nedeľa

Marián Leško: V Smere ustupujú ako Hitler pri Stalingrade

Zásadná zmena stanoviska v nejakej principiálnej veci by sa mala vysvetliť principiálnymi dôvodmi. Nič také však Smer pri amnestiách neurobil. Ako hovorí MARIÁN LEŠKO, Smer ustupuje ako Hitler pri Stalingrade a zúfalo potrebuje zmeniť tému, aby to nebolo o Kaliňákovi, o Richterovi, o Ficovi.

MARIÁN LEŠKO sa narodil v roku 1954 v Prešove, vyrastal v Ostrovanoch. Vyštudoval Filozofickú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove. Je novinárom, politickým komentátorom, publicistom a glosátorom. Od roku 1982 písal do týždenníka Nové slovo, neskôr pracoval v Pravde a krátko v denníku Práca, bol spolupracovníkom rádia Slobodná Európa. V roku 1994 kandidoval do parlamentu za koalíciu Spoločná voľba. Pätnásť rokov pôsobil v denníku SME, neskôr odišiel do týždenníka Trend. Okrem toho pracuje pre Nadáciu Zastavme korupciu. Pravidelne účinkuje v televízii – najskôr v relácii Sedem s. r. o. na Markíze a neskôr v relácii Sedem na JOJ. Vyšli mu štyri knihy: Ľudia a ľudkovia z našej politickej elity, Slovenské tango v roku jeden, Mečiar a mečiarizmus, Masky a tváre novej elity.

Na deviaty pokus parlament zrušil Mečiarove amnestie. Čakali ste to, trebárs, začiatkom roka?

Priznám sa, že som prekvapený. Opäť sa ukázalo, akú mal Jan Werich pravdu, keď spieval, že „nikdo nic nikdy nemá míti za definitivní“. Toto som nečakal, bolo to prekvapenie, ako väčšina vecí v slovenskom politickom živote, pretože tu sa veci nedejú zo správnych dôvodov – tu sa veci dejú, pretože sú výsledkom skrumáže nejakých okolností. Takže každý, kto sa pokúša odhadnúť vývoj na základe niečoho, čo by malo byť podstatné, sa kruto mýli, pretože nič podstatné tu nefunguje – tu fungujú situačné skrumáže, ktoré sa vyvinú tak, že sa riešia principiálne veci. Taká vec, akou je zásadná zmena stanoviska v nejakej principiálnej veci, by sa mala vysvetliť principiálnymi dôvodmi, napríklad prečo sme to sedemkrát odmietli a na ôsmy sme to prijali. Ja som však nič také nepočul. Nezaznelo nič, čo by sa dalo považovať za meritórny dôvod. Tu sa jednoducho povedalo: sedemkrát sme to odmietli a teraz sme navrhli zmenu ústavy. Jediný záver, ktorý z toho vyplýva, je, že na to zrušenie mali nejaký politický dôvod. Ale politické dôvody prichádzajú i odchádzajú.

Je dobré, že zrušenie amnestií prešlo?

Myslím si, že je to dobré, pretože naozaj, ak štátny orgán urobí ťažký zločin proti svojmu občanovi, ak štátny činiteľ zneužije moc na to, aby si dal samoamnestiu, je to niečo také nehorázne, že v normálnom štáte by to bolo zrušené nie po devätnástich rokoch, ale do roka. To, že to trvalo tak dlho, je smutné, ale vďakabohu, napokon sa to stalo.

Hovoríte o skrumáži okolností. Spomína sa podpisová akcia, výskum verejnej mienky, film Únos, smrť prezidenta Kováča, vyhlásenie právnikov. Čo podľa vás spôsobilo, že tí, čo to doteraz odmietali, za to zrazu hlasovali?

