Ľudia v exekúcii majú bežne dlh aj 30-tisíc eur a na krku aj viacerých vymáhačov

Chudobní ľudia zaťažení exekúciami majú novú nádej. Aj na Slovensku môže človek vyhlásiť bankrot – osobný bankrot ho pomôže oddlžiť a začať nanovo.

Za prvý mesiac možnosti ľahšie požiadať o osobný bankrot sa na centrum právnej pomoci obrátilo vyše 8600 klientov. Z nich už je jasné, že 530 žiada o konkurz a 28 si zvolilo cestu splátkového kalendára, hovorila riaditeľka CPP Eva Kováčechová na seminári Ako sa neutopiť v dlhoch, ktorý zorganizovala europoslankyňa Jana Žitňanská (Nova).

Štandardný dlh žiadateľov je 20- až 30-tisíc eur. V centre sa však stretli aj s dlhom 400-tisíc eur, či až 700-tisíc eur. Ako sa mylne môžu ľudia domnievať, nešlo o biele kone, ale skôr o neúspešných podnikateľov.

Aj rodiny s chorým príbuzným či osamelí rodičia

Presnú štatistiku klientov, ktorí žiadajú o osobný bankrot, centrum nemá. Sú však medzi nimi okrem uvedených podnikateľov aj rodiny, ktoré prešli nejakou traumou, napríklad závažným ochorením niektorého z členov rodiny, pre ktoré sa zadlžili. Sú to však aj dôchodcovia, osamelí rodičia a nezamestnaní. A aj bezdomovci. Tí sa však hlásia zatiaľ len vo veľkých mestách.

A toto je práve skupina ľudí, na ktorú sa zabúda. Oni a ľudia s nízkym intelektom, hovorí exekútor Martin Píry, ktorý zároveň spolupracuje s občianskym združením Dobrý pastier. „Je fiktívna predstava, že títo ľudia prídu sami do centra a predložia všetky podklady k osobnému bankrotu,“ hovorí.

Bez precízneho spracovania žiadosti na súd pritom hrozí, že osobný bankrot bude zamietnutý a pre žiadateľa to bude znamenať stop na ďalších desať rokov. Presne po toľkých by v prípade prvého neúspechu mohol opakovane poslať žiadosť na súd.

Prečítajte si

Kováčechová: O pomoc volá veľa ľudí, už teraz sa pýtajú na osobný bankrot

Aj 50 exekúcií

Píry vysvetľuje, že pre túto skupinu ľudí je problematické dať dokopy vôbec len to, komu všetkému dlžia a aké všetky záväzky podpísali. „A navyše sa aj hanbia o tom hovoriť,“ dodal.

Pritom nie je výnimkou, že niektorí klienti Dobrého pastiera majú na krku aj 50 exekúcií. Štatistika o tom, aké percento zaberajú títo ľudia zo súčasných exekúcií, ktorých je na súdoch viac ako tri milióny, však neexistuje. Píry odhaduje, že je to určité vysoké percento. A to najmä preto, že často verejné inštitúcie, ako sociálna či zdravotné poisťovne, vymáhajú aj veľmi malé čiastky.

Lepšiu predstavu nám môžu dať čísla z Českej republiky. Tam má veľká väčšina takto zadlžených ľudí na krku štyri a viac exekúcií. Ide až o 85 percent ľudí v exekúcii.

Kováčechová si uvedomuje, že je problém dostať túto problémovú skupinu k nim do centra. Zasiahnuť by však mohol úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

V súčasnosti pomáhajú mimovládne a charitatívne organizácie, no tie by mali plniť len podpornú aktivitu. „Základ musí vychádzať zo štátu. Úrady práce majú sieť po celom Slovensku, ony by mali robiť s touto zraniteľnou skupinou ľudí,“ dodáva Kováčechová.

Čo bude s nimi ďalej?

Samotná šéfka centra sa na seminári o zadlžení pýtala, čo sa však bude diať s týmito ľuďmi potom, keď ich oddlžíme. Finančná gramotnosť na Slovensku je vo všeobecnosti veľmi nízka a toto je skupina, ktorá zaostáva ešte viac. Skupina ľudí, ktorí prejdú osobným bankrotom, využije šancu začať odznova. „No bude tam časť ľudí, ktorí bez pomoci do dlhov padnú opäť a o desať rokov budú tam, kde dnes,“ vysvetľuje Kováčechová.

Exekútor Píry aj Peter Hodál z advokátskej kancelárie White&Case vidia riešenie. Je dôležité, aby dodávatelia energií, vodári či mobilní operátori nahlasovali, ak nejaká rodina nezaplatí dva mesiace za faktúry. Informáciu o tom by mal dostať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý by sa začal zaujímať, prečo takáto situácia nastala. Či náhodou rodina nepotrebuje poradiť, či jej netreba vybaviť splátkový kalendár.

„Táto prevencia sa u nás vôbec nerieši,“ hovorí Píry. A Hodál dodáva, že problém je to preto, lebo aj zahraničné štatistiky dokazujú, že aj v štátoch, kde existuje nejaké finančné poradenstvo, ľudia začínajú žiadať o pomoc aj po vyše roku od zadlženia.

Okrem takejto aktívnej pomoci je nevyhnutné aj vzdelávať ľudí o tom, ako treba narábať s peniazmi, hospodáriť, sporiť. Zvyšovať finančnú gramotnosť.

Ďalším problémom je aj obmedzenie reklamy na pôžičky a úvery. Ak už teda sú, mali by podľa Píryho obsahovať aj jasnú informáciu o tom, že pôžička môže človeka priviesť k exekútorovi. „Žiaľ, sú medzi nami aj jednoduchší ľudia a nie každý si toto riziko uvedomí,“ vraví.

Bez vzdelávania to nepôjde ani podľa Kováčechovej. Veď mnohé zo súčasných dlhov vo výške 20-tisíc až 30-tisíc eur boli na začiatku nevinnými malými pôžičkami. Narástli však v dôsledku úrokov a rôznych poplatkov.

Problémom je, že títo zadlžení ľudia si svoj problém dlho neuvedomujú. A to ani vtedy, keď im príde výzva na zaplatenie od exekútora. „Jednoducho fungujú tak, že čo nevidím, neexistuje a list hodia do koša,“ hovorí Kováčechová.