Denník N

Dvaja architekti idú s futuristickou Ecocapsulou do výroby: Máme stovky záujemcov

Tomáš Žáček a Soňa Pohlová. Foto N – Tomáš Benedikovič
Tomáš Žáček a Soňa Pohlová. Foto N – Tomáš Benedikovič

Osem rokov od prvého nápadu posielajú architekti Tomáš Žáček a Soňa Pohlová slovenský mobilný domček Ecocapsule do výroby. Viac ako tridsať zákazníkov už zaplatilo zálohu, prvé kapsuly by mali byť hotové do konca roka.

Ako opíšete Ecocapsulu niekomu, kto o nej ešte nepočul? Je to taký futuristický karavan?

Soňa Pohlová: Hovoríme, že je to krásny, mobilný a energeticky nezávislý domček pre dve osoby. Môže sa použiť aj ako karavan. Je určený na pozemky, kde nie je žiadna infraštruktúra, lebo človek s ním vie byť úplne nezávislý od sietí.

Tomáš Žáček: To je vlastne jeho najväčšia výhoda.

Na čo taký domček potrebujem?

Soňa Pohlová: Môžem vychádzať z toho, čo nám píšu ľudia, čo oň majú záujem, ale aj z prieskumu trhu, ktorý sme si predtým urobili. Napríklad v Amerike má veľa ľudí ranč s obrovským pozemkom. Buď si tam nemôžu doviezť siete, alebo je to veľmi nákladné, museli by kopať aj tridsať kilometrov. Pritom chcú na konci pozemku mať dočasné, alebo aj trvalé ubytovanie, chatu či záhradný domček. Ecocapsulu si dovezú, otvoria si dvere a môžu bývať.

A čo karavanisti?

Soňa Pohlová: Aj takí sú, veľa takých, ktorí cestujú po Amerike, Európe či po Ázii, sa vďaka Ecocapsule nebudú musieť zastavovať v kempe po elektrinu. Nemusia si plánovať cestu, môžu zastaviť kdekoľvek. Takisto majú o domček záujem milovníci prírody. Ak chcú ísť do odľahlých kútov, kde nie je prístup k energiám, je to pre nich riešenie. Ozvalo sa nám aj veľa hotelierov, ktorí majú pozemky tam, kde sa nemôže stavať, napríklad v národných parkoch.

Video: Čo je slovenská Ecocapsule

Najdôležitejšie na Ecocapsule je teda to, že to nepotrebujem nikde pripojiť. To znamená, že to má solárny panel, malú veternú elektráreň. Čo ešte?

Tomáš Žáček: Ecocapsula zberá aj dažďovú vodu, plus sa dá pripojiť akákoľvek iná voda.

Soňa Pohlová: Napríklad z jazera. Dáte si tam malú pumpu a systém v domčeku tú vodu prefiltruje.

Ak by som si Ecocapsulu zobral na opustené miesto, ako dlho tam vydržím normálne bývať?

Tomáš Žáček: Trochu záleží na tom, kde sa to opustené miesto nachádza, či je to pri Antarktíde, alebo Madagaskare. V našom miernom pásme by ste tam mali prežiť celý rok. Ak je tam dosť slnka, vetra a je tam prístup k vode, domček nebude mať problém. Samozrejme, že je otázka, čo to znamená žiť, alebo prežiť. Stále potrebujete jedlo, pitnú vodu, a aj energie sa dajú využívať rôzne. Či si varíte šesťkrát denne a vybavenie domčeka používate veľmi intenzívne, alebo či aj premýšľate o tom, koľko energií míňate.

A keď nad tým nepremýšľam, ako budem vedieť, že už som minul všetko, čo mi solárna a veterná elektráreň vyrobili?

Tomáš Žáček: Ecocapsula má niečo, čomu hovoríme „Smart Home System“, ten podľa predpovede počasia vyhodnocuje, koľko energie domček spotrebuje. Podľa toho sa vie človek nastaviť.

Keď si človek kupuje byt, pýta sa realiťáka na štvorcové metre, orientáciu na svetovú stranu, lokalitu. Na čo sa záujemcovia o Ecocapsulu pýtajú vás?

Soňa Pohlová: Zaujíma ich to, čo zaujímalo vás. Koľko to vydrží. To je klasika: mám farmu v Ohiu, chcel by som si to kúpiť, vydrží mi to celý rok? My hovoríme, že v princípe áno.

