Denník N

Trumpove Tomahawky ponížili najviac Putina

Fotografia z múzea voskových figurín. Foto – TASR/AP

Západní lídri tlačia ruského prezidenta, aby prestal podporovať Baššára Asada. Spolu s Iránom a Hizballáhom je jeho jediný spojenec.

Spojené štáty americké zhodili minulý rok za Baracka Obamu 26 172 bômb v siedmich krajinách. Žiadna z nich však natoľko nezahýbala medzinárodnou diplomaciou ako 59 striel Tomahawk, ktoré nechal v piatok 7. apríla vypáliť jeho nasledovník Donald Trump na leteckú základňu Šajrát sýrskeho prezidenta Baššára Asada.

Americký prezident, ktorý počas kampane tvrdil, že sa nechce angažovať v sýrskej kampani, a aj krátko po útoku so zakázaným nervovým plynom na sýrske mesto Chán Šajchún tvrdil, že ide len o dôsledok slabosti prezidenta Obamu, zrazu radikálne otočil. Okrem toho poslal k brehom Kórejského polostrova svoje vojnové lode v reakcii na Kimove jadrové skúšky.

Jeho limitovaný, avšak neprehliadnuteľný a nie práve najlacnejší (59-krát 1,59 milióna dolárov za jeden Tomahawk) útok je po šiestich rokoch vojny v Sýrii vôbec prvým priamym útokom USA na Baššára Asada, ktorý sa drží pri moci najmä vďaka Putinovej vojenskej aj diplomatickej podpore.

inac1-01

Z pohľadu Baššára Asada americký útok až tak veľa nezmenil, ak nerátame niekoľko zničených lietadiel a hangárov, ktorými sa na satelitných snímkach pochválil Pentagon. Už po niekoľkých hodinách sýrske lietadlá znovu vzlietli z ranveja na ostreľovanej základni a znovu bombardovali mesto Chán Šajchún, ktorého obyvatelia, vrátane mnohých detí, zomierali pred niekoľkými dňami po útoku nervovým plynom.

Oveľa väčším šokom však musí byť Trumpov útok Tomahawkmi pre Kremeľ, ktorý privítal víťazstvo populistického kandidáta v Spojených štátoch s veľkým nadšením a potleskom v dume. Ruské médiá vykresľovali Trumpa na rozdiel od Hillary Clintonovej v pozitívnom svetle. Práve Rusov obviňujú americké tajné služby z hackerských útokov, ktoré mali pomôcť Trumpovi k víťazstvu.

Priamy útok na ich spojenca Baššára Asada ich preto rozčúlil, čo dávali otvorene najavo.

Rusko a Amerika „na hrane vojny“

„Bolo to na hrane vojenského konfliktu s Ruskom,“ komentoval to vo svojom rozsiahlom statuse na Facebooku napríklad ruský premiér Dmitrij Medvedev, podľa ktorého je to „naozaj smutné a úplne to zruinovalo naše vzťahy“.

Ešte pred ním Trumpovo ostreľovanie označil Kremeľ za akt agresie, ktorým porušil medzinárodné právo. Moskva reagovala vyslaním vojenskej lode do Stredozemného mora a pozastavením dohody, na ktorej základe sa USA a Rusko navzájom informovali o bojových aktivitách v Sýrii, aby predišli vzájomným incidentom.

Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov útok na základňu Šajrát prirovnal k invázii Georgea Busha mladšieho v Iraku v roku 2003.

Ruskí piloti od septembra 2015 bombardovali sýrske mestá spolu s Asadovou armádou. V Sýrii sú prítomní na viacerých základniach a na pôde Bezpečnostnej rady OSN ruskí diplomati vždy zablokovali rezolúciu, ktorá spájala Asada s vojnovými zločinmi.

