Denník N

Štiavnické hory skrývajú opustený pivovar ako z rozprávky (fotogaléria)

Vo Vyhniach varili pivo už mnísi v stredoveku. O najväčší rozmach sa postaral šikovný továrnik Karol Kachelmann.

img_9797

[windowtext]

Keď v roku 1473 založili mnísi vo Vyhniach pivovar, nemohli tušiť, že ich odkaz pretrvá vyše 540 rokov. Mnísi vtedy ocenili kvalitu vody Štiavnických vrchov. Pivo varili nielen pre seba, ale aj pre obchodníkov prechádzajúcich cez Banskú Štiavnicu do údolia Hrona.

Rozvoj oblasti sa zakladal na baníctve, spracovaní rúd a železiarstve, no produkcia piva bola ich neoddeliteľnou súčasťou. Dlho sa varilo viac-menej po domácky. Väčšej výrobe však položili základy banskí podnikatelia už v stredoveku v Banskej Štiavnici, Banskej Belej, Hodruši a Vyhniach.

 

O projekte Čierne diery: Mapujeme priemyselné pamiatky a iné zabudnuté miesta Slovenska. Viac na ciernediery.sk alebo na našom Facebooku a Instagrame.

 

Zakladanie pivovarov sa spája s menom komorského grófa Siegfrieda Pieschena. Predpokladá sa, že práve on, spolu s ďalším ťažiarom Erazmom Rosslom, pozdvihol spôsob varenia piva vo Vyhniach z domácej výroby na vyšší stupeň. Pôvodný pivovar postavili banskí ťažiari na Dolinkách, pod centrálnou časťou obce.

[/windowtext]

img_9866

img_9831

[windowtext]

Najstaršia zachovaná priama písomná zmienka o pivovare je z roku 1524. Dokument hovorí o súhlase, ktorý dala kráľovná Mária mestu Banská Štiavnica na varenie piva vo vyhnianskom pivovare. Presnejšie v „starom“ pivovare, tvoriacom súčasť rozsiahleho majektu skonfiškovaného Siegfriedovi Pieschenovi.

V tom čase pivovar pomerne často menil majiteľov. Roku 1541 ho vlastnila rodina Rosslovcov, od roku 1564 mesto Banská Štiavnica, neskôr sa dostáva do majetku grófky Montecuccoliovej. V roku 1628 získala výrobu rodina banskoštiavnického ťažiara a richtára Mateja Kaisera za 450 zlatých.

[/windowtext]

img_9808

[windowtext]

Začiatkom 80. rokov 17. storočia vlastnila pivovar rodina baróna Jána Gottfrieda Hellenbacha. Keď sa dostala do dlžoby voči mestu, jej časť vyrovnala majetkom pivovaru. Od roku 1733 začalo mesto pivovar prenajímať formou licitácie. Neustále sa zvyšujúci dopyt otvoril otázku novej prevádzky s väčšou kapacitou. Po zložitých úvahách sa nakoniec banskoštiavnická mestská vrchnosť k tomuto kroku predsa len odhodlala. S výstavbou podľa projektu architekta Jozefa Birchera sa začalo v roku 1765.

V decembri 1767 odovzdalo mesto správu pivovaru do réžie starostlivo vybraného šafára. Obnovený pivovar otvorili 15. januára 1769. Jeho prvým správcom sa stal skúsený a rozhľadený pivovarník Ján Tesák. Od každej jednej várky sa očakávalo 100 okovov piva (5400 litrov). Z tohto objemu sa malo 90 okovov vyúčtovať, po jednom okove mali dostať farár i správca pivovaru a osem sa mohlo odpísať ako strata pri stáčaní.

[/windowtext]

img_9897

[windowtext]

Koncom 19. storočia mesto Banská Štiavnica sústredilo všetky prostriedky na obnovu a rozšírenie kúpeľov vo Vyhniach. Chátrajúci pivovar bol stále viac na pokraji záujmu, hoci stavebné oddelenie mesta po prehliadkach upozorňovalo na jeho katastrofálny stav. Keď zhorela roku 1893 hospodárska budova, mesto odmietlo viac do pivovaru investovať a ponúklo ho na predaj.

Rýchlo zareagoval spolumajiteľ vyhnianskej strojárne a zlievarne Karol Kachelmann II. Na základe súhlasného stanoviska ministerstva vnútra mu nakoniec Banská Štiavnica 3. marca 1893 odpredala pivovar za 12-tisíc zlatých. V pozemnoknižnom zápise mesto kupujúceho zaviazalo, že predmet kúpy bude vyžívať výlučne na výrobu piva a nie na iné ciele.

[/windowtext]

img_9885

img_9905

img_9909

[windowtext]

Skúsený továrnik pristúpil k novému druhu podnikania so svojím obdivuhodným strategickým myslením. Preskúmal podmienky, v ktorých pracoval pivovar, a rozhodol sa ho nerekonštruovať, ale prebudovať na sladovňu. Tým bude sebestačný na slade ako prvotnej surovine na výrobu piva.