Tomáš Žáček: Dokážeme na základe polohy a lokality získať dáta, ktoré nám napovedia, ako to majú využívať. Už aj na Slovensku sú rôzne firmy, ktoré vyrábajú mapy slnečného žiarenia. Vieme na konkrétnu lokalitu vyrátať, či tam Ecocapsula vydrží. To isté s vetrom.

Interiér prototypu Ecocapsule. Foto N - Tomáš Benedikovič
Interiér prototypu Ecocapsuly. Foto N – Tomáš Benedikovič

Na čo sú ešte ľudia zvedaví?

Soňa Pohlová: Či sa tam zmestia dvaja.

A zmestia?

Soňa Pohlová: Áno, aj keď nemôžu to byť cudzí ľudia, lebo je tam rozťahovací gauč, na ktorom spia.

Tomáš Žáček: My vždy hovoríme, že tí dvaja sa musia ľúbiť. Ecocapsula je také väčšie SUV. Na dĺžku má štyri a pol metra, dva a pol metra na výšku a niečo vyše dvoch metrov na šírku. Prakticky sa dá zaparkovať na bežné parkovacie miesto. Vnútri má asi šesť a pol štvorcového metra vrátane spacej časti, malej kúpeľne či kuchynského kúta.

Nebude mi tam zima?

Tomáš Žáček: Určite nie. Ecocapsula je veľmi dobre zaizolovaná a okrem toho to, čo vieme zrátať o energiách v jednotlivých lokalitách, vieme zrátať aj pre jednotlivé ročné obdobia. Čiže vieme odhadnúť, koľko energie bude treba na kúrenie.

Soňa Pohlová: Deklarujeme, že do mínus pätnásť stupňov sa tam bude človek cítiť komfortne. Samozrejme, dá sa ísť do väčších extrémov, závisí však od konkrétnych parametrov lokality.

Aké to má ešte vychytávky?

Tomáš Žáček: Podľa mňa je tou najväčšou práve „Smart Home System“, ktorý ma aj taký edukatívny rozmer. Učí človeka premýšľať o tom, koľko energie minie.

Soňa Pohlová: Vychytávkou je aj to, že Ecocapsulu chceme mať mobilnú, teda aby si ju človek mohol naložiť na vozík a odviezol, kam chce. Robíme na vozíku, na ktorý domček zvládne naložiť jeden človek, zapojí si za auto a môže vyraziť.

Slovenská Ecocapsule. Vizualizácia - Ecocapsule.com
Slovenská Ecocapsula. Vizualizácia – Ecocapsule.com

Kedy vám prvýkrát napadlo, že svet potrebuje Ecocapsulu?

Tomáš Žáček: Obaja sme architekti. V roku 2009 sa v Amerike organizovala súťaž pre jeden veľký ranč, ktorý potreboval nejakú bunku či chatku. My sme navrhli objekt v tvare vajca, dizajnovo podobný Ecocapsule. Súťaž sme nevyhrali, ale jeden ekologický portál si náš návrh všimol, napísal o ňom a začali sa nám ozývať ľudia, či si také niečo môžu kúpiť. Tých ľudí bolo pomerne veľa, dokonca medzi nimi bola jedna známa speváčka, takže nám napadlo, že by bolo fajn niečo s touto myšlienkou urobiť. Od roku 2009 sme na tom pracovali.

Čiže ste si začali kresliť a navrhovať.

Soňa Pohlová: Treba povedať, že vtedy ešte technológie neboli na tej úrovni, kde sú dnes, takže to nebolo ani veľmi realizovateľné, ale ďalej sme na tom robili, veľa sme konzultovali, až sme sa dostali do roku 2015, keď sa nám podarilo vyrobiť prvý prototyp.

Tomáš Žáček: Išlo to pomaly, robili sme to popri iných veciach. Do toho prišiel boom startupov. V roku 2014 sa konal Websummit, veľmi známe startupové podujatie v Dubline, na ktorom mala byť prednáška s Elonom Muskom. Hovoril som si, že tam by som chcel ísť, no bolo treba prihlásiť nejaký startup. Tak sme prihlásili kapsulu, hoci vlastne nie sme tradičný startup.

Čo sa v tom Dubline stalo?