Tlak Západu

Opätovné použitie chemických zraní, z ktorého je podozrivý Asad, ich však postavilo do nepríjemného svetla. Podľa britského ministra obrany Michaela Fallona je Rusko vinné za každú smrť po chemickom útoku v Chán Šajchúne ako Asadov spojenec a v článku pre londýnske Times vyzval Moskvu, aby prestala chrániť človeka, ktorý má v Sýrii na svedomí viac životov ako teroristi z Dáišu. Zbaviť sa Asada odporučil Putinovi aj turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan.

„Rusko je buď komplicom, alebo jednoducho úplne nekompetentné,“ obvinil Kremeľ naostro človek, od ktorého by to zrejme nečakali. Nový šéf americkej diplomacie Rex Tillerson, ktorý ešte ako šéf ropného koncernu Exxon dostal od Putina rad priateľstva a ostro brojil proti ruským sankciám.

Podľa Sunday Times sa Tillerson na plánovanom stretnutí v najbližších dňoch v Moskve pokúsi zatlačiť na Putina, aby sa vzdal Asada. V opačnom prípade sú v hre aj nové sankcie proti Rusku.

Britská televízia BBC v súvislosti s očakávaním proruského prezidenta v Bielom dome pripomenula Moskve starú múdrosť: dobre si premysli, čo si želáš. „To je práve vec, na ktorú musí ruské vedenie teraz myslieť,“ píše BBC. Ešte donedávna napríklad Biely dom tvrdil, že sa musia zmieriť s politickou realitou, že na čele Sýrie je Baššár Asad.

Teraz americká diplomatka pri OSN Nikki Haleyová hovorí, že s Asadom nebude v Sýrii nikdy mier a jeho koniec je jednou z priorít americkej politiky. Diplomati v Bruseli Trumpov útok vnímajú podľa Financial Times ako zásadný prelom, teda „game-changer“ v šesťročnej vojne, ktorý dostal Rusov z rovnováhy a mohol by ich dotlačiť k zmene postoja.

Moskva však zatiaľ reagovala len ako zarytý Asadov obhajca. Putin trval na svojom aj po nedeľnom rozhovore s iránskym prezidentom Hasanom Rúháním, v ktorom obaja odsúdili americkú agresiu.

V ruských televíziách už začali prirovnávať Trumpov útok ku kontroverznej americkej invázii v Iraku. Jedine ruské publikum, ktoré si nezvykne overovať televízne správy na Wikipédii a nepozrie si tam, ako funguje sarin, však podľa šéfredaktora ruského servera Insider zhltne ruské argumenty o tom, že Baššár Asad neútočil plynom, ale len zbombardoval sklad chemických zbraní islamistov. Chemické zbrane sa totiž namiešavajú tesne pred útokom a náhodný Asadov letecký útok na údajný sklad islamistických teroristov preto nemohol uvoľniť nervový plyn, ako tvrdí Moskva.

Hoci málokto verí ruskej verzii, znamená to, že Spojené štáty teraz naozaj začnú pracovať vojensky na zosadení ruského spojenca Baššára Asada?

Skôr nie, myslia si analytici, ktorí Trumpov náhly obrat hodnotia skôr ako symbolický odkaz pre Moskvu a Asada, aby sa zdržal použitia chemických zbraní proti svojim občanom. Trump útok obhajoval slovami o prevencii a zabránení ďalšiemu šíreniu smrteľných chemických zbraní.

Viac než cez zbrane to zrejme Trump skúsi diplomaciou, hoci s naštrbeným egom Putina to nemusí fungovať.

Putinov tvrdý kritik Andrej Piontkovskij tvrdí, že celá Putinova avantúra v Sýrii bola kompletne zdiskreditovaná, a pýta sa, kde boli slávne ruské protiraketové systémy S-300 a S-400, aby ochránili sýrsku základňu. Komentátor Leonid Beršidskij pripomína, že jedným z cieľov Putinovej intervencie v Sýrii bolo predstaviť svoje zbrane potenciálnym klientom na Blízkom východe. „Ak vzdušné obranné systémy zostanú ticho a Rusko nepomôže Asadovi reagovať, tento zámer bude skompromitovaný,“ píše Beršidskij v analýze pre Bloomberg.