V roku 1894 začal rozsiahlu prestavbu. Spredu pristavil k starému pivovaru novú päťpodlažnú budovu, ktorá slúžila ako obslužná pre samotnú sladovňu. Najviac priestoru zabrali kotly, kde sa vyvíjalo teplo potrebné na sladovanie jačmeňa, aby vznikol slad.

[/windowtext]

img_9920

[windowtext]

Nad strechou sa týčil robustný štvorhranný komín s mohutným plechovým kohútom na vrchole. Na troch podlažiach vznikli priestranné humná na zloženie jačmeňa na sladovanie.

Pri sladovni použil starý náhon vody z Vyhnianskeho potoka a postavil na ňom malú vodnú elektráreň, ktorá zásobovala celú sladovňu elektrickým prúdom. Objekt ohradil typickým kamenným múrom, akým bola ohradená aj strojáreň a ktorý možno ešte dodnes obdivovať v strede obce.

[/windowtext]

img_9812

[windowtext]

O napredovaní pivovaru v kachelmannovskej réžii svedčí fakt, že neušiel pozornosti dobovej Encyklopédii maďarských žúp a miest z roku 1903. Okrem iného sa v nej uvádza: „Pivovar sa rozprestiera na pozemku s rozlohou 2200 metrov štvorcových a pozostáva z dvoch hlavných a dvoch vedľajších budov. Pohon obstarávajú dva parné stroje s výkonom 30 konských síl. V pivovare pracuje 15 zamestnancov a jeho výrobná kapacita je 15-tisíc hektolitrov piva, ktoré sa dodáva do Banskej Štiavnice a do blízkeho Pohronia. Jedinečnou zvláštnosťou pivovaru sú jeho pivnice, v ktorých sa i počas najväčších letných horúčav tvorí prirodzený ľad.“

[/windowtext]

img_9838

img_9823

[windowtext]

Karol Kachelmann III. sa neskôr rozhodol odpredať pivovar Slovenskej banke, ktorá odkúpila podnik za takmer 4 milióny korún a 1. januára 1928 vzniká účastinná spoločnosť Slovenský pivovar a sladovňa Vyhne.

Významným momentom bolo vypuknutie Slovenského národného povstania v roku 1944, keď sa pivovar dostal pod priamu nemeckú správu. Do Povstania na jeseň 1944 sa aktívne zapojilo mnoho jeho zamestnancov, pivovar poskytol finančnú pomoc a svoj nákladný automobil.

Po obsadení obce nemeckou armádou odviedlo gestapo 17 ľudí. Po dvojtýždňovom väznení síce väčšinu prepustili, no riaditeľa pivovaru Jaroslava Raimana a jeho účtovníka okupanti popravili. Po namáhavej rekonštrukcii a prekonaní problémov s nedostatkom jačmeňa a chmeľu sa 25. septembra 1945 obnovila výroba.

[/windowtext]

img_9811

img_9926

img_9852

[windowtext]

Obdobie po februári 1948 predstavuje pre celé slovenské pivovarníctvo novú kapitolu. Socialistický režim znárodnil spolu 12 pivovarov. Ten vyhniansky sprevádzali rôzne reorganizácie a zmeny názvu. Posledným, ktorý platil až do začiatku 90. rokov, bol názov Stredoslovenské pivovary a sódovkárne, národný podnik, závod Vyhne. Postupný nárast životnej úrovne sa prejavil aj na vyššej spotrebe piva, čo viedlo k rozšíreniu a zmodernizovaniu pivovaru.

[/windowtext]

img_9802

[windowtext]

V roku 1993 dostal pivovar v procese privatizácie za 219 miliónov korún nových majiteľov. Tí odhalili jeho zúfalý stav. Desať rokov sa do neho neinvestovalo, takže nebol schopný spĺňať takmer žiadne normy.

Od 80. rokov, keď sa rozhodlo o likvidácii pivovaru, bol ponechaný prakticky sám na seba. Hygiena sa absolútne vypustila, následkom čoho si Sitňan, v tom čase vyrábaná značka piva, získal veľmi zlú povesť. Vlastník Eduard Rada vykonal celkovú rekonštrukciu a odvrátil zánik. S tmavým špeciálom Hell dokonca prenikol až na britský trh.

Od roku 1996 sa zmenil názov nosnej značky na Steiger, ktorý vyjadruje spätosť s regionálnou tradíciou baníctva, kde bola takto pomenovaná jedna z najvýznamnejších funkcií v bani – banský majster. V roku 2007 sa pivovar oficiálne premenoval na Pivovar Steiger.

Zdroj Lucia Gašparová • Marián Pavúk z pripravovanej publikácie • steiger.sk

[/windowtext]

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra, Slovensko

Teraz najčítanejšie