Soňa Pohlová: Mali sme pomerne dobré ohlasy, ale boli to len nákresy. Všetci nám vraveli: spravte prototyp, potom sa s vami budeme baviť. Tak sme v tom roku 2015 vyrobili prototyp.

Je pri takýchto fyzických startupoch, alebo povedzme vynálezoch, dôležité reálne to vyrobiť a ukázať, že to fakt funguje?

Soňa Pohlová: Najviac. Každý nám vravel, že je to pekné, ale ozvite sa, keď to bude hotové.

Tomáš Žáček: Poznáme to z architektúry. Ako mladí architekti, keď skončíte školu, máte len vizualizácie, žiadne referencie. Aj vtedy sa vás všetci pýtajú, čo ste reálne postavili. Pri Ecocapsule to bolo také isté.

Čo znamená vyrobiť prototyp? Máte nápad, s akým asi veľa výrobcov nemá skúsenosť. Za kým idete?

Soňa Pohlová: Ecocapsulu stále vidíme ako budovu. Ako montovanú stavbu. No aj vzhľadom na tvar sme išli po lodiarskych firmách a dostali sa k výrobcovi, ktorého to nadchlo a zaujalo. Bola to trenčianska firma, kde bežne robia kabíny na kamióny, ale aj nejaké lode, a nebrali to ako bežnú zákazku. Skôr ako radosť a výzvu.

Tomáš Žáček: A popri nich sme našli aj ďalších ľudí, elektrikárov a stolárov, ktorí na kapsule robili tiež.

Tomáš Žáček a Soňa Pohlová. Foto N - Tomáš Benedikovič
Tomáš Žáček a Soňa Pohlová. Foto N – Tomáš Benedikovič

Koľko ľudí vám za tých šesť rokov, čo ubehli od nápadu k prototypu, povedalo, že je to celé kravina?

Soňa Pohlová: Kým sme si to len kreslili, nikoho to veľmi nezaujímalo. Keď prišli vizualizácie a prototyp, bolo tých skeptických poznámok viac. Mnohí zo startupovej scény vôbec nepochopili, o čo vlastne ide.

Tomáš Žáček: Veľa ľudí povedalo – veď to je len karavan.

Posledné mesiace sa Ecocapsulou chváli aj štát. Boli ste virtuálne na Expe v Miláne, objavili ste sa v promo videách k slovenskému predsedníctvu v Rade EÚ. Skrátka, berie sa, že váš projekt je cool. Preto ma zaujíma, ako sa človek vyrovná s tým, ak mu niekto povie, že to nie je cool.

Soňa Pohlová: Ono nikto vám na rovinu nepovie, že je to hlúposť. Skôr sa všetci tak ošívali, videli ste na nich, že nechápu, na čo to vlastne je a pre koho. Keď takéto otázky počujete po 150-krát, trošku vás to otrávi, ale zase neodradí.

Tomáš Žáček: Sme odchovaní na architektúre, tam si človek negatívnej kritiky zažije pomerne veľa.

Čo bolo teda za tie roky najťažšie? Zohnať nejaké peniaze?

Soňa Pohlová: Zohnať peniaze na prototyp nebolo ľahké, ale to sa ešte nejako dalo. Skôr hľadanie investorov, aby sme mohli spustiť reálnu výrobu.

Dnes na webe ponúkate prvé domčeky po 80-tisíc eur, ľudia si ich môžu predobjednať a zložiť zálohu, ale tá vám zrejme výrobu nezaplatí. Ako to hľadanie investorov prebiehalo?

Tomáš Žáček: Hľadanie investora trvalo asi deväť mesiacov, na začiatku sme si nevedeli predstaviť, ako to vlastne prebieha. Sme architekti a preniknúť do myslenia biznismenov a investorov pre nás nebolo jednoduché. No keď sme prototyp vystavili na startupovej výstave Pioneers, kde to bola vlastne hlavná atrakcia, dostali sme asi 15-tisíc e-mailov. Od ľudí, ktorí si to chceli kúpiť, a aj od tých, ktorí chceli investovať. Tých bolo možno 150, no nakoniec z toho nebolo nič. Tak sme si zohnali prostredníka…

… investičný portál Crowdberry, ktorý pre vás získal 750-tisíc eur.