Aj on sa však, podobne ako Medvedev na Faceeboku, obáva, že jediným víťazstvom v prípade konfrontácie medzi Spojenými štátmi a Ruskom bude Dáiš (takzvaný Islamský štát).

infac2

Trump to riskol bez kongresu aj OSN

Rusko, Irán, Sýria a Hizballáh sú jediní, ktorí sa postavili proti Trumpovmu útoku, a tvrdia, že porušil medzinárodné právo. Nakoľko bol legálny, je sporné; závisí to aj od toho, aký bude ďalší Trumpov postup.

Z pohľadu medzinárodnej diplomacie chýbala Trumpovi rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN, ktorá by mu útok požehnala – ako sa to stalo napríklad pri bombardovaní Líbye pred šiestimi rokmi. To by však bolo bez šance, keďže Rusko ako člen stálej päťky Bezpečnostnej rady s právom veta blokuje akúkoľvek kritiku Asada. Biely dom obhajuje útok aj porušením ženevskej dohody o zákaze používania chemických zbraní. Tá však nijako nerieši potrestanie jej nerešpektovania.

Z domáceho hľadiska je to tiež komplikované. Ak išlo o krátkodobý zásah bez úmyslu nejakej väčšej ofenzívy, Trump nutne nepotrebuje autorizáciu kongresu. A vyše tri štvrtiny senátorov jeho útok na Asada podporujú.

Efektný útok na Asadove lietadlá je pomerne jednoduchá vec. Prísť so stratégiou, ktorá by mohla ukončiť vojnu s takmer pol miliónom obetí a miliónmi utečencov, je oveľa náročnejšia misia. Na vyhlásenie vojny potrebuje Trump schválenie od kongresu. Americká diplomacia nateraz argumentuje porušením medzinárodnej konvencie, ktorá zakazuje používanie chemických zbraní.

Ako pripomína New Yorker, od studenej vojny Spojené štáty viedli alebo sa zapojili do vyše poltucta vojenských intervencií, ktoré trvali roky či mesiace. Od Kuvajtu v roku 1991, konfliktov v Somálsku, Bosne a Kosove cez invázie do Afganistanu a Iraku po 11. septembri až po pomoc pri zosadení Muammara Kaddáfího v Líbyi v roku 2011 počas Arabskej jari.

Máloktoré z týchto vojen dosiahli svoj cieľ, a to ani za cenu ľudských životov a značných financií – niektoré išli dostratena alebo sa zmenili na katastrofu, tak ako v Líbyi Obamova intervencia pokračuje po šiestich rokoch chaosom, občianskou vojnou a vzostupom tamojšej pobočky Dáišu, konštatuje americký časopis.

Podľa neho netreba vojenské vzdelanie na to, aby sme si zadefinovali základné poučenie: začať alebo zhoršiť vojnu je oveľa ľahšie, než ju ukončiť. Aj preto sýrski rebeli síce hodnotili Trumpovu akciu s radosťou, ale s očakávaním odvetných útokov zo strany Asada, po ktorých už nepríde americká reakcia.

A obnovené bombardovanie oblasti im dalo za pravdu.

„Pre nás, ktorí žijeme šesť rokov v obliehaní, vynútenej hladovke a pod neustálymi útokmi ruského aj sýrskeho režimu, je to len ďalší spôsob, ako zomrieť – nič viac a nič menej. Nezáleží na tom, že je medzinárodne zakázaný, či ako zabíja. Výsledok je ten istý. Zomierame. A zomierať budeme aj naďalej. Staráte sa len o to, ako zomierame, alebo o to, či zomierame?“ pýtala sa v Middle East Eye Um Ahmadová, ktorej trojročný synovec neprežil útok nervovým plynom.

Teraz najčítanejšie

Náš život je vo vašich rukách. Ilustračné foto – Paddy O’Sullivan/Unsplash