Spoluautor školskej reformy Burjan: Kalinčiakovu Reštavráciu nemôžete dať čítať dnešnému pubertiakovi

Vladimír Burjan. Foto – TASR

Vladimír Burjan je jeden zo šiestich autorov dokumentu Učiace sa Slovensko, ktorý má byť základom najväčšej reformy za 25 rokov. Hovorí, ako by sa malo zmeniť vyučovanie na školách, aj to, čo si myslí o ministrovi Plavčanovi či jeho predchodcoch Jurajovi Draxlerovi a Dušanovi Čaplovičovi.

Čo nájdete v rozhovore: 

  • Ako sa bude o desať rokov učiť matematika?
  • Ako by mali vyzerať školy?
  • Bude sa o desať rokov učiť menej učiva a ktoré by vyhodil?
  • Ktoré školy učia dobre?
  • Sú súkromné školy lepšie?
  • Aké boli reakcie na Učiace sa Slovensko?
  • Koľko z vecí sa naozaj dostane do praxe?
  • Aký je minister Plavčan, a ako zasahoval do reformy?
  • Prečo odišiel Peter Mederly, ktorý tím zostavil?
  • Ako by malo vyzerať komentovanie aktuálneho diania na hodine?
  • Ako by sa mala zmeniť maturita a bude možná bez slovenčiny?
  • Je 6-percentné zvýšenie platov učiteľov dosť?
  • Ako zmeniť školy, aby boli učitelia kvalitnejší?

Keď o desať rokov bude prvák nastupovať do školy, ako bude vyzerať hodina slovenčiny?

Samotná hodina možno nebude vyzerať veľmi odlišne, ale žiaci budú prichádzať lepšie pripravení, pretože každý jeden už bude mať za sebou minimálne rok povinného vzdelávania, čo dnes nemá. A pokiaľ ide o vyššie ročníky či strednú školu, možno už sa na niektorých školách nebude učiť striktne po predmetoch. Život tiež nie je rozdelený na predmety. Nechceme ich úplne zrušiť, ale existujú aj úspešné modely, kde je vyučovanie rozdelené na predmety a na projektovú či blokovú časť. Inou zaujímavou možnosťou sú integrované predmety. V mnohých krajinách je napríklad bežný predmet science, čo je spojenie našej fyziky, chémie, biológie a fyzickej geografie.

Jediný predmet, ktorý v dokumente Učiace sa Slovensko menujete, je matematika, ktorej výučba by sa mala podľa vás zmeniť. V dokumente spomínate aj Hejného metódu (ide o spôsob učenia matematiky, kde deti samy nachádzajú riešenia na úlohy, ktoré im zadá učiteľ tak, aby matematické postupy pochopili, poznámka redakcie). Mali by ju školy vo veľkom začať používať?

Nenútime školy masovo prejsť na Hejného metódu. Faktom je, že veľa učiteľov ju vyskúšalo a nadchlo sa. Stáva sa, že keď rodičia počujú o tom, ako tá metóda funguje a aké má výsledky, tak sa snažia školu presvedčiť, aby ju začala používať. Môžu však naraziť na učiteľov, ktorí k tej metóde neinklinujú. Ak ich napriek tomu donútite ju používať, nemusí to viesť k dobrým výsledkom. Preto netvrdíme, že by sa Hejného matematika mala zaviesť centrálne. Uvádzame ju len ako pozitívny príklad.

Prečo riešite v dokumente len matematiku?

Pretože sa o nej teraz veľa hovorí. Technické fakulty sa sťažujú, že ich študenti sú z matematiky slabo pripravení. Vidia spásu v povinnej maturite z matematiky, čo my nie. Súhlasíme s nimi, že tu máme problém, len navrhujeme iné riešenia. Napríklad poukazujeme na to, že v Česku má Hejného matematika veľmi dobré výsledky, a my sme ju zatiaľ ani len nevyskúšali.

Školy sa už dnes môžu rozhodnúť Hejného metódou učiť. Niektoré to aj robia.

Áno, vieme o tom, ale potrebujú na to učebnice a rôzne materiály. Už tu existuje neziskovka, čo ich prekladá a vydáva, ale školy musia mať peniaze, aby si ich kúpili a aby sa vyškolili učitelia. Bolo by rozumné, aby ministerstvo poskytlo nejaké peniaze školám, ktoré to chcú vyskúšať. Určite by sa našlo 50 – 100 škôl, ktoré by do toho išli. A po pár rokoch by sa vyhodnotili výsledky. Máme tu problém s matematikou, máme tu úspešnú metódu, ktorú dokonca vyvinul Slovák, a my strkáme ako pštros hlavy do piesku, tvárime sa, že o ničom nevieme, namiesto toho, aby sme to vyskúšali.

Toto je vec, na ktorú netreba reformu. Stačí, aby ministerstvo vypísalo výzvu a vyčlenilo peniaze. Hovorili ste o tom s ministrom Plavčanom?

Nie, o tomto som s ním nehovoril. Rokovali sme na ministerstve so zástupcami iniciatívy za povinnú maturitu z matematiky. Ak sa pozrieme na hodinovú dotáciu – matematika a slovenčina majú vo vzdelávacích programoch privilegované postavenie, a to z dobrých dôvodov. Preto by nás malo trápiť, ak sú výsledky v matematike zlé. Mimochodom, obávam sa, že v slovenčine nie sú oveľa lepšie. Rozdiel je v tom, že pri matematike sa to odhalí, pretože na technických fakultách potrebujú na tej matematike stavať a vtedy zistia, že študenti z nej vedia veľmi málo.

Ako by výučba matematiky mala vyzerať o desať rokov?

Vyučovanie všetkých predmetov by sa malo zmeniť, nielen matematiky. Rozhodne by už nemalo prebiehať tak, že učitelia odovzdávajú informácie. Ak učiteľ stojí pred tabuľou, niečo vysvetľuje, žiaci počúvajú, zapisujú si a občas sa niečo opýtajú, naučia sa veľmi málo.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Školská reforma

Teraz najčítanejšie