Tomáš Žáček: Presne tak. To sú ľudia, ktorí sú profesionáli v hľadaní investorov, väčšinou drobných. Je to crowdfundingový princíp. Peniaze použijeme na prípravu prototypovania a začatie malosériovej výroby. Predtým nás čaká ešte testovanie, ale tento rok by sme chceli prvých pár kusov vyexpedovať reálnym zákazníkom.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Koľko ľudí zložilo zálohu a Ecocapsulu si už objednalo?

Tomáš Žáček: Viac ako tridsať zaplatilo zálohu, objednávok máme viac než štyristo.

Je medzi tými prvými tridsiatimi aj niekto zo Slovenska?

Soňa Pohlová: Nie, zatiaľ si to nikto zo Slovenska nekúpil.

Tomáš Žáček: Objednávky prichádzajú prevažne z USA a Austrálie, pomerne dosť je ich z Nemecka, Rakúska či zo Škandinávie. A Japonsko je celkom veľký trh, dokonca jeden z našich investorov je predajcom vrtúľ a solárnych panelov v Japonsku, ktorý by nám mal robiť distribúciu na tomto trhu.

Kde sú na menšie priestory zvyknutí…

Tomáš Žáček: A aj na ten dizajn, ktorý je pomerne dôležitý. Nie je to hranaté, nie je to štandardná škatuľa. Aj vďaka tomu sme tam, kde sme teraz. Ľuďom sa to páči.

A čo je to za ľudí, to viete?

Soňa Pohlová: Sú rôzni, od biznismenov až po jednu známu hollywoodsku herečku.

Ktorá sa volá…

Soňa Pohlová: Jej meno prezradiť nemôžeme, aj keď by sme ho, samozrejme, radi povedali.

Tomáš Žáček a Soňa Pohlová. Foto N - Tomáš Benedikovič
Tomáš Žáček a Soňa Pohlová. Foto N – Tomáš Benedikovič

Čo vám robí vo svete reklamu?

Soňa Pohlová: Reklama prišla nejako sama, pretože sme vytvorili chytľavý a originálny dizajn, spolu s veľkou škálou použiteľnosti a inovácie. Významné svetové médiá si nás všimli a napísali o nás. Začalo sa to na výstave Pioneers, kde o nás spravil video New York Times. Potom sa toho chytili všetci.

Ecocapsula dnes stojí 80-tisíc, neskôr to bude možno menej. Typicky slovenská otázka – nie je to veľa?

Soňa Pohlová: Je to akurát.

Tomáš Žáček: Jasné, že to nie je málo, ale je to rozumná cena.

Je to cena malého bytu v Bratislave.

Tomáš Žáček: Ktorý si nikam neodveziete a neponúka vám taký zážitok a vzrušenie. Ono si treba uvedomiť, koľko stoja technológie, ktoré Ecocapsula využíva. V tejto fáze plánujeme vložiť väčšinu zarobených peňazí do ďalšieho vývoja.

Skôr smerujem k tomu, či nemajú s touto cenou problém zákazníci.

Soňa Pohlová: Tí, čo si to objednali, nie (smiech), ale jasné, že boli aj takí, ktorí mali záujem, a keď sme zverejnili, koľko to bude stáť, tak sa rozhodli, že nie. Uvidíme, pri väčších sériách chceme ísť s cenou trocha nižšie, pri tejto prvej sme ju nastavili tak, aby sme to vedeli aj dobre otestovať, odservisovať a pokračovať v celom projekte ďalej.

Bude Ecocapsula veľká vec? Bude Slovensko známe vo svete tým, že vyváža Ecocapsulu?

Tomáš Žáček: Môže to byť veľká vec. Potom už to bude zrejme otázka ceny…

Soňa Pohlová: … a rýchlosti. Aby nás nikto nepredbehol.

Takže budete bohatí?

Soňa Pohlová: Možno hej, ale nie je to dôvod, prečo to robíme. Keby sme chceli rýchlo zbohatnúť, tak sa pustíme do niečoho úplne iného.

Existujú vo svete nejaké podobné projekty?

Soňa Pohlová: Naozaj len podobné. Porovnávajú nás s karavanom Airstreamer, ktorý je veľkostne podobný a stojí v základnej výbave nejakých 45-tisíc dolárov. To je však klasický karavan, ktorý nemá žiadne solárne panely a izoláciu, je to jednoducho hliník, kde vám je v lete teplo a v zime zima. No je to americká legenda, s ktorou nás zvyknú porovnávať.

