchala.

Problémom je aj oplotenie, ktoré vytvára na území chránenej krajinnej oblasti bariéru a „spôsobí fragmentáciu biotopov a územia,“ dodáva Puchala.

Ochranárov druhý raz obišli

Ochranári na svojom stanovisku z roku 2011 trvajú dodnes, no odbor životného prostredia ich názor ďalej nerešpektoval. Tri mesiace po pôvodne zamietavom stanovisku už s výstavbou zvernice súhlasil.

Vtedy sa do protestov proti výstavbe v chránenom lese zapojili aj ľudia z Lozorna. Miestny poslanec Ľuboš Tvrdoň a ďalší občania zozbierali v trojtisícovej obci takmer sedemsto podpisov pod petíciu, v ktorej s výstavbou nesúhlasili. Podporili ju aj ľudia z okolitých obcí.

„Celý plán považujem za čistý biznis, navyše veľmi okatý,“ hovorí Tvrdoň pre Denník N. „Zameniť si pozemky na východe za lukratívnejšie pri Bratislave, to je také typicky slovenské.“

Ďalší z aktivistov, Peter Mihálik, podal pre minulotýždňový výrub stromov aj trestné oznámenie, pretože časť pozemkov je zároveň chráneným vtáčím územím, kde na ťažbu dreva platia zvláštne pravidlá.

Všetko je zrejme legálne

Mihálikovmu podnetu šéf ochranárov Puchala veľké šance nedáva. Na parcelách firmy Moritz sa podľa neho rúbať mohlo, pretože zvláštny typ ochrany platí pre miesta, kde sa nachádzajú hniezda významných vtáčích druhov, predovšetkým dravých vtákov či bociana čierneho. To sa týchto pozemkov netýka.

Majiteľ firmy Moritz Pavol Záturecký hovorí, že všetky zásahy v lesných porastoch riadi odborný lesný hospodár. „Už v minulosti mal niektorý z občanov Lozorna pocit, že zásahy nie sú adekvátne, a tak sa obrátil na príslušné úrady,“ vraví Záturecký. „Tie zvolali miestne zisťovanie, no nezistili porušenie zákona.“

Nesúhlas ochranárov zo Správy Chránenej krajinnej oblasti s výstavbou zvernice je podľa neho dôsledkom skepsy jej predstaviteľov „voči čomukoľvek a komukoľvek, kto by chcel v tejto oblasti niečo budovať.“

Za čudnú nepovažuje ani zámenu pozemkov a ich následné vyňatie z lesného fondu. „Štát takisto môže požiadať o možnosť vybudovať usadlosť či horáreň, či iný objekt v lese,“ dodáva Záturecký.

Že v prípade zvernice v Lozorne zrejme ide všetko podľa zákona, nakoniec uznávajú aj miestni. „Ide skôr o to, či neexistuje dostatok iných pozemkov, kde by sa dalo stavať. Či sa naozaj musí stavať v chránenom lese,“ hovorí Mihálik.