Mám taký pocit, že v Smere sú dosť nešťastní z toho, v akej hlbokej defenzíve sú od začiatku tejto vlády. Oni v podstate vedú ťažké ústupové boje a nedá sa povedať, že by ich zvládali perfektne. Ustupujú ako Hitler pri Stalingrade a zúfalo potrebujú zmeniť tému, aby to nebolo o Kaliňákovi, o Richterovi, o Ficovi a neviem, o kom ďalšom, ale aby to bolo o niekom, o niečom inom. Amnestie boli takpovediac dar zhora, pretože sa konečne mohlo začať hovoriť o Lexovi, o Mečiarovi, o Kováčovi a Smer navyše dostal šancu postaviť sa na „správnu stranu“. Podľa mňa si to najsilnejšie uvedomili vtedy, keď dostali do rúk prieskum, ktorý im oznámil, že 65 ľudí zo sto podporuje zrušenie amnestií. Povedali si, že v takom prípade nemajú čo stratiť: je to pozitívne prijímané, tak ideme do toho. Je to spojenie príjemného s užitočným, nám to pomôže a navyše, niekto si aj pomyslí, že sme konečne urobili dobú vec. Čiže je to výsledok toho, že naozaj potrebovali zmeniť tému.

Ale prečo potom skrátené legislatívne konanie? Veď sa to mohlo naťahovať dlhšie. 

Skrátené legislatívne konanie sa jednoznačne viaže k 18. aprílu, teda k protikorupčnému pochodu. Nech by mi to ktokoľvek vysvetľoval akokoľvek, neuverím, že to bolo z iného dôvodu. Skrátené legislatívne konanie sa viaže k tomu, že sa naozaj boja toho, čo tu toho osemnásteho bude, a pokúšajú sa situáciu znejasniť. Skúšajú ľudí presvedčiť, že nie sú iba na tej zlej strane, ale sú aj na tej dobrej, len im treba dať príležitosť. Pozrite sa na útok proti prezidentovi. Vedeli sme, že to príde, ale pre mňa je šok, že to prišlo tak skoro, že ten účet nenechali narásť tak, aby mohli v piatom roku jeho mandátu hovoriť: pozrite sa, akú sekeru nám tu zaťal pán prezident. Spustili to predčasne preto, lebo sa pokúšajú znejasniť situáciu, ukázať, že tu nie sú iba dobrí a zlí, ale že títo robia také a tamtí onaké maléry. Čo sa týka skráteného legislatívneho konania, keby sme boli v Česku, tak sa tým všetko odpíše, pretože Česi majú rozhodnutie tamojšieho ústavného súdu, ktorý rozhodol, že neodôvodnené skrátené legislatívne konanie je dôvodom na zrušenie celého zákona. Naši poslanci si dávajú pozor, aby si, nedajboh, nezmenšili možnosti. V skutočnosti neexistoval žiadny relevantný, zákonný, v rokovacom poriadku uvedený dôvod na skrátené legislatívne konanie. Keď sme s tým mohli žiť toľko rokov, pol roka by sme už vydržali.

Súvisí s 18. aprílom aj „protikorupčná“ aktivita premiéra?

Súvisí jednak s týmto dátumom, jednak zrejme aj s tým, že pravdepodobne majú výsledky prieskumov, ktoré hovoria, že korupcia začína byť pociťovaná ako vážny problém nielen tými, ktorí volili opozičné strany, ale aj ich vlastnými voličmi. Jednoducho kauzy, ktoré vypukli v súvislosti s Kaliňákom a Bašternákom, zbavili ilúzií aj posledné zvyšky tých, ktorí počúvajú na argumenty, a jednoducho neveria, že tu nie je korupcia na najvyšších miestach. Čiže už to nie je len pôsobenie na ľudí, ktorí nikdy Smer nevolili, ale už to pôsobí aj na ľudí, ktorí Smer volia, a pán premiér im chce dať vedieť, že s tým chce naozaj, seriózne a vážne niečo spraviť. Samozrejme, že opäť mu doprajú sluch najmä jeho voliči, ale tých ostatných už nepresvedčí.

Vy mu veríte? Nadácia Zastavme korupciu prijala pozvanie na stretnutie s ním.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Prémiový článok e-mailom
raz týždenne zadarmo!

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 82831 z vás dostáva správy e-mailom