Tomáš Žáček: Na svete existujú aj podobné projekty, ale zväčša ide o kontajnery, ktoré sa nedajú presúvať, jedine nadrozmerným nákladiakom.

Ako je to u vás? Ako dostanete Ecocapsulu napríklad do Ameriky?

Tomáš Žáček: Už sme si vyskúšali, že sa to dá previezť v drevenej škatuli lietadlom do Los Angeles. No plánujeme využívať najmä lodnú prepravu. Do San Francisca vieme kapsulu z Bratislavy doviezť asi za 2-tisíc eur. Dve kapsuly sa zmestia do štandardného lodného kontajnera.

Koľko jedna kapsula váži? A je to dôležité?

Tomáš Žáček: Prototyp mal asi jeden a pol tony, ďalšie budú mať menej.

Soňa Pohlová: Čím nižšia hmotnosť, tým lepšie. Spolu s vozíkom to nemôže mať viac ako dve tony, lebo potom by to už muselo mať štyri kolesá.

Celý príbeh Ecocapsuly sa paralelne tiahne s AeroMobilom, čo je druhý slovenský futuristický projekt, ktorým sa pýši aj štát. Sú tam nejaké podobnosti?

Soňa Pohlová: Je pravda, že nás často porovnávajú, ale nemyslím si, že porovnateľní sme. Ich produkt je technologicky aj legislatívne oveľa náročnejší.

Tomáš Žáček: Podobné je možno len to, že u nich aj u nás hrá dôležitú rolu dizajn a dizajnér, ale v skutočnosti ide o úplne iné projekty. AeroMobilu drukujeme.

Ako sa podniká na Slovensku? Je to naozaj tak, ako narieka veľa podnikateľov, že je tu veľká byrokracia a štát hádže firmám polená pod nohy?

Tomáš Žáček: Necítime to tak. Ja by som skôr povedal, že štát nám pomáha v tom, že sa snaží šíriť dobré meno. Zapojili nás do rôznych kampaní, spomína nás v šotoch so sloganom Good Idea Slovakia a je to fajn. A to nám určite pomáha.

Soňa Pohlová: Keď sa za vás postaví štát, majú aj ľudia v zahraničí pocit, že nejde o klamstvo, ale o reálnu vec. V tom je tá pomoc ale žiadnu zásadnú priamu finančnú dotáciu sme nedostali.

Slovenská Ecocapsule. Vizualizácia - Ecocapsule.com
Slovenská Ecocapsula. Vizualizácia – Ecocapsule.com

Pôvodným povolaním ste architekti. Ako teraz delíte svoj čas medzi architektúru a Ecocapsulu?

Tomáš Žáček: Teraz, po získaní investície, sa väčšinu času venujeme rozbiehaniu výroby Ecocapsuly, ale architektúre sa venujeme stále.

Soňa Pohlová: Nechceli sme to úplne zabaliť, tak to máme nastavené od začiatku, nechceme vyjsť z cviku. No momentálne je priorita Ecocapsula.

V rámci toho cviku sa ako architekti ako pozeráte na to, ako sa mení Bratislava? Páči sa vám?

Tomáš Žáček: Pre mňa to nie je o tom, či sa mi to páči, alebo nie. Sú projekty, ktoré sa mi nepáčia, ale, na druhej strane, mám radosť z toho, že mnoho zabudnutých území v meste, na ktorých doteraz nič nebolo, sa rieši, a bude to tam žiť.

Soňa Pohlová: Niekedy je to vyriešené horšie, niekedy lepšie. Nedá sa to povedať nejako generálne, ale povedzme si rovno, nevznikla u nás nejaká svetová architektúra. Mne prekáža priemernosť mnohých stavieb, taká tá univerzálna šeď.

Tomáš Žáček: Je to viac vecí. Mňa ako človeka, obyvateľa Bratislavy, nezaujíma len samotná budova, ale aj to, ako budú vyzerať celé ulice, ako sa vyrieši parkovanie, skrátka, ako sa zmení celý verejný priestor.

Na čo sa vrhnete po Ecocapsule? Kreslíte si už niečo do zásuvky, čo o šesť rokov vytiahnete?

Tomáš Žáček: Zatiaľ o tom neuvažujeme. Venujeme sa naplno Ecocapsule.

Pekné veci

Teraz najčítanejšie