Denník N

Venezuelský prezident Maduro sa správa ako diktátor, odstavil ďalšieho oponenta

Demonštrant v Caracase s transparentom „Nie diktatúre“. Foto – AP
Demonštrant v Caracase s transparentom „Nie diktatúre“. Foto – AP

Násilné potýčky medzi demonštrantmi a políciou vo Venezuele majú svoju prvú obeť.

Na venezuelských uliciach sa opäť odohrávajú potýčky medzi priaznivcami opozície, ale aj ľuďmi, ktorí sa už nechcú zmieriť s nedostatkom a chaosom, a bezpečnostnými silami, ktoré ich rozháňajú slzným plynom a gumovými projektilmi. Zrážky sú čoraz násilnejšie a vyžiadali si život najmenej jedného človeka.

Novú vlnu protestov spustilo rozhodnutie venezuelských úradov zakázať na 15 rokov politickú činnosť opozičnému lídrovi Henriquovi Caprilesovi. To de facto znemožní guvernérovi štátu Miranda uchádzať sa o kreslo prezidenta v budúcoročných voľbách.

Hoci Capriles má teoreticky možnosť sa odvolať na úrade hlavného kontrolóra a potom aj na Najvyššom súde, nedá sa predpokladať, že obe inštitúcie, plne ovládané prezidentom Nicolásom Madurom, by rozhodli v jeho prospech.

Capriles už proti Madurovi kandidoval vo voľbách v roku 2013 a kreslo mu ušlo s takým minimálnym rozdielom (1,5 percenta), že požadoval prepočítanie hlasov.

Medzitým sa situácia vo Venezuela vyhrotila a veľmi nepopulárny socialistický prezident Maduro (54) – v západných médiách čoraz častejšie označovaný za diktátora – má z opozície strach. Rozhodnutie o Caprilesovi postavené na odhaleniach štátneho kontrolóra o „administratívnych nezrovnalostiach“ je súčasťou aktuálneho stíhania opozičných lídrov. Niektorí už boli v minulosti odsúdení a sedia vo väzení alebo majú zakázanú politickú činnosť.

Autobusár

Maduro sa stal prezidentom v roku 2013, po smrti Huga Cháveza. Chávez, ktorému sa hlavne v prvej polovici jeho funkčného obdobia (2002 až 2013) podarilo vďaka vysokým cenám ropy zlepšiť pomery v krajine aj životnú úroveň chudobných, si ho vybral ako svojho nástupcu, krátko po tom, čo sa mu vrátilo onkologické ochorenie.

Bývalý vodič autobusu a neskôr odborový predák, pochádzajúci z ľavicovej a katolíckej rodiny zároveň, od polovice 80. rokov pôsobil v politike najskôr na straníckej úrovni, potom ako člen parlamentu, ktorému neskôr aj šéfoval. Za Chávezovej vlády bol ministrom zahraničia, neskôr jeho viceprezidentom.

Maduro prevzal po Chávezovi Venezuelu, ktorá sa už nemohla spoliehať na príjmy z ropy, lebo jej cena medzitým výrazne klesla. Už v posledných rokoch Chávezovej vlády začala venezuelská ekonomika vykazovať problémy, objavovali sa prvé náznaky nedostatku základných potravín a predmetov dennej spotreby. Spolu so zlyhávajúcim zásobovaním, zdravotníctvom a sociálnou sférou sa začali šíriť aj vyjadrenia socialistov, že je to výsledok konšpirácie vedenej proti Venezuele zo strany USA a kapitalistov.

Maduro si túto rétoriku veľmi rýchlo osvojil, rovnako ako aj zvyk vládnuť dekrétmi. V roku 2014 zachvátili Venezuelu prvé veľké protesty spôsobené obrovskou infláciou, prázdnymi regálmi v obchodoch, absenciou základných liekov a zdravotníckych materiálov v nemocniciach.

Venezuelský rezident Nicolas Maduro pred portrétom svojho predchodcu Huga Cháveza. FOTO - AP
Venezuelský prezident Nicolás Maduro pred portrétom svojho predchodcu Huga Cháveza. Foto – AP

Bez toaletného papiera a liekov

Na odvrátenie pozornosti od toho, že vo Venezuele sa toaletný papier, detská umelá výživa či olej na varenie považovali za pomaly luxusný tovar, rozširoval obvinenia, že opozícia platená zo zahraničia je zodpovedná za nedostatok, rozmach čierneho obchodu a že podnikatelia blízki opozícii držia tovar na sklade, aby ho potom mohli s veľkým ziskom predávať „pod pultom“.

Parlamentné voľby v roku 2015, ktoré však boli hlavne referendom o ňom, sa skončili tak, že socialisti po 16 rokoch prišli o väčšinu v národnom zhromaždení. Jedným z prvých krokov opozície bol pokus o vypísanie referenda o odvolaní prezidenta. Hoci ho podporilo podpismi 1,8 milióna občanov, obštrukciami zo strany referendovej komisie oddanej prezidentovi sa zmeškali dôležité termíny.

V krajine takmer celý minulý rok prebiehali opakované protesty, ešte narástla inflácia a kriminalita, prehĺbila sa chudoba aj kríza zdravotného systému, ako aj nedôvera k Madurovi, ktorého na jar minulého roka negatívne hodnotilo takmer 70 percent obyvateľov.

Prezident však naďalej pokračuje v snahách uzurpovať si moc a umlčať opozíciu. V marci sa pokúsil rozpustiť parlament a dať jeho právomoci Najvyššiemu súdu. Po medzinárodnom tlaku však toto rozhodnutie stiahol.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie